Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Industriálne dedičstvo III.

Konverzia funkcie objektu ako kreatívne riešenie

Autor/ka: Vladimír Husák

V minulej časti sa autor venoval vnímaniu industriálneho dedičstva na Slovensku v kontraste s jeho vnímaním inde v Európe. Ponúkol prehľad najvýznamnejších technických objektov na našom území s náčrtom ich významu a histórie. Nanešťastie nevzdelanosť, gentrifikácia mesta v duchu neoliberálnych praktík vlastných tretiemu svetu a apatia obyvateľstva spôsobili, že mnohé z nich už nestoja. Ako sa dajú využiť opustené historické objekty, ktoré stratili svoju funkciu? Je to skutočne len barbarská likvidácia vedúca k zavraždeniu genia loci a tým celého mesta? Nasledujúce riadky ponúkajú kreatívnejšie, kultúrnejšie aj ekonomickejšie riešenia. (sru)
 

Za všeobecne vhodný spôsob zhodnocovania architektúry historického industriálneho dedičstva a jeho prijímanie obyvateľstvom sa považuje:

1. náhrada inou výrobou;

2. forma muzealizácie (množstvo príkladov zo zahraničia, niekoľko aj u nás);

3. konverzia, nájdenie vhodného nového využitia. Týmto spôsobom vznikol v Európe celý rad príťažlivých centier;

4. kombinácia všetkých troch predchádzajúcich variantov.

Vďaka rozsiahlym, štátmi dotovaným výskumom a z nich odvíjajúcej sa osvety počnúc 70-tymi rokmi minulého storočia našlo v západnej Európe spoločenské povedomie pripravených prijímateľov aj pre finančne nákladnejšie konverzie technických objektov. Poučení, dnes už so záujmom sledujú stále novšie kreatívne prístupy v premenách industriálnych diel na nové účely. Často ide o prekvapivé a unikátne vrstvenia starších a nových kultúrnych vrstiev so  zachovanými technologickými pozostatkami a neopakovateľnou atmosférou. Dokumentujú zrod nového kultúrneho postoja spoločnosti. Neprehliadnuteľné sú aj prístupy, ktoré vo svojich konverziách zahŕňajú napr. aj prejavy statických porúch ako dokumentov pôvodného enormného mechanického zaťaženia. Trhlina, zvýraznená pozdĺž celej hlavnej sály v bývalej elektrárni v Londýne – dnes svetoznámej galérie Tate Modern, sa prezentuje ako dokument a výtvarný artefakt. U nás sa takmer vždy uvádzajú príčiny nevyhnutnej totálnej deštrukcie historických industriálnych diel „z dôvodov nebezpečenstva a ohrozenia", väčšinou, ak nie vždy, spôsobené užívateľom, vlastníkom, resp. búracou stavebnou firmou v dôsledku spôsobu rozbehnutej demolácie, napr. Kablo, a pod.

Konverzie predstavujú vhodný nástroj plánovania a realizácie politiky (miest, regiónov, štátu, atď.) z hľadiska sociálno-ekonomického, ekologického a kultúrno-civilizačného rozvoja. Stavia na raste atraktivity industriálneho dedičstva a posilňovania strácajúcej sa historickej identity v súvislosti s postupujúcou globalizáciou, nárastom potrieb, ktoré vyplývajú z nárokov na trávenie voľného času a udržateľnosti rozvoja pri nedostatku verejných financií. Recyklácie sa akceptuje ako princíp, zhodnocujú sa nielen hmoty, energie, ale aj historické významy (napr. prostredníctvom turizmu). V súvislosti s postupne miznúcimi svedkami industriálnej éry spoločenského vývoja nadobúdajú novú príťažlivosť pri jeho využití v spojení s rozvojom konkrétnych spoločenských potrieb, aktivít voľného času a služieb.

