Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Čo vám o kampani Kony 2012 nepovedia

Autor/ka: Bill Crane

Kony 2012, kampaň charitatívnej organizácie Invisible Children (Neviditeľné deti), ktorá sa šíri sociálnymi sieťami a ktorú spustili minulý týždeň, dostala vojny v strednej Afrike do zorného poľa svetových médií. Video vytvorené organizáciou Invisible Children dosiahlo za necelý týždeň okolo 71 miliónov unikátnych prístupov. Zameriava sa na Josepha Konyho, vodcu ugandskej vzbúreneckej skupiny Božia armáda odporu (Lord´s Resistance Army, LRA). Tridsaťminútové video hlása, že Kony je „najnebezpečnejší človek na svete".

Invisible Children podľa svojich vyhlásení dúfa, že video „zvýši podporu pre jeho zatknutie a umožní vzniesť žalobu pred medzinárodným súdom." Kampaň, ktorá preskočila zo sociálnych sietí Facebook, Twitter a YouTube až na titulné strany novín v celých USA, vyzýva podporovateľov, aby sa Kony vďaka nim „preslávil", a to tak, že budú rozposielať a vylepovať letáky s jeho podobizňou. Toto, ako hlása video, presvedčí vládu USA zintenzívniť podporu ugandským vojenským zložkám v ich ťažení „zastaviť Konyho" – teda ho zabiť alebo predviesť pred Medzinárodný súdny tribunál.

Zaiste sa dá dobre pochopiť, že kampaň namierená proti detským vojakom a sexuálnemu obchodu s deťmi získa širokú pozornosť: lenže kampaň Kony 2012 vynecháva mnoho skutočností, ktoré by mal poznať každý úprimný odporca násilia a nespravodlivostí. Video totiž nielen nebezpečne a nadmerne zjednodušuje príbeh Konyho a jeho armády odporu LRA v Ugande, ale zároveň upevňuje pozíciu imperialistickej politiky USA, obzvlášť v jej podpore represívnej ugandskej vláde. Prichádza to práve v čase, keď vojenské sily Spojených štátov amerických v Afrike intervenujú ešte agresívnejšie, vrátane rozmiestňovania svojich jednotiek na čiernom kontinente.

V októbri Obamova administratíva vyhlásila, že do Ugandy vysiela sto vojakov, ktorí by mali slúžiť ako vojenskí „poradcovia" pre Ugandské sily a Sily Africkej únie, bojujúce proti Konyho LRA. „Poveril som malú časť bojových zložiek vojenských síl USA, aby sa rozmiestnili v centrálnej Afrike a zabezpečovali podporu regionálnym silám usilujúcim sa o odstránenie Josepha Konyho z bojiska", napísal Obama v liste Kongresu. Pohnútky Obamovej administratívy zvýšiť vojenskú pomoc ugandskej vláde však nevyvierajú z jej altruizmu. Záujem USA sa dá vysvetliť v kontexte toho, čo prispievateľ stránky SocialistWorker.org Lee Wengraf nazval „novým uchvátením africkej pôdy" – vedno so Saudskou Arábiou, Japonskom, Čínou, Indiou a Južnou Kóreou, ako aj agrobiznisom a súkromnými firmami z Európy a USA, ktoré tam skupujú obrovské oblasti v súperení o poľnohospodársku pôdu a zabezpečenie zdrojov biologického paliva.

Video z produkcie Invisible Children hovorí málo o samotnom Konym a jeho príbehu. Hovorí o tom, že zotročil viac ako 30-tisíc detí; z chlapcov urobil vojakov a z dievčat sexuálne otrokyne. Počúvame,že táto skutočnosť nás oprávňuje zastaviť ho akýmikoľvek prostriedkami, vrátane vojenskej intervencie zo strany USA. Ktokoľvek, komu nie je ľahostajná spravodlivosť, by samozrejme neprelial jedinú slzu, keby bol človek ako Kony pred ňu postavený. Joseph Kony je vodca armády, ktorej cieľom je „vláda založená na Desiatich prikázaniach" a muž, ktorý sám sebe pripisuje nadprirodzené schopnosti. Dvadsať rokov viedol povstania – a naozaj využíval detských vojakov v boji proti ugandskému štátu. Lenže ak ostaneme len pri tomto smutnom konštatovaní, povaha celého konfliktu pre nás ostane neúplná a zdeformovaná.

