Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Industriálne dedičstvo I.

Autor/ka: Vladimír Husák

Slovensko a predovšetkým Bratislava zaznamenáva najmä v posledných rokoch masívnu devastáciu významných kultúrnych pamiatok. Ak obdobie fašizmu a komunizmu prinášalo predovšetkým likvidáciu historicky cenných obytných štvrtí, v súčasnosti pokračujú vo vraždení mesta developerské zámery sústrediace sa najmä na historicky významné priemyselné objekty. Pritom Slovensko bolo priemyselne najrozvinutejšou časťou Uhorska a jeho technické a priemyselné pamiatky by sa opodstatnene mali stať súčasťou formovania kultúrnej tváre krajiny. Vrahom mesta však nenahráva do karát len ich vlastná necitlivosť a absolútna duchovná prázdnota, ale aj apatia a mimoriadne nízke verejné povedomie o dejinách a hodnotách vlastnej krajiny. Nasledujúci text je malou ukážkou, ako sa vyvíjala ochrana industriálnych objektov v zahraničí a ako sa k nim dá pristupovať aj dnes bez toho, aby našu kolektívnu pamäť vymazával buldozér zámerov technofašistických duševných mrzákov. (sru)

Z podnetu Rady Európy a Európskej komisie sa témou súčasných Dní európskeho kultúrneho dedičstva stali technické a industriálne pamiatky. Zapájajú sa do nich orgány štátnej a verejnej správy, organizácie tretieho sektora, k spolupráci sa prizýva široká verejnosť. Už v rokoch 1992 – 1993 pri príprave druhého návrhu podkladov pre zápis „Banskej Štiavnice a technických pamiatok v jej okolí" na Listinu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO (keďže prvý nebol úspešný) zdôrazňovali zahraniční odborníci spracovateľom návrhu popri dôkladnej identifikácii artefaktov najmä stav verejného povedomia ako existencie základného faktora, dôležitého pre ich zachovanie a odovzdanie ich výnimočného odkazu budúcim generáciám. Výsledné komplexné zahrnutie rôznorodých diel rôzneho veku a rozsahu, zachovaných historických technických a priemyselných stôp tohto stredovekého a novovekého kultúrneho dedičstva banskoštiavnického revíru (a to aj pri našom vedomí o možnej obsahovej neúplnosti identifikácie, vyplývajúcej z daného stupňa poznania, čo sa v ďalšom období potvrdilo), podstatne prispelo k zápisu Banskej Štiavnice do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Obsahová koncepcia štruktúry nášho návrhu pod vedením Ing. arch. J. Lalkovej sa predložila na zápis na Listinu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO na zasadnutí ICOMOS UNESCO vo Venezuele v roku 1993. Aj vďaka pohľadu odborných konzultantov z Francúzska, ktorí svoj zoznam priemyselných pamiatok zahrnutých do národného kultúrneho dedičstva spracovali už v roku 1978, predstavovala u nás vlastne prvý komplexnejší prístup k celistvému a kontextuálnemu vnímaniu technických a priemyselných pamiatok z hľadiska vyvíjajúcej sa koncepcie a filozofie ochrany priemyselného dedičstva. Bola zároveň naším príspevkom do medzinárodnej diskusie. Vyústila do prijatia medzinárodnej Charty industriálneho dedičstva TICCIH UNESCO /ChID/ na XII. kongrese v roku 2003. (Na Slovensku prvé zverejnenie prekladu ChID na medzinárodnom seminári „Stopy priemyselného dedičstva na Slovensku", FA STU v Bratislave, máj 2006, zborník vydaný 2010. ChID bola prvýkrát na Slovensku publikovaná v mojom príspevku v zborníku zo seminára Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici „Vyhne – minulosť a prítomnosť", SBM, 2006.)

Vzhľadom na príliš široký záber problematiky výpovedných hodnôt historického industriálneho dedičstva, foriem a významu jeho zhodnocovania môžem vymedzený časový priestor zamerať stručne iba na niektoré aspekty.