Príklady historických konverzií na Slovensku

a. Zmenená výroba

– Tabaková továreň v Bratislave (z roku 1853), neskôr Tesla Bratislava (asi od roku 1954), monopolný výrobca rádioprijímačov v Československu

– Továreň na kefy v Bratislave (najväčšia v Uhorsku, založená v roku 1872), neskôr nábytkársky závod

b. Nevýrobné objekty z industriálnej sféry

– Burza v Bratislave, neskôr využitá ako Univerzita Komenského, cca 1935

– Veľtržný areál Medzinárodného výstaviska pre Dunajské veľtrhy v Bratislave (vybudovaný v rokoch 1943–1948), Výstavný palác, kongresové centrum (1950), neskôr ako Park kultúry a oddychu PKO, (od cca 1954). Súčasné príklady v zahraničí (Nemecko, Rakúsko...) poukazujú práve na taký istý postup zhodnocovania najmä halových objektov (Essen, Dortmund, Bochum...), akým sa zhodnotili haly prvého „kamenného" výstaviska na Slovensku. Na základe toho môžeme opodstatnene považovať konverziu pôvodne výstavníckeho areálu na účely Parku kultúry a oddychu v Bratislave za priekopnícky čin.

Súčasné hodnotné konverzie industriálnych objektov

Design factory (paneláreň) Jeden z autorov tejto konverzie, Ing. arch. Martin Paško, je autorom slávnej konverzie historickej lodenice na riečne plavidlá v Zürichu na Mestské divadlo v transformácii celej priemyselnej štvrti Zürich – West (práca v rakúskom ateliéri Ortner & Ortner).

Šamorínkonverzia súboru mlynov na komerčné centrum poukazuje na obdobné základy v skúsenostiach autorky Ing. arch. Očkovej z Rakúska. Podobný prameň skúseností má aj konverzia pivovaru v Nitre Ing. arch. V. Šabíka.

Výstavné siene TECHO, Konsepti a Galéria Veža na Továrenskej ulici v Bratislave, konvertované z hál kedysi slávneho Výskumného ústavu káblov a izolantov

Kühmayerova továreň v Bratislave z polovice 19. storočia, prestavanej zo stredovekého mlyna, potom prvého parného mlyna, neskôr sklárskej fabriky Technické sklo, napokon Štátne reštaurátorské ateliéry, dnes Pamiatkový úrad SR

Unikáty historického industriálneho dedičstva na Slovensku najlepšie pochopíme cez výber zobrazenia ich historickej podoby na zachovaných historických dokumentoch a identifikáciu ich podoby v súčasnom stave. Podobne porozumieme prostredníctvom zobrazenia aj rozmanitým formám príkladov ich nového funkčného využitia, v ktorých spájajú odkaz minulosti s vloženými novými funkciami, využiteľnými v súčasnosti, resp. v budúcnosti.

– Kremnická mincovňa, činná od svojho založenia v roku 1328

Plán lučobne pre Kremnickú mincovňu z roku 1736 dokumentuje autorstvo vynikajúceho cisárskeho geometra a kartografa, zakladateľskej osobnosti Baníckej školy v Banskej Štiavnici (1735) Samuela Mikovíniho, zatiaľ jediného konkrétneho stavebného diela tohto polytechnika a grafika, súčasníka M. Bela, spoluautora jeho Notícií. Existenciu tohto jeho diela, podpísaného na pláne z roku 1736, uloženého v Štátnom ústrednom banskom archíve (ŠÚBA) v Banskej Štiavnici, dokladá veduta Kremnice.

