Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Industriálne dedičstvo II.

Ako sa vnímali diela industriálneho dedičstva na Slovensku

Autor/ka: Vladimír Husák

V predchádzajúcej časti sme si ukázali, ako sa vyvíjala ochrana industriálnych objektov v zahraničí a ako sa k nim dá pristupovať aj dnes bez toho, aby našu kolektívnu pamäť vymazával buldozér zámerov technofašistických duševných mrzákov. V dnešnom pokračovaní sa autor sústreďuje na vnímanie industriálneho dedičstva na Slovensku, ponúka prehľad najvýznamnejších technických objektov na našom území s náčrtom ich významu a histórie. Žiaľ, najmä v Bratislave by ste dnes najvýznamnejšie spomedzi stredoeurópskych technických objektov, mnohých koncepčne previazaných s vplyvmi zo Španielska či Talianska, hľadali márne. Na ich miestach sa aj zásluhou celospoločenskej nevedomosti, apatie, korupčných manierov bývalej radnice a mafiánskych podnikateľských subjektov vládnucich Slovensku týčia chrámy konzumu ukájajúce tie najnižšie malomeštiacke chúťky dobrovoľných otrokov. (sru)

– 70-te roky minulého storočia. Realizovali sa prvé koncepčné výskumné programy na ochranu technických pamiatok.

– 1976 Významný slovenský pamiatkar Vendelín Jankovič konštatuje vo svojej práci, že „Slovensko je od dávnych čias klasickou krajinou technických diel a zachovaný fond technických pamiatok je kultúrna hodnota, s ktorou sa treba zodpovedne zaoberať na vedeckom základe".

– 1983 Seminár Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody (MSPS OP): „Technické pamiatky Bratislavy" (zborník z roku 1985) má veľký ohlas medzi odbornou aj laickou verejnosťou.

Industriálnym stopám kultúrneho dedičstva na Slovensku sa od začiatkov 90-tych rokov minulého storočia dlhodobo koncepčne venujú napríklad vedecké semináre Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici, ktorými mapujú dejiny baníctva, banských technológií, ale aj banského meračstva (predchodcu staviteľského školstva) na Slovensku. Obdobné ciele sledovali aj historické semináre Z dejín hutníctva na Slovensku, ktoré organizovala Technická univerzita v Košiciach. Významný prínos k poznaniu nedostatočne riešených problémov technického dedičstva z hľadiska muzeológie zohral medzinárodný seminár Slovenského technického múzea v Košiciach s názvom Priemyselné dedičstvo ako súčasť kultúrneho dedičstva, ktorý sa uskutočnil v Medzeve v roku 2004. Všetky tieto semináre sa konali v spolupráci s Historickým ústavom SAV a významnou mierou prispeli k poznaniu dejín, obsahu a významu priemyselného dedičstva na Slovensku z hľadiska sledovaných odvetví a uplatňovania historických technológií. Pozornosť kultúrnym hodnotám z hľadiska architektúry, urbanizmu a obrazu krajiny však stále absentuje.

– 1993 Zápis Banskej Štiavnice a technických pamiatok v jej okolí na Listinu SKD UNESCO.

– cca 1995 - 2005. Útlm záujmu štátnej pamiatkovej starostlivosti o technické a industriálne pamiatky sprevádza veľmi slabá účasť na seminároch venovaným technickým pamiatkam, ale aj na práve sa dynamicky rozvíjajúcej medzinárodnej výmene poznatkov a skúseností.

