Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Critical point 8 - Priemyselná zóna 1 (Mondi SCP a.s.) - Ružomberok

Autor/ka: Albín Bella

 Výroba papiera v Ružomberku má už viac ako 100 ročnú tradíciu.

V roku 1883 vznikol na ustanovujúcom valnom zhromaždení zakladateľov nový podnik pod názvom Ružomberský účastinný spolok – továrne na papierovú drevolátku. Továreň na výrobu lepenky a dreviny spustila výrobu v roku 1885. Po prvej svetovej vojne sa názov spoločnosti zmenil na Továreň na drevinu, úč. spol. a bol najväčšou komerčnou brusiarňou a lepenkárňou na Slovensku. Počas vojny bol podnik poškodený a v roku 1945 Nemcami úplne vypálený. V roku 1945 firmu znárodnili a pričlenili do veľkého národného podniku, ktorý v Ružomberku vznikol. Až do konca roku 1963 pracoval podnik v areáli na Bielom Potoku, kedy jeho výrobu úplne zastavili.

Ďalší veľký podnik na výrobu celulózy a papiera vznikol na rieke Revúca. Založili ju v roku 1907 ružomberskí rodáci pod vedením rodiny Makovických a mala názov Uhorská papiereň, úč. spol. (terajší areál závodu SOLO), výroba začala hneď v nasledujúcom roku. Rast spoločnosti zastavila ako v mnohých podobných prípadoch 1. svetová vojna. Od roku 1918 mal podnik názov Slovenská papiereň, úč. spol. Podnik úspešne fungoval až do konca 2. svetovej vojny, kedy bol ochromený Nemcami.

V roku 1880 vznikol v Ružomberku nový závod na výrobu bielej a hnedej lepenky. Ružomberskí mešťania Jozef Glasner, Hermann Steiner, Áron Stern a Július Lukáč, založili pod vedením Jakuba Kleina firmu na výrobu drevoviny Jakub Klein a spol.. V roku 1899 sa pôvodná spoločnosť zmenila účastinnú spoločnosť s názvom Ružomberská továreň na celulózu a papier, úč. spol.. Nová spoločnosť začala s výstavbou nového závodu, postavila vlastnú výrobňu sulfitovej celulózy a ďalší papierenský stroj.

V roku 1949 vytvorili závody SUPRA a SOLO, po 3 rokoch boli opätovne rozdelené. K definitívnemu zlúčeniu došlo pod názvom Severoslovenské celulózky a papierne Ružomberok v roku 1958. Podnik postavil v roku 1982 nový celulúzo-papierenský kombinát.

V roku 1996 bol závod sprivatizovaný a majiteľom podniku sa stala investičná skupina Eco-Invest, a.s. Zvolen, za ktorou stál Milan Fiľo, Ladislav Krajňák a Juraj Karamás. V roku 2000 vstúpila do podniku odkúpením 51% podielu medzinárodná skupina MONDI (vtedy pod názvom Neusiedler), názov sa zmenil na Neusiedler SCP a.s.. Začalo sa obdobie viacerých investícií, modernizácie a zvyšovania objemu výroby. V roku 2004 sa názov zmenil na Mondi Business Paper SCP a.s. a v roku 2008 na Mondi SCP, a. s. . V roku 2009 bola na Tatranskej ceste pri frekventovanej križovatke postavená nová administratívna budova spoločnosti. Takto nejako vníma "história" výrobu papiera v Ružomberku. Trochu iný pohľad vám však predostrú samotní obyvatelia mesta Ružomberok, ktoré je obkolesené národnámi parkami a chránenými krajinnými oblasťami.

Keď sa opýtate mimo Ružomberka na naše mesto, tak vám povedia, že je to mesto, ktoré smrdí. My Ružomberčania to už skoro ani nevnímame, takpovediac sme si zvykly. Veď čo iné nám zostáva, keď o  fungovaní našho mesta rozhoduje iba hŕstka zvolených poslancov.  Nie je to však len smrad, čo mi osobne vadí pri výrobe papiera v Ružomberku.  Pozrime sa na túto problematiku z niekoľkých uhlov pohľadu, aby bolo zrejmé prečo považujem Mondi SCP a.s. za kritický bod č. 8 v našom meste.

 

Urbánna filozofia mesta

Už samotné situovanie podniku a jeho častí je z hľadiska urbánnej filozofie nesprávne. Problém spočíva v tom,  že celý priemyselný park je súčasťou mesta a tým aj obytných zón. Je pravda že aj vďaka tomu je podľa katastrálneho územia Ružomberok piatym najväčším mestom na Slovensku, ale daň za toto miesto je príliš vysoká. Vo väčšine prípadov sa fabriky typu Mondi SCP a.s. stavajú v dostatočnej vzdialenosti od mesta (aj niekoľko kilometrov), v našom prípade však zvíťazila idea rýchleho prístupu pracovníkov do fabriky. Je mi jasné. že pôvodne boli továrne na výrobu vzdialene od centre mesta viac ako je tomu dnes, ale rozvoj mesta "zabezpečil", aby boli implementované priamo do mesta (napr. v prípade časti  SOLO priamo medzi dve sídliská - Roveň a Baničné/Plavsiko). Ani ich situovanosť na riekach Váh a Revúca nebola určite náhodná. Voda je veľmi potrebná pri výrobe papiera. Samozrejme je tomu tak aj v prípade "spracovania odpadu" z výroby. Možnosť znečistenia spodných vôd nie je v tomto prípade len obavou, ale neúprosnou realitou. Rovnako tak situovanosť v blízkosti niekoľkých pohorí je plne zdôvodnená. Vo väčšine prípadov sa fabriky stavajú v blízkosti lesov, aby tieto dokázali čo najúčinnejšie filtrovať exhaláty, ktoré sú z fabriky vypúšťané. To, že je fabrika Mondi SCP a.s. obklopená horami má však aj ďalší nepriaznivý aspekt. Hory zadržiavajú oblačnosť nad mestom, ktorá sa tak spája aj z exhalátmi z fabriky a v podobe zrážok padá späť do mesta. Nie je tajomstvom, že továreň platí mestu napríklad za odhŕňanie snehu v zime, keďže k jeho produkcii výrazne prispieva. Verte, neverte, ale ak je na Rovni sneh, neznamená to, že je aj v iných častiach mesta.