Pamiatky po Banskobystrickom mediarskom podniku (založenom v roku 1495) a jeho pokračovateľoch (do roku 1991)

Špania Dolina

Podľa veduty Španej Doliny z roku 1764 v druhom exemplári Zlatej knihy baníckej v ŠÚBA v Banskej Štiavnici (autori: J. I. Arvay, V. v. Prean) bolo možné identifikovať v súčasnosti všetky zachované objekty, vyznačené na legende. Spolu s dôkladnejším poznaním dejín renesančného Banskobystrického mediarskeho podniku, založeného v roku 1494–1495 a dobudovaného v roku 1500, ďalej trvajúceho v banskej činnosti v Španej Doline, kde sa zachovali aj pozostatky piatich kamenných strojovní veľkých zvratných kolies – vodných motorov, dnes jediných na území bývalého Československa (možno aj v širšom geografickom priestore), sa nám predstavujú dnes ako európsky a svetový unikát priemyselného dedičstva. Majú pôvod v 15. až 16. storočí. O ponuke ich výstavby na Slovensku už v roku 1475 sa zachovali pramenné dokumenty. K týmto unikátom patria aj pozostatky industriálneho vývoja závodov podniku v Starých Horách, v Moštenici, v Tajove a v hutníckom závode v Medenom hámri (založenom v roku 1496) v Banskej Bystrici, kde sa v jeho teritóriu založila najmodernejšia hutnícka technológia koncom 19. storočia – výroba elektrolytickej medi a ďalších kovov. Trvala takmer ešte po celé 20. storočie.

Machina magna Veľký ťažný a čerpací vodou poháňaný stroj so zdvojenými vratnými kolesami o priemere asi 12 m v diele G. Agricolu: Dvanásť kníh o kovoch, vydanom v Bazileji v roku 1556. (Dokument o ponuke J. Thurza na výstavbu týchto strojov v stredoslovenskom banskom revíri pochádza z roku 1475.)

Plán kamennej strojovne šachty v Kremnici z pol. 18. storočia. Autor F. A. Mayr. Múzeum mincí a medailí v Kremnici. Jeden z plánov, ktoré dokumentujú ich široké uplatnenie v slovenskom baníctve aj v 17. až 19. storočí.

Kamenná strojovňa veľkého vodného stroja na šachte Ludovika v Španej Doline, poháňaného vodným prúdom špaňodolinského banského vodovodu.

Plán špaňodolinského banského vodovodu z roku 1764. Autori : F. A. Mayr, A. B. Berth. ŠÚBA Banská Štiavnica. Vodná energia jedinečného industriálneho vodovodu, postupne predlžovaného od počiatkov 16. storočia, výsledne dlhého asi 42 km, zabezpečovala primárne ešte aj v 18. a 19. storočí pohon šiestich strojovní veľkých vodných ťažobných a čerpacích strojov v Španej Doline, na Pieskoch a v Richtárovej, následne dvoch veľkých stúp s premyvárňami,  8 malých stúp a kováčstva až do 90.-tych rokov 19. storočia.

Plán pôvodného stavu a návrhu úpravy bývalej De Witteho fabriky na výrobu zelenej farby v Španej Doline. Autor P. Grossmann, 1775. ŠÚBA Banská Štiavnica. Veľmi drahá banská zelená farba sa tu získavala od stredoveku. O architektúre fabriky sa vo svojom denníku s obdivom vyjadril cisár Leopold II.

Pozostatok bývalej De Witteho fabriky v Španej Doline.

Zachovaný renesančný súbor nádvoria šachty Ferdinand v Španej Doline. Fragment hlavnej budovy Správy Banského závodu Banskobystrického mediarskeho podniku, Banské meračstvo, prevádzková budova baní s klopačkou.

Úpravovňa rúd v Španej Doline (polovica 20. storočia) potvrdzovala historickú banskú činnosť od eneolitu do konca 20. storočia. Totálne zbúraná v roku 2008. Zachoval sa 1 km dlhý tunelový prekop pre banskú železnicu do lokality Piesky a budova transformačnej stanice. Už dnes budova chýba pre potrebu vytvorenia banského múzea v unikátnej lokalite s reálnym potenciálom zápisu dochovaného industriálneho dedičstva na Listinu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Medený hámor v Banskej Bystrici založený v roku 1496 v lokalite významnej rafinačnej huty v 15. storočí, pravdepodobne činnej od 2. polovice 14. storočia, ktorá sa dnes považuje za najstaršiu historicky doloženú scedzovaciu hutu na svete! Národná kultúrna pamiatka, od roku 1972, napriek tomu v roku 1997 časť zbúraná!