1. Ako sa vyvíjalo vnímanie diel industriálneho dedičstva (ID) v západnej Európe:

Prvé prejavy bezhlavej likvidácie aj hodnotných historických industriálnych diel v Anglicku začali v 50-tych rokoch 20. storočia, veľkú intenzitu nadobudli v období deindustrializácie v 60-tych a 70-tych rokoch. Zároveň začínajú odborníci z prostredia múzejníctva a pamiatkovej ochrany vysielať prvé výzvy európskeho významu k zaujatiu nového postoja k hodnotám tohto originálneho autentického kultúrneho dedičstva (Iron Bridge, 1973).

– 1976. Prelomový hodnotový pohľad predložila verejnosti Generálna konferencia múzejníkov a pamiatkarov vo Francúzsku. Vo svojom závere prijala Memorandum Le Creusot (preklad do slovenčiny publikovaný v roku 1982) s charakteristikou pamiatok priemyselného dedičstva ako aj s úlohami, ktoré z jeho zachovania vyplývajú v oblasti výskumu, inventarizácie, dokumentácie, záchrany v oblasti všeobecnej, krátkodobej a dlhodobej politiky, k úlohe vlád, priorít, prezentovania a oživenia, a napokon s výzvou k UNESCO, aby do svojho programu zahrnulo problematiku zachovania a zhodnocovania priemyselných pamiatok.

– 1978. Vznik Medzinárodného výboru na ochranu industriálneho dedičstva UNESCO (TICCIH UNESCO). Už v tomto roku Francúzsko realizovalo tzv. dodatkový súpis zahrnujúci diela priemyselného dedičstva do národného kultúrneho dedičstva.

Do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO boli následne v krátkom čase okrem iných zapísané: Huty a bane v Gorge (Wales); prvý liatinový most cez rieku Severn v Iron Bridge (Wales); New Lanarck – historický priekopnícky priemyselný a obytný súbor v Škótsku – všetko vo Veľkej Británii; strojáreň Grand Hornu v Belgicku; kráľovský solivar C.-N. Ledouxa v Arc et Senans (Francúzsko); medené mesto Róros, kde bola objavená meď v roku 1644, zapísané v roku 1980 (Nórsko).

Tento príklad je nepochabne merateľný s oveľa bohatšou históriou a výpovednou hodnotou zachovaných pozostatkov Banskobystrického mediarskeho podniku v lokalitách jeho závodov v Španej Doline, v Starých Horách, Tajove, Moštenici, v Medenom hámri v Banskej Bystrici, či so skladovým mestom Speicherstadt v Hamburgu (Nemecko), ku ktorým možno priradiť ďalšie príklady v Taliansku a inde.

V tomto období na seba zároveň pritiahli svetovú pozornosť aj prvé veľmi významné a tiež veľmi príťažlivé konverzie starých a opustených priemyselných budov a súborov pre funkcie kultúry, umenia a vzdelávania. K takým príkladom patria parížske diela – napríklad budova železničnej stanice, premenená na súčasť Národnej galérie – Museé d´Orsay, či bývalé bitúnky v La Villette premenené na knižnice, múzeá, a pod. Pozornosť a úsilie sa venovali opätovnému oživeniu všetkých relevantných, aj drobných častí tohto súboru. Ich ojedinelá tvarová atraktivita sa vnímala ako neobyčajná architektonicko - výtvarná kompozícia. Areál v La Villette sa dopĺňal aj novými atrakciami, napr. trojdimenzionálnym kinom, ponechali sa aj plošné rezervy pre budúci vývoj potrieb.