Partizánska skupina Božia armáda odporu LRA je jedným z mnohých prejavov vzbúr etnickej skupiny Acholi, ktorých vznik sa datuje do obdobia narastania moci Yoweriho Museveniho. Ten je v úrade prezidenta Ugandy už štvrťstoročie. Ľud Acholi žije v severnej časti krajiny a vedie vojny rôznorodej povahy proti centrálnej vláde, ktorú tvoria príslušníci južných etník. Museveniho vláda systematicky vedie zúrivú protipovstaleckú kampaň, ktorá sa povstalcom z LRA ukrutnosťou odmeňuje za ukrutnosť. V polovici 90-tych rokov vláda voči ľudu Acholi uviedla do praxe politiku násilného vysídľovania. Tábory pre vysídlencov na severe Ugandy vykazujú najvyššie stupne úmrtnosti na svete, každý týždeň v nich zomrie viac ako tisíc ľudí.

Ale protipovstaleckej kampani sa Konyho nepodarilo poraziť. V roku 2006 LRA prestala v Ugande bojovať – čo je skutočnosť, ktorú video Kony 2012 jednoducho neuvádza. Informácie o situácii v krajine sú sporé, no existujú dôvody pochybovať, že Kony – ak je ešte vôbec nažive – naozaj velí viac ako päťsto vojakom kdesi v Stredoafrickej republike alebo Demokratickej republike Kongo.

Ako napísal ugandský novinár Angelo Opi-Aya Azama, celá oblasť dnes trpí oveľa vážnejšími problémami, vrátane epidémie HIV a šírením iných smrteľných chorôb. Video Kony 2012 sa zameriava na postavu vojenského diktátora a vyzýva divákov podporovať ďalšiu prítomnosť vojenských poradcov USA v Ugande za účelom dolapiť ho. Organizácia Invisible Children vo videu tvrdí, že v presviedčaní vlády USA vyslať v októbri do Ugandy poradcov zohrala kľúčovú úlohu. Zamlčiava tak skutočnosť, že tento Obamov krok len ďalej eskaloval už dávno prebiehajúcu intervenciu. USA sa v skutočnosti podieľali už na katastrofickej operácii v roku 2008, v ktorej sa im nepodarilo zajať Konyho na jeho základni v Kongu, zato sa jej však naopak podarilo vyprovokovať povstalcov z LRA k mimoriadne krutej protiofenzíve. Rebeli podľa odhadov uniesli asi 700 osôb a zavraždili ďalších tisíc.

Video takisto celkom obchádza zverstvá a brutality zo strany ugandských vojsk. Práve naopak – tie sa tu vykresľujú ako „jediná sila" schopná zastaviť Konyho.

Vojenské ťaženie voči povstalcom z LRA je skorumpované, brutálne a vražedné. V hone na Konyho boli provládne jednotky obvinené z vyrabovania Stredoafrickej republiky a z nútenia žien k prostitúcii.

Kampaň Kony 2012 tieto ukrutnosti prisúdením „humanitného oprávnenia" nie len umocní, ale poslúži aj utuženiu autoritárskeho štátu, ktorý naposledy plnil titulky svetovej tlače pre svoje pokusy presadiť zákon, ktorý by homosexualitu trestal smrťou. Dokonca aj z prísne humanitárneho hľadiska je ťažké pripustiť, že by mala intervencia USA získať podporu. Po prvé, keby mali vojská USA naozaj nájsť Konyho, mali by sme sa opýtať, koľkí z tých detských vojakov Božej armády odporu – v ktorých mene vraj organizácia Invisible Children vystupuje – boli zavraždení práve pri pokusoch dolapiť ho.

Rovnako by sme mohli spochybniť odhodlanie vlády USA ukončiť zneužívanie detských vojakov, ak finančne štedro podporuje armády štyroch krajín, ktoré robia to isté – vrátane Jemenu a Konga.

Okrem tohto všetkého by sme však nemali zabúdať, že vojenské intervencie zo strany USA neboli, nie sú a nikdy nebudú vedené humanitárnymi pohnútkami. Vojenskú angažovanosť v Ugande nevyvolali obavy o životy jej obyvateľov, ale túžba Washingtonu posilniť svoje imperiálne základne v Afrike. Africké velenie USA (United States Africa Command, USAFRICOM alebo AFRICOM) má v záujme rozšíriť svoju prítomnosť v širokej oblasti – a v Ugande obzvlášť, nakoľko tam boli objavené nové zdroje ropy a zemného plynu.

