Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Hudba a revolúcia

Rozhovor s kubánskym hudobníkom Vicente Feliú

Autor/ka: Ramona Wadi

Politické zvraty na Kube od začiatku bojov za nezávislosť až k víťazstvu kubánskej revolúcie v januári1959 viedli aj k vzniku tzv. Nueva Trova („nová pieseň", „nová balada", výraz však  znamená najmä „novú báseň, ktorá sa spieva", odvodené z tradície trubadúrskej poézie, pozn. prekl.) – hudobnej formy nachádzajúcej svoju inšpiráciu v revolúcii Fidela Castra, ktorá si však uchovala veľmi osobný výraz vo vyjadrovaní sa k sociálnym otázkam. Spevák Vicente Feliú, ktorý je spolu so Silviom Rodriguezom a Pablom Milanesom jedným zo zakladateľom hnutia Nueva Trova, hovorí o pôvode tohto druhu hudby, o vplyve kubánskej revolúcie a zodpovednosti voči kubánskej spoločnosti a iným krajinám čeliacim vonkajším represiám; ale aj o estetike kubánskej revolučnej piesne.

Ako vzniklo hudobné hnutie Nueva Trova?

– V polovici 19. storočia sa na Kube rozvíjalo veľmi silné povedomie nezávislosti od Španielska. V roku 1851 zložili traja mladí ľudia pieseň s názvom La Bayamesa vzťahujúcu sa na mesto Bayamo, kde sa narodili a vyrastali. Neskôr, 10. októbra 1868 sa tí traja muži vzbúrili proti španielskemu panstvu. Armáda vedená Carlosom Manuelom de Céspedes vyhlásila ozbrojenú Kubánsku republiku a smerovala do hôr, kde oslobodili otrokov, ktorí sa rýchlo pridali k revolte. Ďalší dvaja muži boli Rafael Castillo a José Fornaris. Dvanásteho januára 1869 už neboli schopní brániť Bayamo a v situácii, kedy hrozilo vydanie mesta do rúk nepriateľa, sa obyvateľstvo Bayama rozhodlo mesto podpáliť. Medzi tými, kto mesto podpálil, bola aj Castillova žena Luz Vásquez, ktorej je pieseň venovaná. Kubánska Nueva Trova sa zrodila v dňoch bojov za kubánsku nezávislosť.

Do roku 1898 sa viedli tri po sebe nasledujúce vojny za nezávislosť spod španielskeho kolonializmu. Všetci vtedajší kubánski trubadúri – pesničkári, a to bez výnimky, boli s týmto zápasom pevne zviazaní; mnohí z nich so zbraňou v ruke, s gitarou prehodenou na chrbte. Niektorí z týchto prvých bardov piesne Nueva Trova padli v bojoch.

Kubánsku nezávislosť však vzápätí ohrozoval narastajúci imperializmus USA a v priebehu prvých desaťročí 20. storočia hudobníci z Nueva Trova aj naďalej pokračovali v komponovaní piesní ospevujúcich vlasť a jej suverenitu. Kubánska revolúcia v roku 1959 porazila Batistov režim krytý podporou USA a na Kubu prišla nová realita. V polovici 60-tych rokov začali mladí ľudia zo všetkých kútov ostrova komponovať piesne založené na svojich osobných skúsenostiach, ktoré sa zrazu, bez vedome vytýčeného programu, stali kolektívnou pamäťou. Keď sa v roku 1972 oficiálne rozhodlo o vytvorení hnutia Nueva Trova, nabralo po celej krajine na obrátkach, pretože tu po prvý raz bola nová realita a pretože my sme boli základom pokračovania „trubadúrskej" tradície kubánskej piesne.

Ako bolo hnutie Nueva Trova ovplyvnené kubánskou revolúciou?

– Skupina stojaca v počiatkoch Nueva Trova pozostávala z veľmi mladých dospievajúcich ľudí, ktorí zosobňovali revolúciu. Tá nová sila dávala ľuďom pocit zodpovednosti pri premenách Kuby. Vplyv revolúcie upevňoval naše korene. Členovia Nueva Trova však zmeny tých dní nesledovali slepo. Menili sme sa tak, ako ostatní; revolúcia rástla v nás a s nami. Piesne boli našou osobnou skúsenosťou, a tá bola generačným pocitom.

Aký význam má Nueva Trova dnes?

– Prvý koncert Nueva Trova sa odohral v roku 1968 v kultúrnom centre Casa de las Américas, kde sa o rok skôr konalo prvé medzinárodné stretnutie umelcov protestnej piesne. Silvio Rodriguez, Noel Nicola a Pablo Milanés vtedy pozvali mňa, Eduarda Ramosa a Martina Rojasa na spoločné vystúpenie. V roku 1972 sa konalo stretnutie v meste Manzanillo, ktoré zorganizovalo vedenie krajiny a Jednota mladých komunistov. Účastníci diskutovali o estetike, kubánskej etike a kultúre. Oficiálnym začiatkom hnutia Nueva Trova bolo prvé stretnutie mladých „trubadúrov": Rok 2012 je rokom 45. výročia historického koncertu v Paláci výtvarných umení v Havane, na ktorom vystúpila aj Teresita Fernández a skupina básnikov, medzi ktorými bol aj Silvio Rodriguez. Koncert sa volal „Teresita a my" – a medzi „my" sa predstavili Victor Casaus, Luis Rogelio Nogueras, Guillermo Rodriguez Rivera, Felix Contreras a Antonio Conte. Pre mnohých stelesňovala Nueva Trova „zvukovú stopu"  revolúcie, a ak uvážime, že aj za nami sa ukrýva niekoľko predchádzajúcich generácii, tak to platí aj dnes.