– 1993. Rok zápisu Banskej Štiavnice do SKD UNESCO. Zápisy nemeckých industriálnych pamiatok do Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO: Bane v Goslare, huta vo Völklingene v Sársku, metaforicky nazývaná „katedrála priemyslu". (Pre nás je obzvlášť zaujímavý prípad baní v Goslare, ktoré sú historicky a významovo spríbuznené a porovnateľné dielo so slovenskými stredovekými a novovekými bansko-hutníckymi komplexmi v Kremnici, Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Smolníku, atď.) Ich prezentáciu na Veľtrhu pamiatok v Lipsku sprevádzal bohatý komentár s charakteristikou historických industriálnych diel ako „dokumentov technickej vyspelosti, technickej kultúry a technickej tradície, ktorá sa ráta k najdôležitejším a najcharakteristickejším prejavom výkonov priemyselne vyspelých národov. Je v záujme každého národa, že sa kultúrne hodnoty obsiahnuté v priemyselnom dedičstve nesmú premrhať, a tiež sa nesmú obmedziť na papierovú dokumentáciu v slávnostných zborníkoch". (Bulletin Nemeckej sekcie TICCIH UNESCO, Lipsko 1993).

Azda môžeme venovať trochu širšiu pozornosť najrozsiahlejšiemu a metodicky najkomplexnejšiemu podujatiu urbanistického a krajinárskeho zamerania, ktoré patrí k prvým najvýznamnejším príkladom z 1. polovice 90-tych rokov minulého storočia. Predstavovala ho príprava a následná postupná realizácia Medzinárodnej výstavy stavebníctva v Nemecku pod názvom IBA Emscher Park, založená na sprístupnení významných diel historického priemyselného dedičstva v kombinácii ich muzealizácie a vhodného využívania novými funkciami. Vyústil do nej vývoj poznania a zhodnocovania historického kultúrneho fenoménu industriálnych pamiatok kultúrneho dedičstva, čoraz väčšmi inšpiratívnych aj špecifickou umelecko-historickou dimenziou. (Napríklad tohtoročný 9. medzinárodný kongres montánnej histórie v rakúskom Schwazi a Halle si stanovil za hlavnú tému „Baníctvo a umenie, výtvarné umenie, architektúra, stavebný obraz mesta, maľba".)

V sprievodných diskusiách prípravy výstavy IBA Emscher Park zaznel spočiatku ako vedľajší a skôr s nedôverou prijímaný zámer rozvinúť turistiku v Porúrí v súvislosti s rozsiahlou regeneráciou devastovaného priemyselného územia. Naplnenie vízie IBA Emscher Park, vymedzené desaťročím medzi rokmi 1989 až 1999, podporili inštitúcie a orgány od úrovne miestnej správy a krajinskej vlády až po iniciatívu spolkovej vlády Nemecka a Európskej únie, vrátane intervencií do rozvoja podnikateľského sektoru a zamestnanosti a dôležitých legislatívnych krokov. Od týchto východísk sa odvíjali medzinárodné súťaže a výstavy ich výsledkov. Preto dnes nachádzame na danom území diela najvýznamnejších európskych umelcov – architektov a výtvarníkov. Súčasťou série projektov, motivovaných predovšetkým hľadiskami ekonomického rozvoja územia (od 70-tych rokov s výrazným útlmom počas krízy uhoľného a oceliarskeho priemyslu s katastrofálnym dopadom na obyvateľstvo a mestá) je riešenie sociálnych problémov, tvorba nových pracovných príležitostí a tiež nevyhnutnosť likvidovať ekologickú záťaž výrobných areálov.

Podľa oficiálnych dokumentov prospela úspechu podujatia skutočnosť, že projekty, intervencie a investície boli spojené s témou priemyselného dedičstva ako rozhodujúcej pečate pamäte miest, ktoré prechádzajú premenou. Ich zachovávanie znamená aj zachovávanie genia loci.

Pri premene hodnotových meradiel a nárokov na trávenie voľného času získali pôvodne verejnosti neprístupné, teraz opustené industriálne objekty vďaka novým rozpoznaným hodnotám na význame. Ťažký priemysel sa v dlhodobom pláne postupných krokov úspešne nahrádza priemyslom turistiky, športu, spoločenských podujatí, kongresov a zábavy, ale aj ekologicky neškodnou výrobou a službami, ktoré významne prispievajú k ekonomicky merateľnému rastu miestnych príjmov a zamestnanosti.