Navyše, rovnako ako intervencia NATO do Líbye môže aj okupácia Ugandy opätovne obnoviť myšlienky „humanitárnych intervencií", ktoré po vojne v Iraku v roku 2003 výrazne stratili morálny kredit. Tým narastá aj schopnosť USA predávať do sveta ešte viac vojen.

Pre kohokoľvek, kto sledoval video z produkcie Invisible Children, nebolo sklamanie z volania po vojenskej intervencii jedinou znepokojujúcou stránkou. Napriek tvrdeniu organizácie, že hovorí v mene zneužívaných detských vojakov, vo videu sa objaví len jeden z nich. Tých, ktorých film spovedá, sú inak výlučne ugandskí politici – predstavitelia vlády naklonenej záujmom USA, ktorá dlhodobo utláča ľud Acholi. V skutočnosti sa kamera oveľa dlhší čas venuje bielemu režisérovi filmu a jeho dieťaťu, ako aj belošských aktivistom a aktivistkám pracujúcim pre Invisible Children. Podľa videa žijeme v „na križovatke dejín, kedy to, čo práve robíme alebo nerobíme zásadne ovplyvní každú jednu generáciu po nás".  Lenže toto „my" sa celkom jasne týka ľudí zo Západu, nie Uganďanov a Uganďaniek.

Postup, keď sa na obyvateľov USA nalieha, aby si v mene obyvateľov Ugandy vyrovnali účty s Josephom Konym, má dlhú a veľmi špinavú históriu. Spája sa s pojmom „bremeno bieleho muža" – rasistickou argumentáciou vytvorenou britským básnikom Rudyardom Kiplingom, že je povinnosťou západných krajín mať „civilizačný" vplyv na „nerozvinuté" časti sveta. Kiplingova báseň Bremeno bieleho muža (White Man´s Burden), ktorá prvýkrát vyšla v roku 1899, bola inšpirovaná podporou vlády USA pri jej brutálnom ovládnutí Filipín (vyšla s podtitulom Spojené štáty a Filipínske ostrovy, The United States and the Philippine Islands, pozn. prekl.) a jej odozvy odvtedy slúžili na morálne ospravedlňovanie európskych koloniálnych zločinov a imperializmu USA.

Kampaň Kony 2012 sa zhosťuje myšlienky, že obyvatelia a obyvateľky Ugandy musia byť „zachránení" sami pred sebou dobročinným a láskavým Západom. Takáto ideológia ospravedlňovala storočia kolonizácie krajiny a celej Afriky, a práve ona vytvorila rozhodujúce úrodné podhubie, z ktorého vzišli postavy ako Joseph Kony či Yoweri Museveni.

Je celkom prirodzené, že všetci bežní ľudia, ktorí v USA alebo inde na svete uvidia propagačný film kampane Kony 2012, zatúžia vykonať niečo pre zmiernenie utrpenia, ktoré video vykresľuje. Ak však už nič iné, tak aspoň posledné desaťročie vojen v Iraku a v Afganistane – obe morálne odôvodnené jazykom humanitárnych intervencií – by nás malo poučiť, že vojenská mašinéria USA sa nikdy nedá využiť na zastavenie násilia a ukončenie utrpenia.

Prítomnosť západných vlád v Ugande a kdekoľvek inde v Afrike – či už priama v podobe nasadenia vojenských jednotiek, alebo nepriama vo forme politickej a vojenskej podpory podkupným režimom – nikdy nepomôže obyčajným Afričanom a Afričankám.

Video Kony 2012 poskytuje klamlivé odpovede na strašnú krízu. Najlepší spôsob, ako pomáhať ľuďom Ugandy, je paralelne spochybňovať rovnako vojenskú intervenciu USA v danej oblasti, ako aj neoliberálnu hospodársku politiku, ktoré obe priviedli africký kontinent do biedy.

Preložila Silvia Ruppeldtová

Fotografia: US Army Africa

Zdroj: Z Communications http://www.zcommunications.org/what-they-wont-say-about-kony-2012-by-bill-crane
Priemerne (0 Hlasy)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!