V roku 2005 sa vykonalo zúženie Pamiatkovej zóny Centrálnej mestskej oblasti v Bratislave, ktorou sa administratívne vylúčila územná ochrana starých industriálnych areálov. Žiaľ bez náhrady zabezpečenia zákonnej ochrany historických továrenských areálov alebo vybraných objektov (okrem menej významného v Tabakovej továrni, ktorý teraz aj napriek pamiatkovej ochrane zbúrali). Historický zachovaný unikát – ucelený pozostatok Kráľovskej uhorskej tabakovej továrne – najstaršej v Bratislave (1853!), predstavuje blízky pendant podobných v Hainburgu (dnes spoločenské stredisko a pracovisko rakúskeho archeologického ústavu) a v Kremži (galéria). Podľa poznatkov výskumu francúzskeho historika P. Smitha, všetky majú svoju priamu predchodkyňu v slávnej manufaktúre v Seville (1725). Najstaršia časť bratislavskej továrne s dodnes zachovanými jedinečnými pôvodnými halovými priestormi s celoliatinovými konštrukciami (podľa názoru historika Dr. Šáškyho, vyrobenými hutami v Drnave, kde sa v roku 1847 odlievali aj súčiastky Reťazového mostu v Budapešti) obsahuje ďalšie historické detaily a stavebné konštrukcie už z 18. storočia. Doteraz však nie je chránenou pamiatkou, a to aj napriek výsledkom pamiatkového výskumu I. Gojdiča a R. Zvedelovej, zverejnenom na odbornom seminári už v roku 2006, ktorý sa konal na Fakulte architektúry STU v Bratislave. Rozsiahla, nie však úplná demolácia historického továrenského súboru postihla podobne zákonom nechránenú najväčšiu exportnú Továreň na kefy v Uhorsku bratov Grünebergovcov na Radlinského ulici v Bratislave z roku 1872, priamu pokračovateľku dielne tej istej firmy z roku 1832.

Nasledujú totálne likvidácie historických industriálnych diel a celých areálov po celom Slovensku : napr. v Bratislave zmizlo 24 najstarších historických tovární v lokalite Mlynské Nivy, vrátane tovární Kablo (1894 – 96), Gumon (1911), teplárne, ďalej Mlyny a pekáreň Jedľa, celý uhorský závod Danubius Elektrik (1902) elektrotechnického strojárstva firmy Siemens - Schuckert, neskôr Bratislavských elektrotechnických závodov (BEZ), takmer celý areál slávnej pradiarne nití, továreň Danubius (založená v roku 1907), neskôr známa ako závod MDŽ. Zatiaľ nechránený ucelený pozostatok Klingerovej továrne na pogumovaný textil (1888) na Továrenskej ulici chráni zrejme iba vlastníctvo pobočky VÚB.

V súčasnosti sa rozoberá pozoruhodný monumentálny objekt s medenou kupolou kvasiarne pivovaru Stein (založený v roku 1871). Skúsme porovnať jeho situáciu so starostlivosťou, akú venujú podobnému, ba väčšiemu v Dortmunde (Vestfálsko), ktorý sa transformuje na symbol budúceho „Hlavného európskeho mesta kultúry". K tomuto výpočtu pre vytvorenie si obrazu o trende možno uviesť chátrajúce objekty továrenského areálu Dynamit – Nobel (!), zničenú secesnú zamestnaneckú kolóniu Stollwercku – Figara od A. Fieglera, okrem jediného objektu s neistým využitím aj všetky pozoruhodné sklady Bratislavského prístavu, zapísané do zoznamu kultúrnych pamiatok. Z historickej priemyselnej Bratislavy zostáva minimum. Ohrozený je nedávno slávny výrobný kolos Matador (1905), v podstate jediný historicky významný areál v Petržalke. V Cvernovke (1900 – 1991), v zatiaľ už len jedinom nerozrušenom, kompletne a v úplnosti zachovanom výrobnom priemyselnom areáli, sa nám až na zanedbateľné výnimky zachovali všetky etapy jej stavebného vývoja všetkých rôznorodých autentických častí, ktoré vo svojom vývoji továrenská výroba nevyhnutne potrebovala, vrátane pôvabných prvých stavieb, vlastnej vodárne, kotolne, spektra dielní s liatinovými konštrukciami a vzácnou pôvodnou industriálnou formou a najmä s ich autentickou továrenskou atmosférou. Medzi nimi musíme spomenúť napr. už len jediný zachovaný pôvodný objekt tzv. „silocentrály" – dielo fenomenálnej bratislavskej staviteľskej firmy Pittel und Brausewetter, ktorá progresívnymi stavebnými konštrukciami poznamenala nielen viaceré továrne v Bratislave a na celom Slovensku, ale svojou projektovou a realizačnou činnosťou pokrývala veľa významných stredoeurópskych miest, do ktorých z Bratislavy rozvinula činnosť svojich konštrukčných kancelárií (Viedeň, Praha, Budapešť, Zürich, atď.). „Silocentrála" predstavuje zrejme jednu z prvých továrenských elektrární, ktorá dodávala elektrický prúd aj mestu. Okrem jediného zatiaľ nie sú jej objekty chránené zákonnou pamiatkovou ochranou! Bez aktívnej občianskej angažovanosti možno ich osud predvídať... Podotýkam, že som nespomenul všetky stavby tohto historického druhu architektúry. Je však nespochybniteľné, že Bratislava zostáva v zásade mestom s fakticky vybielenou históriou najcharakteristickejších dokumentov industriálnej etapy spoločenského vývoja od polovice 19. storočia. A to nie je dobre !