Vo východiskovom zadaní regenerácie Severného Porýnia – Vestfálska sa predvídavo predpokladalo využiť pozitívny potenciál autentickej priemyselnej histórie ako sprostredkovateľa ekonomických a kultúrnych aktivít územia. Práve priemyselná história im dodáva zmysel a dôveryhodnosť. Originálne estetické a pamiatkové hodnoty predstavujú zakotvenie v čase a uľahčujú orientáciu v budúcej perspektíve. Vďaka tomuto konštruktívnemu projektu sa veľký počet menších i väčších priemyselných stavieb a areálov tiež dočkal vyhlásenia za významné kultúrne objekty hodné ochrany. Stali sme sa svedkami doteraz najzreteľnejšieho systematického posunu vnímania ich úlohy a zároveň dôkazu zrodu nového kultúrneho postoja spoločnosti. (O fenoméne úspešnosti najzložitejšej formy konverzie – súborov ťažkého priemyslu, a o ich novej príťažlivosti sa bolo možné presvedčiť počas odbornej exkurzie pokusom o návštevu povestnej Haly storočia v Bochumi. Ostali sme pred jej bránami, pretože bola do posledného miesta vypredaná na mesiac vopred.)

Prehliadkové trasy pozdĺž rieky Ems a kanálu Rýn – Herne umožňujú zoznámiť sa s doterajšími výsledkami medzinárodnej výstavy IBA Emscher Park. Vďaka veľkému návštevníckemu úspechu tohto koncepčného podujatia vznikla najmä zásluhou Nemeckej spoločnosti pre industriálnu kultúru v Duisburgu myšlienka Cesty priemyselného dedičstva (Route der Industriekultur). Je to prepojená sieť tematických turistických ciest po priemyselných a technických pamiatkach a atrakciách oblasti Porúria.

Dobrú predstavu o úspešnosti projektu konverzie funkcie veľkého územia si možno urobiť z údajov o jeho návštevnosti. Len jednu z najväčších atrakcií, voľne prístupný „industriálny krajinný park" v priestore bývalých hút severne od Duisburgu, vyhľadalo už prvý rok po skončení výstavy IBA približne 4 milióny návštevníkov a asi 800-tisíc sa zúčastnilo kultúrnych a spoločenských podujatí usporiadaných rôznymi organizáciami a súkromnými firmami. Znamenalo to okamžitý prínos zabezpečeniu chodu prevádzky a údržby a vytvorilo sa asi 500 nových pracovných príležitostí.

Zámerom rozvinúť turistiku na historických pozostatkoch priemyslu previazaním dovtedy roztrieštených aktivít a akcií usilujúcich sa o zmapovanie, využitie a záchranu stôp industriálnej histórie sa podarilo dospieť k cielenej premene atmosféry a imidžu Porúria. Výsledky rozdielnych prístupov dosiahnutia synergického efektu sa ponúkali súbežne v rámci jednotnej propagácie a racionálneho marketingu. Zahrnuté bolo aj ich umelecké dotvorenie, akceptovanie hľadísk pamiatkovej ochrany, presadenie ponuky pamiatok a prírodných atrakcií krajiny podporené veľmi intenzívnou publicitou.

Chrbticu turistickej siete tvorí 19 zakotvení dôležitých historických a krajinných dominánt, viac ako 400 km vzájomne prepojených vyznačených ciest dostupných automobilovou verejnou a individuálnou dopravou a cyklistické cesty. Významové zastavenia sú zároveň východiskové body na hlavné turistické trasy, okolo ktorých je rozptýlených ďalších približne 500 miestnych pamiatok a pripomienok priemyselnej histórie.