Ďalšie lokality na Slovensku

– Najväčší uhorský erárny Železiarsky podnik v Hronci z roku 1765

Ústredná kráľovská uhorská strieborná huta v Banskej Štiavnici. Národná kultúrna pamiatka.

– Unikátny pozostatok jedinečnej architektúry hutníckej haly so železiarskou drevouholnou vysokou pecou pri Podbieli na Orave z 30. rokov 19. storočia. Predstavuje jediný dokument tohto typu industriálneho diela a zároveň neoceniteľný dokument prelomového technologického vývoja a podnikateľského úsilia. Priestorové hodnoty tejto vysokej pece povýšil režisér Juraj Jakubisko na symbol nekonečnej tvorivej vynaliezavosti vo filme Tisícročná včela.

– Príklad neidentifikovaného a zákonom nechráneného unikátneho industriálneho architektonického diela zo sféry historického potravinárstva – výroby roquefortového syra v Pstruši a vo Vígľaši, ktoré založili viedenskí obchodníci Ž. a K. Burkhartovci v roku 1890.

– Jedinečná moderná funkcionalistická architektúra Úpravovne železnej rudy Vítkovického ťažiarstva z 20. rokov minulého storočia v Rudňanoch.

– Unikátny secesný obytný dom továrne Stollwerck – Figaro v Bratislave, dokument starostlivosti o zamestnancov, architektonické dielo Feiglerovcov, Národná kultúrna pamiatka zbúraná v 90-tych rokoch minulého storočia.

Pivovar Stein v Bratislave, založený v roku 1871, zákonom nechránená industriálna pamiatka. Komplex jeho historických sladovní v 80-tych rokoch minulého storočia transformovali na súbor reštauračných zariadení, ktoré verejnosť prijala veľmi pozitívne. Pivovar Stein v roku 1973 patril k trom najväčším československým pivovarom. Jeho súčasťou je pozoruhodná architektúra s kupolou kvasiarne piva z roku 1944, ktorá svojím nevšedným impozantným tvarom a farebným medeným materiálom obohacovala rôznorodosť siluety obrazu Bratislavy. Po zrušení výroby v roku 2007 sa aj tento jedinečný industriálny architektonický artefakt v súčasnosti v tichosti rozoberá a ničí.

Toto dielo možno porovnať s podobným v Dortmunde, ktorý sa má stať v roku 2013 symbolom prezentácie metropoly Vestfálska ako európskeho Hlavného mesta kultúry.

– Vynikajúca funkcionalistická industriálna architektúra s nesmierne širokým potenciálom využitia pre nové funkcie. Halový objekt továrne Kablo v Bratislave (navrhovanej v roku 1985 na kultúrnu pamiatku), pravdepodobne dielo rakúskeho architekta Ramlera, celý areál totálne asanovaný v roku 2008. V súčasnosti sa areál Továrne na káble s vytvoreným námestím zakladateľa továrne Bondyho vo Viedni reštrukturalizoval na nové účely, vrátane obytných. Ústredná budova, dnes nazvaná Kabelpalais, sa transformovala na kultúrno-spoločenské účely.

– Z veľmi hodnotného historického architektonického súboru mimoriadne významnej pradiarne nití Danubius v Bratislave, pochádzajúcej z produkcie viedenského architektonického ateliéru bratov Mayrederovcov z roku 1907–1909, navrhnutej v roku 1985 na vyhlásenie za kultúrnu pamiatku, sa zachoval posledný významný objekt hlavnej výrobnej budovy. Zatiaľ nemá žiadnu novú náplň.

