Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Benátska komisia o maďarskom zákone o vierovyznaní a právnom postavení cirkví

Autor/ka: Hungarian Spectrum

Toto stanovisko Benátskej komisie, zverejnené aj 19. marca 2012, je kratšie ako stanovisko o súdnictve, ale je rovnako závažné. Dokonca spochybňuje potrebu prijímať úplne nový zákon o slobode vyznania a svedomia s novými náročnými kritériami registrácie výlučne s cieľom eliminovať zneužívanie náboženských organizácií. Hneď na začiatku 15-stranového dokumentu Komisia maďarskej vláde zdvorilo navrhuje, aby „zvážila cielenejšie kroky a opatrenia." Nemyslím si, že maďarské úrady si vezmú tieto jemné slová k srdcu, opozícia si však vypočula radu Benátskej komisie nahlas a jednoznačne a požaduje stiahnutie celého zákona.

Politici z Fideszu a z KDNP, ktorí sa podieľali na rozhodnutiach parlamentného výboru o právnom postavení cirkví, tvrdia, že zákon nemá nič spoločné so slobodou vierovyznania, ktorú zaručuje nová ústava. Podľa názoru Benátskej komisie však „právo na slobodu vyznania a svedomia sa vzťahuje na viac vecí ako len na udelenie výsad, štátnych príspevkov a daňových úľav registrovaným cirkvám. Sloboda zmýšľania, svedomia a vyznania je jedna zo základov demokratickej spoločnosti. Je natoľko dôležitá, že ju nemožno nijakým spôsobom zľahčovať a obmedzovať z dôvodov národnej bezpečnosti."

Tento zákon však v skutočnosti obmedzuje náboženskú slobodu zmienkou o „možnom ohrození Základného zákona, ďalších zákonov alebo práv a slobôd iných, národnej bezpečnosti alebo práva na fyzický a duševný blahobyt ľudí, ochranu života a ľudskej dôstojnosti náboženskou skupinou". Autori stanoviska to považujú za príliš vágne. Navyše, pre úrady sa vytvára príliš veľa priestoru na rozhodovanie. A okrem toho, národná bezpečnosť nie je legitímnou prekážkou, ktorá by mohlo odôvodňovať obmedzenie slobody vyznania alebo svedomia.

V ďalšej časti zákona sa uvádza, že „cirkev, náboženský spolok alebo náboženské spoločenstvo je autonómna organizácia uznaná Národným zhromaždením, pozostávajúca z fyzických osôb, ktoré vyznávajú rovnaké zásady viery; má autonómiu a pôsobí najmä na účely vykonávania náboženských činností." Podľa Komisie znenie tohto článku naznačuje, že cirkev nemá právo vzniknúť alebo vykonávať náboženské činnosti v Maďarsku bez uznania Národným zhromaždením. Podľa členov Komisie to predstavuje obmedzenie slobody vierovyznania. Okrem toho registrácia náboženských organizácií by nemala byť povinná a jednotlivci a skupiny by mali mať právo slobodne praktizovať svoje náboženstvo bez registrácie.

Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva pri udelení povolenia náboženskej skupine na získanie právnej subjektivity musí štát zaujať prísne neutrálne stanovisko a musí vedieť preukázať, že má oprávnené dôvody na odmietnutie uznania takejto skupiny. Benátskej komisii však chýbajú akékoľvek procesné záruky neutrálneho a nestranného uznávania cirkví. Do dnešného dňa je 32 cirkví uznaných ako právne subjekty, je však úplne nejasné, ako a na základe akých kritérií a materiálov mohol parlamentný výbor a členovia parlamentu prerokovať zoznam uznaných cirkví a riešiť chúlostivé otázky súvisiace s definíciou náboženských činností a cirkví.

Ukazuje sa, že pôvodným zámerom bolo požiadať Maďarskú akadémiu vied o vytvorenie komisie, ktorá by posudzovala oprávnenosť náboženských spoločností na získanie statusu cirkví. Predseda akadémie to veľmi múdro odmietol. Zodpovednosť tak nesú výlučne veľké hlavy Fideszu a KDNP v maďarskom parlamente. Benátska komisia dospela k záveru, že rozhodnutia sú „viac-menej založené na politických zváženiach." Motívy rozhodnutí nie sú verejné. Podľa Ildikó Lendvaiovej, členky výboru za MSZP, predseda otvorene priznal, že uznanie náboženskej spoločnosti ako cirkvi nie je právom, ale znakom milosti. Žiadna milosť pritom nebola preukázaná Gáborovi Iványimu, vedúcemu predstaviteľovi Metodistických cirkví v Maďarsku. Vysvetlenie: je príliš politický. Preklad: vystupuje proti vláde Fideszu. A to aj napriek tomu, že kráľovná Alžbeta sama vyjadrila uznanie Iványiho cirkvi a pochválila Iványiho i jeho cirkev za ich bohatú činnosť v prospech bezdomovcov a utláčaných.

Komisia sa sťažovala aj na nedostatok nápravných prostriedkov. Keďže rozhodnutia o registrácii sa prijímajú uznesením parlamentu, nemôžu ich skúmať bežné súdy. Maďarské úrady členov Komisie ubezpečili, že ústava poskytuje možnosť nápravného prostriedku tým, že umožňuje obrátiť sa na Ústavný súd. Predpokladám, že nespomenuli pri tom ťažkosti, ktoré nová ústava kladie do cesty takejto náprave. Jednotlivci sa nemôžu obrátiť na súd. Môže tak učiniť len určitý počet poslancov parlamentu alebo ombudsman.

Retroaktívna legislatíva ukázala svoju škaredú tvár opäť pri legislatívnych postupoch Fideszu.  Cirkvám, ktoré už boli uznané pred nadobudnutím platnosti zákona, je možné zrušiť registráciu. Komisia navrhuje prepracovanie zákona tak, aby sa zabránilo procesu zrušenia registrácie, ak na to len neexistujú špecifické dôvody.

A nakoniec, ukazuje sa tu aj problém rovnosti. Keďže je rozdiel medzi uznanými a neuznanými cirkvami, Benátska komisia „považuje za znepokojujúce nielen nerovnaké zaobchádzanie s 32 cirkvami na jednej strane s ďalšími náboženskými združeniami na strane druhej, ale aj podmienky, ktoré musia tieto ďalšie náboženské združenia spĺňať, aby mohli získať štatút cirkvi." Podľa názoru Komisie musia maďarské úrady poskytnúť „objektívne a primerané odôvodnenie vysvetľujúce, prečo jednotlivé práva a výhody sú udeľované len cirkvám uznaným Národným zhromaždením a prečo tieto práva a výhody nie sú udelené aj iným cirkvám."

Niet divu, že MSZP prišlo k záveru, že tento zákon sa musí vrátiť späť do rúk autorov. Len ťažko pochopím, ako je to možné, že maďarské legislatívne orgány sa stavajú úplne ignorantsky k medzinárodným predpisom a k zákonom Európskej únie. Názor Komisie sa často odvoláva na Európsky dohovor o ľudských právach a na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach. Prečítali si vôbec autori tohto zákona tieto dokumenty? Kroky tejto vlády na všetkých úrovniach, najmä na úrovni diplomatickej, ekonomickej a právnej, sú neštandardné. A to je veľmi nepríjemné.

Preložila Judita Takáčová

Fotografia: vanz

Zdroj: Hungarian Spectrum http://esbalogh.typepad.com/hungarianspectrum/2012/03/the-venice-commission-on-hungarian-law-on-religion-and-legal-status-of-churches.html
Priemerne (0 Hlasy)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!