Spolupracovali ste aj s inými spevákmi z Nueva Trova, napríklad Carlosom Pueblom?

– Nie len s ním. Spolupracoval som s mnohými ďalšími: Saquitom Nicom, Guayabera, Cesarom Portillom de la Luz, José Antoniom Mendezom, Angelom Diazom, Compay Segundom, Lorenzom Hierrezuelom, Martou Valdez, Teresitou Fernandez, Hildou Santana či s Tata Villegas. Ich vplyv sa nedá obísť.

Ako sa vaše piesne vyvíjali naprieč kubánskym politickým dianím a udalosťami, ako boli napríklad víťazstvo revolúcie, zavraždenie Che Guevaru alebo nedávnejšie v tzv. špeciálnom období?

– Komponoval som piesne venované hrdinom a hrdinkám, pre medzinárodné kampane solidarity, mestá a krajiny, piesne o láske a ľahostajnosti, súčasnosti a budúcnosti, živote a smrti. V roku 1997 som venoval album Che Guevarovi, ktorý sa volá Guevarianas.

Myslíte si, že kubánska Nueva Trova dokáže prekračovať politické hranice?

– Od začiatkov sme si uvedomovali, že Nueva Trova je kultúrny fenomén, ktorý prenikol do každého aspektu života, či už politického, sociálneho, filozofického či vojenského; skrátka do všetkého, čo definuje a zahŕňa kultúru krajiny. Nueva Trova je stále aktuálna, pretože nemá definitívnu, ale cyklickú povahu, a má široký presah aj napriek tomu, že vychádza zo špecifickej politickej situácie.

Aká je vaša úloha a zodpovednosť speváka Nueva Trova, a ako  odovzdávate dedičstvo kubánskej revolúcie novým generáciám Kubáncov?

– Ktokoľvek, kto sprostredkúva myšlienky, by mal mať zodpovednosť udržať si úprimný a nebojácny prístup. Tie nie sú zásadné len pre spievajúcich básnikov. Tým, že vyjadrujeme skúsenosti, nádeje, konflikty, sny či frustrácie, odovzdávame isté poznanie a zároveň je to výzva sledovať, ako ďaleko každé úsilie dospeje. Tento proces prirodzene prebieha v každej piesni.

Ako ste zaangažovaný v sociálno-politickej oblasti?

– Som členom viacerých kubánskych a medzinárodných organizácií: Výboru pre obranu revolúcie; Únie spisovateľov a umelcov Kuby; Kubánskej spoločnosti hudobných autorov; Všeobecnej spoločnosti španielskych autorov a vydavateľov, a iných. Koordinujem aj Kultúrny projekt latinskoamerickej piesne.

Ako sa hnutie Nueva Trova posunulo od čias revolúcie? Existuje v piesňach niečo ako nový druh metafory?

– Kubánska Nueva Trova sa spája s víťazstvom revolúcie v roku 1959. Ale žiadne estetické hnutie nie je homogénne. Spoločnou črtou Nueva Trova je vytrvalé hľadanie krásy, ako v texte, tak v hudbe. „Každý čas má svoje priepasti, svoj meč aj slnko", spieva v jednej piesni Silvio Rodriguez, a v tejto chvíli mi nenapadá nič, čo by tento pocit vyjadrilo lepšie.

Existovala spolupráca medzi kubánskym hnutím Nueva Trova a hnutím Nueva Canción Chilena (Nová čílska pieseň)?

– Kubánska Nueva Trova ako hnutie prichádza až po podobných umeleckých hnutiach v iných amerických krajinách: V Spojených štátoch amerických vznikalo podobné hnutie v 40-tych rokoch 20. storočia, v Katalánsku vzniklo v roku 1961, v Argentíne na sklonku rokov 50-tych, v Čile a v Uruguaji sa rozvíjalo od konca rokov 60-tych a začiatku rokov 70-tych. V najlepších rokoch Allendeho Unidad Popular v Čile vznikla kubánska skupina Manguaré, ktorú veľmi podporili Quilapayún, Inti Illimani, Victor Jara a iní súputníci hnutia Nueva Canción Chilena. Niektoré najvýraznejšie piesne tohto hudobného prúdu sme na Kube nahrali aj my ešte pred čílskym štátnym prevratom v septembri 1973. Medzi rokmi 1973 a 1974 skomponovali kubánski pesničkári viacero piesní a dva či tri albumy vyšli priamo na podporu zápasu ľudí v Čile.

Preložila Silvia Ruppeldtová

Fotografia: P Wood

Zdroj: Upside Down World http://upsidedownworld.org/main/cuba-archives-43/3520-music-and-revolution-interview-with-cuban-musician-vicente-feliu
Priemerne (0 Hlasy)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!