– Podobne je veľmi neistý osud celého autentického areálu najstaršej pradiarne nití v Uhorsku, bratislavskej Cvernovky, v ktorej práve jej jedinečné a aj najstaršie objekty ostali nechránené zákonom o kultúrnych pamiatkach, pričom aj s tými chránenými tvoria totálnu a úplnú jednotu autentického areálového súboru od jeho založenia dodnes a spolu s Danubiuskou poukazujú na Bratislavu známu vo svojej dobe ako uhorský Manchester!

– Úplnou náhodou (asi kvôli kríze) nebola zatiaľ zbúraná najstaršia továreň v Bratislave z roku 1853 – Uhorská kráľovská tabaková továreň, neskôr slávna Tesla Bratislava, nechránená zákonom ako kultúrna pamiatka, napriek odporúčaniu Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti z roku 1985. Výskumy potvrdili jej stavebné časti z 18. storočia. Podobné tabakové továrne v rakúskych mestách Kremž a Hainburg majú všetky svoj pôvod v slávnej tabakovej manufaktúre v Seville (1725), dnes slúžia ako galérie, kultúrno-spoločenské centrá a vedeckovýskumná archeologická základňa. Ich univerzálne priestorové koncepcie s  liatinovými kolonádami, totožnými v Bratislave, typickými pre dobu polovice 19. storočia, sa ukázali pre zvolené funkčné využitie veľmi vhodné. Likvidácie obrovského množstva historických tovární na Slovensku poukazujú na veľkú absenciu pochopenia ich kultúrno-historickej hodnoty a ich výpovede ako dokumentu historického vývoja industriálnej spoločnosti u nás, ale aj na nezodpovednosť za ich ochranu a zachovanie. Postupne sa úplne znehodnocuje ich kultúrny, ale aj neopakovateľný historický hmotný, priestorový a lokalizačný potenciál, navyše veľmi univerzálny pre možnosti ich nového využitia v súvislosti s nárastom spoločenských potrieb a nutnou úspornosťou vynakladaných (aj verejných) prostriedkov.

Príklady funkčnej konverzie industriálnej architektúry v Európe

Musée d´Orsay v Paríži – galéria postimpresionizmu francúzskej Národnej galérie (autor G. Aulenti). V odbornej i laickej verejnosti úspešná transformácia nevyužitej monumentálnej železničnej stanice vytvorila precedens a vzor pre množstvo ďalších konverzií historických industriálnych architektúr na prezentáciu poznatkov rôznych vedeckých a umeleckých disciplín.

Kulturspeicher vo Würzburgu. Budova skladiska obchodného prístavu na Mohane sa stala domovom pre najrôznejšie kultúrne funkcie a relaxáciu obyvateľov. Dominantnou funkciou sa stala galéria výtvarných umení.

– Muzealizovaný areál uholnej bane Zeche v Dortmunde

Svetoznámy secesný portál strojovne v Zeche Dortmund.

– Symboly múzea Zeche Zollverein v Essene, súboru baní a koksárne, zapísaných na Listinu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Priestory relaxácie pre návštevníkov múzea Zeche Zollverein v Essene – Svetové kultúrne dedičstvo (SKD), zakomponované priamo do objektu historickej koksárne.

– Gigantická kotolňa elektrárne Zeche Zollverein v Essene (SKD), transformovaná na Nemecké centrum designu. Autorom je svetoznáma architektonická kancelária Foster & Partners.

– Areál historickej koksárne Hansa v Dortmunde sa stal príťažlivým múzeom a centrom inštitúcie, ktorá sa zaoberá ochranou industriálneho dedičstva.

– V komplexnej transformácii historického areálu plynárne Gaswerk v Hamburgu, vybudovanej v rokoch 1892 až 1895, sa z výrobnej budovy stal obľúbený biznis Hotel Gastwerk.

– Výrobná hala a plynárne Gaswerk v Hamburgu transformovaná na relaxačné centrum ELIXIA s plavárňou a fitnes.