Ohrozený je aj funkcionalistický Výstavný palác prvého „kamenného" veľtržného areálu na Slovensku (1943 – 48), dnešný PKO. V otrasnom stave sa nachádza kedysi vzorové funkcionalistické kúpalisko Tehelné pole, krytý bazén Grössling. Nezmyselne a bez náhrady sa zbúrali kúpele Centrál s dvomi bazénmi, úplne nový mestský letný amfiteáter, ktorý vznikol ako náhrada za hradný, a športové areály – všetko súčasti industriálneho dedičstva.

Možno uviesť príklady z Nitry (Mlyny a silá), z Banskej Bystrice (cementáreň), problematická konverzia veľkolepého stavebného diela textilnej továrne Slovenka, veľmi dôležitá časť Medeného hámra, 500-ročného unikátu z roku 1496 !!! Úpravňa rúd v Španej Doline, totálne zbúraná v roku 2008, dokumentovala do svojho záveru v roku 1991 takmer nepretržitú tunajšiu banskú prácu trvajúcu viac ako 2000 rokov v lokalite s najväčšou koncentráciou výskytu nálezov kamenných banských mlatov v Európe z doby bronzovej!

Už dnes chýba priestor pre potreby zriadenia banskej expozície nášho historicky najvýznamnejšieho, gigantického banského renesančného mediarskeho podniku (od roku 1495), ktorý je podľa názorov historikov najväčšie podnikateľské podujatie všetkých čias na Slovensku. Európsky významné a známe je už z dokumentov v Benátkach a vo Flámsku od 14. storočia. Ako príklad hrozivého mementa možno uviesť celokultúrnu pohromu zdevastovania výkvetu historického industriálneho dedičstva vo sfére agrárnej kultúry takmer všetkých uhorských aj neskorších cukrovarov (10 z 11) na Slovensku. Dnes sa cukor vo väčšine na Slovensko dováža, dokonca aj na priemyselné účely.

Jestvujú však aj v Bratislave (okrem tých, ktoré spomeniem neskôr) aj dobré príklady. Nepochybne k nim patria koncepčne udržiavané pamiatky železnice vo Východnom nádraží. Patria však do vlastníctva štátneho podniku. Pre účinnejšiu ochranu kultúrnych hodnôt industriálneho dedičstva je nevyhnutné prijať legislatívne úpravy v zmysle vyváženosti podpory ochrany všeobecného záujmu. Európsky dohovor o ľudských právach k tomu vytvára dostatočné predpoklady.

– 2006 – 2007 V dôsledku existujúceho vývoja sa aj u nás začína prejavovať nový záujem v pamiatkovej sfére o kultúrne hodnoty v industriálnom dedičstve. Medzinárodný seminár „Stopy priemyselného dedičstva na Slovensku" Fakulty architektúry STU v Bratislave, 2006.

– 2009 Počiatok evidenčného výskumu industriálnych pamiatok v gestorstve PÚ SR poukazuje podobne ako v ČR (od roku 1996), že pre ich rozsah a rôznorodosť, podobne ako kedysi pri umelecko-historických pamiatkach nemožno výskum pamiatok industriálneho dedičstva obmedziť na krátku kampaň.

– Vytvára sa Zoznam pamätihodností sídiel, tie však nie sú chránené zákonom.

Upravila Silvia Ruppeldtová

Industriálne dedičstvo I.

Industriálne dedičstvo III.

Text je súčasťou prednášky pre starostov Bratislavského samosprávneho kraja. Na obrázku je interiér uhorského závodu Danubius Elektrik, neskôr Bratislavských elektrotechnických závodov (BEZ) tesne pred zbúraním. Na videu je zdokumentovaná realizovaná aj plánovaná likvidácia bratislavského industriálneho dedičstva v posledných niekoľkých rokoch (kamera V. Ruppeldt ml.)

Priemerne (0 Hlasy)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!