Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Dobrovoľníctvo žien

Dobrovoľníctvo žien

Mária Huštatýová, KO ÚŽS Košice                                       17.12.2015/konfrencia SAPN

Rok 2015 je Európskym rokom rozvoja.

OSN/UNESCO, tento rok vyhlásila Rokom svetla. V tomto roku si pripomína Únia žien Slovenska, predtým SZŽ, 70. výročie svojho založenia. Spájajú nás spoločné korene so Živenou, ženami - osobnosťami, ktoré sa podieľali aj na procese budovania spoločného štátu, ktorý vznikol po 1. svetovej vojne. Krátke obdobie zdanlivého pokoja na európskom kontinente, nespokojnosť s „delením" sveta, boje o moc, krízy, žiaľ boli zárodkom 2. svetovej vojny.

Veľmi ťažko som sa rozhodovala, nakoniec som predsa zamerala pozornosť členiek i dobrovoľníčok ÚŽS v tomto roku na osvetu, že rozvoj je výsledkom aj našej práce, aj keď ekonomicky nevyjadrená, a zámer UNESCO – Rok svetla, môže byť prínosom, vnesieme aspoň trochu svetla do tejto oblasti života. Ako to je, že pracujeme, sme prínosom pre rodinu i spoločnosť, ale nie sme v HDP štátu, práca je neplatená, teda v súčasnom sociálnom systéme to má priamy dopad na dôchodok. Tam chudoba žien pokračuje. Cítime, že je potrebné posilniť uvedomenie žien o svojich právach, o svojich možnostiach a že rozprávka O troch grošoch už dávno neplatí.

Byť ženou v monarchii, potom v republike, znamenalo každodennú starostlivosť o rodinu - deti, starších členov rodiny, bola to a je dodnes povinnosť ženy, od ktorej to všetci očakávali. Napriek tomu ženy si často vzájomne radili, pomáhali v obciach i mestách. Neformálne. Len preto, že vedeli, ako sa cíti tá druhá,  delili sa o skúsenosti. Často aj o poslednú múku a chlieb. II. svetová vojna priniesla dovtedy nepoznané kruté straty na životoch. Už počas SNP sa ženy viac zomkli, aby ochránili slabších, chorých a pomáhali. Nevrátili sa živitelia rodiny - pole však bolo treba obrábať, aby úroda pomohla prežiť ďalšiu zimu. Bolo treba nakŕmiť a zaodieť rodinu. Oblečenie sa vyrábalo doma, väčšinou sa od dievčat očakávalo, že všetky súvisiace práce urobia.

Táto práca nebola nikdy pomenovaná, ohodnotená, neznamenala výrobu, produkciu.

„Len" ju bolo treba urobiť, lebo ak nebola vykonaná, celý reťazec životaschopnosti rodiny mohol skolabovať.  Túto neplatenú prácu – mimo oficiálny trh práce, nazývajú prácou reproduktívnou . Desaťročia vykonávame nedocenenú dobrovoľnícku prácu v prospech rozvoja obce, mesta, podieľame sa na rozvoji. Vzájomnoprospešne i verejnoprospešne. Zažívame opäť neľahké obdobie, plné stereotypov o úlohe ženy v rodine i spoločnosti, ktoré by sme mali aj vlastnou činnosťou meniť – voči svojej rodine s deľbou práce, voči štátu, pomenovaním našich potrieb a hodnoty prác, ktoré vykonávame. Slovensko je od r. 2004 členským štátom EÚ. Pokračujeme v dialógoch so ženami, aj štátom, pretože prijatý Zákon o dobrovoľníctve nepomenováva bezplatnú dobrovoľnícku prácu žien. Spoločnosť, akoby sa zameriavala na jednorazové aktivity, študentov, nezamestnaných, kampaňovitý zber odpadu, namiesto výchove a osvete o udržiavaní poriadku, prezentácie darcov, kým dobrovoľnícku prácu žien nielen, že nepomenováva, ale ani nedoceňuje.

Dlhoročnú výchovno-osvetovú prácu pri zachovávaní tradícií ženy vykonávajú, nie je pomenovaná ani ocenená. Štát i samosprávy však prezentujú po celom svete ručné práce, výrobky, regionálne jedlá, kroje. Sú výsledkom dobrovoľníckej práce žien, vrátane folklóru, speváckych a tanečných skupín. Postupne si tieto zručnosti osvojujú ďalší, využívajú komerčne, na báze živnosti, bez toho, aby sa ocenila tradícia, ktorú ženy udržiavali –bezplatne, aj bez finančnej podpory. Úplne iný postup funguje napr. pri oprave hradov.