– Historický monumentálny hamburský vodojem v lokalite Schanzenstern, transformovaný na príťažlivý Hotel Mövenpick, v ktorom sa zhodnocujú všetky zachované historické stavebné vrstvy – kazematy fortifikácie zo začiatku 19. storočia (recepčné a spoločenské priestory), kompletná hmota architektúry veľkého vodojemu z 1. polovice 20. storočia (ubytovacie priestory), zharmonizované súčasnými striedmymi architektonickými formami.

– Svetoznámi švajčiarski architekti J. Herzog & P. de Meuron, autori slávnych galérií, konvertovaných z industriálnych diel napr. Tate Modern v Londýne, Küppersmühle v Duisburgu, ako aj ústredného olympijského štadióna, známeho ako „Lastovičie hniezdo" v Pekingu, sú autormi projektu komplexu Labskej filharmónie v Hamburgu s tromi koncertnými sálami a hotelom, ktorý situovali na podnoží bývalého cisárskeho skladu (parking). Stáva sa novým symbolom Hamburgu a zároveň súčasťou gigantického historického urbánneho skladového súboru Speicherstadt, zapísaného na Listinu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Protichodné tendencie u nás

– Súčasný vstup do kultúrno-spoločenskej budovy areálu Parku kultúry a oddychu (PKO) v Bratislave, ktorá sa po dokončení výstavby výstaviska Medzinárodného dunajského veľtrhu v roku 1948 nazývala Výstavný palác. Po desiatich rokoch od vybudovania provizórneho dreveného výstaviska v Bratislave v roku 1921 mestské zastupiteľstvo svojím uznesením v roku 1931 určilo pre definitívne medzinárodné výstavisko plochu získanú násypom po výstavbe novej hrádze. V „Projekte úpravy nového dunajského nábrežia v Bratislave" z roku 1940 sa v detailne vypracovanej koncepcii obsahu veľtržného areálu zdôvodňovalo okrem využitia veľtržných pavilónov, voľných priestranstiev a ďalších prvkov aj viacúčelové využitie areálu, doplneného o ústrednú budovu s kongresovými a rokovacími sieňami projektovaného celku, vrátane zábavného parku, s predpokladaným rozvojom o kúpaliská a rekreačné  územie siahajúce až po veslárske kluby. Celok v tejto koncepcii sa plánoval už od roku 1929, ako „ideálny rekreačný a zábavný kút blízko mesta, ktorý by tak vytvoril vstupnú bránu, dôstojne reprezentujúcu hlavné mesto SR."

– Vstupná dvorana PKO v Bratislave. V súčasnosti môžeme u nás sledovať celkom protichodné tendencie vypovedajúce o vzťahu ku kultúrnemu dedičstvu. Na jednej strane sa pripravuje projekt prezentácie Košíc ako európskeho Hlavného mesta kultúry na rok 2013 s ústrednou témou premeny a revitalizácie industriálnych a armádnych zón s cieľom vytvoriť novú kultúrnu štvrť, kultúrne centrum s výstavnými a inými priestormi, so snahou „o podporu umeleckej tvorivosti ako základu kreatívneho priemyslu". Má sa vytvoriť v areáli, ktorý tomuto konštruktívnemu a tvorivému podujatiu dáva pracovný názov, „Kasárne/KulturPark". Miestu tak „získajú novú identitu, ktorá prispeje k celkovej zmene identity mesta". Na druhej strane vytvorený, polstoročie existujúci a funkčný Park kultúry a oddychu v Bratislave sa od roku 2005 plánuje zbúrať, bez relevantných znalostí dnes označovaný dokonca ako „komunistická barabizňa".

Upravila Silvia Ruppeldtová

Industriálne dedičstvo I.

Industriálne dedičstvo II.

Text je súčasťou prednášky pre starostov Bratislavského samosprávneho kraja. Na obrázku je kupola pivovaru Stein v Bratislave.
 

Priemerne (0 Hlasy)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!