Téma postindustriálnej cesty Porúrím sa z podnetu jej navrhovateľa rozvinula do projektu „Európske cesty priemyselného dedičstva" (ERIH), finančne podporeného EÚ v rámci iniciatívy Interreg. ERIH popularizuje a propaguje industriálnu históriu a kultúru prostredníctvom siete ciest a významných pamiatok nielen naprieč jednou krajinou, ale v rámci celých regiónov Európy. Objavený turistický potenciál je dnes zdrojom ekonomického rozvoja upadajúcich území a napomáha uchovať identitu historických industriálnych miest v regiónoch ako súčasti „spoločne zdieľanej európskej histórie".

Do projektu trás Route der Industriekultur sa do roku 2002 zapojili spolu so Severným Porýním – Vestfálskom tiež Sársko, Belgicko, Holandsko a Veľká Británia. V prvej etape začali s vytipovaním najdôležitejších záchytných industriálnych objektov a priestorov, „kotevných bodov". Dnes tvoria chrbticu cesty, ktorá pokrýva prakticky celú západnú Európu. Odbočkou k industriálnym pamiatkam na území Českej republiky sa nedávno pripojila Plzeň. Od konferencie v Zabrze (2004) sa na pripojenie k medzinárodnej sieti návštevnícky príťažlivých miest priemyselnej histórie pripravuje aj Poľsko. V širokej škále industriálneho dedičstva od stredoveku až po súčasnosť má čo ponúknuť európskym záujemcom. V rámci spolupráce inžinierskych a stavebných komôr v cyklickom medzinárodnom edičnom programe „Technické pamiatky krajín Vyšehradskej štvorky" prezentuje takto aj Slovensko do európskeho prostredia svoj bohatý historický industriálny potenciál. Tentoraz v slovenskej edícii to dokumentuje najnovší 4. diel. Treba len dúfať, že si nájde cestu k verejnosti.

– 2003. Na 12. kongrese prijal TICCIH medzinárodnú Chartu industriálneho dedičstva. Charta definuje pamiatky industriálneho dedičstva ako „pozostatky industriálnej kultúry s ich historickou, technologickou, sociálnou, architektonickou alebo vedeckou hodnotou. Sú to rôzne stavby, strojové zariadenia a iné objekty, ako aj k nim patriace obytné domy či priestory určené na bohoslužbu a vzdelávanie. Ťažiskom záujmu je historické obdobie od počiatkov priemyselnej revolúcie v polovici 18. storočia do súčasnosti. Zvláštnu hodnotu im dodávajú zachované technológie, typológia miest alebo krajiny (urbanizmus a krajinoobraz). Mimoriadne cenné sú rané alebo priekopnícke príklady. (Na Slovensku napr. Kremnická mincovňa, nepretržite činná od roku 1328 podnes; Banskobystrický mediarsky podnik a jeho pokračovatelia činní v období 1495 až 1991; Železiarsky podnik v Hronci a Podbrezovej fungujúci od roku 1580 do súčasnosti, a ďalšie.) ChID definuje hodnoty industriálneho dedičstva, význam jeho identifikácie, dokumentácie a výskumu, nároky právnej ochrany, potreby údržby a zachovania, ich začlenenie do výchovy a vzdelávania, ako aj spôsoby prezentácie a výkladu. (Spomenul som už, že v súčasnosti sa stávajú v západnej Európe industriálne diela predmetom veľmi intenzívneho záujmu z hľadiska ich estetických hodnôt a špecifickej kvality vo výpovednej hodnote ich umeleckých zložiek /architektúra, formovanie urbánneho obrazu priemyselných miest a krajiny, protopriemyselný a priemyselný design, výtvarné umenie, atď.)

– Vznik ERIH, organizovanej siete Európskych ciest industriálneho dedičstva, spájajúcej kotevné mestá v západnej Európe.

Text je súčasťou prednášky pre starostov Bratislavského samosprávneho kraja. Obrázok je ukážka z upravenej a verejnosti otvorenej nemeckej postindustriálnej zóny Emscher Park.

Industriálne dedičstvo II.

Industriálne dedičstvo III.

Upravila Silvia Ruppeldtová
 

Priemerne (0 Hlasy)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!