Konferencia SAPN v KE........................................dobrovoľníctvo žien.....................str.2

Nazývame to zo zákona – dobrovoľnícka práca - platia sa povinné odvody sociálnej, zdravotnej poisťovni a platí sa mzda. Podobne je to v sociálnej oblasti. Podrobne rozpracované sú sociálne služby v zariadeniach, mzdovo zaradené... a tá istá práca v domácnosti zostala na pleciach ženy. Viete si predstaviť dlhodobé ošetrovanie odkázaného člena rodiny ? Je to 24 hodín denne, mesiace, roky,...nie je to práca? Bez nároku na dovolenku, odvody do poisťovní, následkom čoho je aj výpočet dôchodku ženy – nebola „zapojená do pracovného procesu"...a chudoba sa reťazí. Vytvára spoločnosť rovnaké podmienky pre mužov a ženy?

Slovensko je od r. 2004 členským štátom EÚ. Často sa používa v dokumentoch EÚ „rodová rovnosť" – je to rovnosť žien a mužov.

Teoreticky. Malo by to znamenať rovnaké sociálne postavenie mužova a žien vo všetkých sférach verejného a súkromného života. Malo by to byť „spravodlivé zaobchádzanie so ženami a mužmi, zohľadňujúce ich špecifické potreby a životné situácie. Stereotypy sú však silne zakorenené v našom povedomí, nie veľmi to menia ani verejné politiky, ani legislatíva. A chudoba sa prehĺbuje. V súčasnej spoločnosti majú akoby „význam" a hodnotu najmä ekonomické vyjadrenia práce. Partneri rokujú o minimálnej mzde v spoločnosti – ženy neboli oslovené, i keď platí Akčný plán rodovej rovnosti – práce nie sú pomenované, nie sú adekvátne zaplatené, akoby sa ženy na rozvoji spoločnosti nepodieľali. Chýba tu základná filozofia rozvoja. V čase prípravy zákona o dobrovoľníctve sme pripomienkovali, že „bez" zmluvy nie je možné definovať ako „čierna práca",...potom sa dlho diskutovalo o vzájomnoprospešnosti a verejnoprospešnosti dobrovoľníckej práce...nebol prijatý argument, že táto práca ženy sa úplne odlišuje od inej dobrovoľníckej práce. Rovnako, ako pri zachovávaní tradícií v obci, meste a nedá sa vykonávať kampaňovito. Ak má organizácia svoj program, členov, dobrovoľníkov – treba koordinovať a manažovať program, práca na projekte podľa výzvy je PLUS a vyčerpávajúca. Aj manažment je neplatený. 

Naša organizácia žien vykonáva túto prácu 70 rokov. Ide o zachovanie kontinuity v sieti okresov i kraja, i keď medzitým vznikli iné typy organizácií v neziskovom sektore – nadácie, neinvestičné fondy, verejnoprospešné neziskové organizácie,...pracujeme naďalej s deťmi, ženami, seniormi i celými rodinami - a Zákon o dobrovoľníctve „vypustil"  túto činnosť. Bez nej však ani jedna MAS na vidieku by nemala šancu. Žiaľ, pribúdajú zákony, ktoré nepovažujú výchovu a osvetu za prínos pre spoločnosť. Riešia situácie, až keď nastane problém a financujú dopad. Ten je niekoľkonásobne drahší, ako výchova a osveta, ako primárna prevencia. Vykonávame to niekoľko desaťročí, vedieme o tom dialóg, žiaľ zmena nenastáva. Aktuálna situácia s migráciou ešte zhoršuje príležitosť zmeniť to. Očakávame od vlády i parlamentu SR, že zachová základné sociálne pravidlá pre vlastných občanov a súčasne bude s nami viesť dialóg o rovnosti príležitostí mužov a žien na Slovensku. Na podporu dialógu a na program výchovy dobrovoľníčok uvoľní minimálne sumu vo výške  2 % z predpokladaného príspevku na šport v štátnom rozpočte a postupne ju bude zvyšovať až do výšky 10 % do roku 2020. Ku spracovaniu pravidiel participatívneho rozpočtu – genderbudgeting rady prispejeme, aby sa už v tejto dekáde do 2020 objavila dobrovoľnícka práca žien ako súčasť rozvoja SR a zníženia nerovnosti a chudoby žien.

 
Aktualizované: $dateTool.format( 'full','short', $dateTool.toDate( "EEE, dd MMM yyyy hh:mm:ss Z" , $reserved-article-display-date.getData()) , $localeUtil.fromLanguageId( $request.locale ) )

Bookmark and Share
Priemerne (0 Hlasy)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!