Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Hasta siempre, Ernesto Sábato!

Autor/ka: Basem Tajeldine

„Som anarchista! Anarchista v najlepšom zmysle toho slova. Ľudia sa nazdávajú, že anarchista je ten, kto kladie bomby, ale anarchisti boli vždy hlavne veľkí duchovia ako Lev Tolstoj..." – Ernesto Sábato

Len krátka chvíľa uplynula od chvíle, čo prestala pracovať myseľ jednej z najvynikajúcejších osobností Argentíny. Ernesto Sábato bol ďalším z tých, ktorí najväčšmi osvetlili revolučné boje, kultúru svojho národa a kultúru celého sveta. Ernesto Sábato bol intelektuál angažovaný v sociálnom boji, nekompromisný kritik akýchkoľvek dogmatických a fanatických stanovísk niektorých ľavicových prúdov, ktoré ho na oplátku kritizovali za to, že neodhadol isté vnútorné problémy Argentíny. Intelektuál Sábato sám seba najradšej označoval za anarchistu. Ale mnohé tieto „malé" detaily jeho života stačili na to, aby ho aj mnohí predstavitelia buržoázie za života nenávideli a aby sa ani vo chvíľach tesne po jeho smrti nezdržali kritiky. Rast jeho osobnosti a veľkosť jeho diela boli výsledkom politického a humanistického presvedčenia intelektuála priamo zapojeného do sociálneho zápasu, ktorý sa stal prostredníctvom svojho diela nesmrteľným.

Priznám sa, málo som čítal z diela Ernesta Sábata; len niekoľko z jeho úvah a myšlienok, ktoré formuloval v nespočetných rozhovoroch, a viaceré recenzie na jeho tvorbu. Román Tunel samoty (El túnel, 1948), a esej Pred koncom (Antes del Fin, 1998) sú všetko, čo poznám. Priznávam sa však aj k úžasu, ktorý som zažil, keď som medzi informáciami rozšírenými viacerými súkromnými spravodajskými agentúrami komentujúcimi fyzický odchod Ernesta Sábata z tohto sveta našiel zhrnutie viacerých jeho najhlbších myšlienok a vyjadrení, s ktorými som sa už dávnejšie stretol práve v tých neveľa textoch, ktoré som prečítal. Spravodajská agentúra EFE dňa 30. apríla prevzala a vyzdvihla práve niektoré z tých najkritickejších myšlienok o kapitalistickom systéme, ktorý naopak tak zanietene bránia iní intelektuáli, napríklad Mario Vargas Llosa. Napríklad:

Každým ránom tisícky ľudí obnovujú zbytočné a zúfalé hľadanie práce. Sú to ľudia vylúčení, nová kategória, ktorá nám toľko hovorí jednak o populačnej explózii, jednak o neschopnosti tejto ekonomiky, pre ktorú to jediné, čo nemá cenu, je ľudskosť. (Esej Pred koncom)

Všetko nasvedčuje tomu, že Zem sa uberá cestou v ústrety premene na preľudnenú púšť... Tá smútočná a nešťastná krajina sa stane dielom toho druhu ľudí, ktorí sa budú vysmievať nám, nešťastným kuvikom upozorňujúcim na to už toľko rokov, a ktorí budú donekonečna tvrdiť, že ide o typické výmysly spisovateľov, blúzniacich básnikov. (Pred koncom)

Ak budeme stáť so založenými rukami, staneme sa komplicmi systému, ktorý legitimizuje tichú smrť. (Esej Odpor)

Vždy som mal strach z budúcnosti, pretože v budúcnosti je okrem iných vecí aj smrť. (Rozhovory s Jorge Luisom Borgesom)

Ernesto Sábato sa s mnohými inými mysliteľmi zhodoval v myšlienke, že budúcnosť ľudstva je v kapitalizme pochmúrna, v kapitalizme, v ktorom sa každým dňom zvyšuje nezamestnanosť a čoraz viac ľudí nikdy nebude mať príležitosť nájsť si prácu dôstojnú ľudského života. Bedári Victora Huga budú rozširovať kordóny chudoby vo svete. Púšte budú tou zemou zasľúbenou, ktorú boh Kapitál daruje hladujúcim národom. Vojny a smrť hladomorom budú jediným darom imperializmu, ktorým sa ich zmocnia. Sábato vedel, že budúcnosť bez socializmu neexistuje.

Ernesto Sábato však hovoril o potrebe vytvoriť nový druh socializmu, socializmu zásadne odlišného od „existujúceho sovietskeho reálneho socializmu", ktorý od čias svojej mladosti kritizoval. Hovorieval:

„Ohromná kríza človeka, tá absolútna kríza, slúži aspoň na to, aby sa prehodnotili doterajšie modely. Nie je náhoda, že v odlišných častiach sveta sa ľudia začínajú domáhať iného druhu socializmu, oveľa bližšiemu tomu, ktorý propagoval Proudhon, alebo tomu, ktorý v našich časoch podporovali ušľachtilí a jasnozriví duchovia ako Mounier spomedzi kresťanov a Bertrand Russell spomedzi agnostikov. Socializmus, ktorý rešpektuje jednotlivca, ktorý skoncuje s odcudzením práce a kultúry a s konzumnou spoločnosťou, ktorý ukončí hmotnú biedu, ale aj biedu duchovnú, ktorý zasvätí techniku a vedu do služieb človeka a nie tak, ako to robí teraz, keď stavia človeka do ich služieb. Decentralizovaný socializmus, ktorý zabráni desivému zlu superštátu, tajnej polície a koncentračných táborov..."

Hasta siempre, náš druh Ernesto Sábato!

Preložila a upravila Silvia Ruppeldtová

Ernesto Sábato, pocta k jeho 97. narodeninám (z diela Venované Buenos Aires, ktorého už niet. Al Buenos Aires que se fue)

Zdroj: Rebelión http://www.rebelion.org/noticia.php?id=127524
Priemerne (1 Hlas)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!