 

Environmentálna filozofia mesta

Ďalším nepriaznivým aspektom podniku Mondi SCP a.s.je jeho dopad na životné prostredie v meste. Nemám na mysli len ekológiu, ale aj zdravie samotných občanov mesta. Mesto Ružomberok je už niekoťko rokov na špici najprašnejších miest na Slovensku. Takmer tretinu roka je v meste prekročený limit povolených emisií  a prachu v ovzduší (napr. v roku 2010 až143 dní). Okrem toho patrí mesto Ružomberok aj medzi mestá, ktoré majú najväčší počet alergikov. Ak sa k týmto informáciám pripoja informácie, ktoré som uviedol v článkoch critical point 1, critical point 3 a critical point 9, dostaneme o prašnosti v meste celkom reálny obraz. Niet sa čo čudovať, že toľlo ľudí v našom meste trpí na ochorenia dýchacích ciest a alergie. Je zrejmé, že vedenie podniku Mondi SCP a.s. občanov neusptále uisťuje o ekologickej platforme výroby papiera, bolužiaľ, realita je citeľne iná. Čo je ešte horšie, je ďalší projekt, ktorý plánuje spoločnosť Mondi vo fabrike v Ružomberku, ktorým je spaľovňa odpadov či kalov z čističky odpadových vôd. Nemusím asi zdôrazňovať, aký dopad v našom meste bude táto "ekologická" investícia predstavovať. Ďalšie konkrétnejšie informácie nájdtete na stránke občianskeho združenie Ochrana ovzdušia Dolný Liptov. Emisie. Emisie H2S a TRS.

 

Ekonomická filozofia mesta

Spoločnosť mondi mala v roku 2010 tržbu na úrovni 6,3 mld EUR, z toho samotná ružomberská filiálka 420 mil. EUR. Čo je absolútna špička čo sa týka výroby papiera na Slovensku a popredné miesta jej patria j v Európe. Spoločnosť Mondi SCP a.s. zamestnáva v ružomberku okolo 1400 ľudí. Aj to býva jeden z hlavných argumentov pre jeho vydržiavanie a podporu, napriek vyššie uvedeným urbánnym a environmentálnym nedostatkom. Zástancovia Mondi argumentujú tým, že bez fabriky by zosatlo 1400 ľudí bez roboty. Áno, všetky čísla sú dosť vysoké na Slovenské pomery, ale nie všetko je tak ako na prvý pohľad vyzerá. Ak si to ešte niekto neuvedomuje tak len veľmi malá časť tržieb zostáva doma. Ružomberská fabrika síce spotrebuje tretinu slovenského ťažobného dreva, ale zisk z neho majú predovšetkým v zahraničí, resp. jeden zo slovenských multimilionárov. spolumajiteľ firmy, pán Milan Fiľo, ktorého majetok sa odhaduje až na 332 mil. EUR. Samozrejme sa k nemu dostal ako inak čestnou podnikateľskou cestou, keď v roku 1996 štátny podnik sprivatizovali spolu s Ladislavom Krajňákom a Juraj Karamásom. Takže namiesto toho, aby podnik podporoval lokálnu ekonomiku, alebo apsoň štátnu, podporuje predovšetkým súkromých a zahraničných investorov.  Je smutné, ako občania vždy naletia na reči o potrebe zaraničných investorov, ktorí pozdvihnú slovenskú ekonomiku. Znížia tak jedine zamestnanosť, však prečo nie, veď slováci sú lascná pracovná sila, teda aspoň donedávna boli. No ak sa začnú búriť, investor pokojne odtiahne celý závod ďalej na východ, kde mu dajú benefity (ako to robíme my) v podobe daňových prázdnin a vybudovaných výrobných hál. Stálo by za štúdiu koľko ľudí by dokázalo rozbehnúť vlastnú živnosť len za peniaze, ktoré vo forme dotácii dostávajú zahjraničné podniky. Samozrejme sa argumentuje, že priemerná mzda v Mondi je niečo okolo 1160EUR, to je pravda asi tak ako je priemerná mzda na Slovensku 786 EUR (pričom priemer robia predovšetkým platy IT zamestnancov, ktoré sú v priemere 1700 EUR). Mestom sa šíria informácie, že Mondi sa chystá na Ukrajinu, ale to sú len nepodložené špekulácie rádových občanov, predstaviteľov podniku by to určite ani nenapadlo. Preto sa nemáme čoho obávať, ďalej sa môžeme tešiť z našej krásnej, potrebnej, a ekologickej továrne na spracovanie papiera.    

 

 

Na záver pripájam ešte niekoľko detailnejších fotografii továrne na výrobu papiera.

 

 

 

Priemerne (0 Hlasy)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!