Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Kirchner zachránil argentínske hospodárstvo a napomohol zjednocovaniu Latinskej Ameriky

Autor/ka: Mark Weisbrot

V stredu 27. októbra na srdcový infarkt náhle zomrel „prvý pán“ Argentíny, manžel súčasnej prezidentky Cristiny Fernándezovej de Kirchner, niekdajšia hlava Únie juhoamerických štátov (UNASUR), poslanec argentínskeho parlamentu za provinciu Buenos Aires a prezident krajiny v rokoch 2003 až 2007, Néstor Carlos Kirchner. Kirchner vošiel do dejín subkontinentu nielen ako človek, ktorý krajinu dostal z hlbokej hospodárskej krízy, ale ktorý sa aj spôsobom, ako sa o to pričinil, zapísal do dejín pretrvávajúceho zápasu Latinskej Ameriky o svoju kultúrnu a hospodársku nezávislosť.

Náhla smrť Néstora Kirchnera je veľkou stratou nie len pre Argentínu, ale pre celý región ako aj svet. Kirchner nastúpil do výkonu funkcie prezidenta štátu v máji 2003, keď sa Argentína nachádzala v počiatočnej fáze zotavovania sa z hlbokej recesie. Úloha, ktorú zohrával pri záchrane argentínskeho hospodárstva, sa dá porovnať s významom Franklina D. Roosevelta v čase veľkej hospodárskej krízy v USA. Rovnako ako Roosevelt, aj Kirchner sa musel brániť jednak tlaku záujmov vplyvných a bohatých vrstiev, jednak mnohým ekonómom, ktorí boli presvedčení, že reformy ich privedú na pokraj záhuby. Napokon sa však ukázalo, že sa mýlili, a Kirchner presadil svoju pravdu.

 
Veľká argentínska recesia v rokoch 1998 – 2002 je z hľadiska nezamestnanosti porovnateľná s veľkou hospodárskou krízou v USA v 20. rokoch 20. storočia. Nezamestnanosť stúpla na 21 percent a poklesol výkon ekonomiky (približne 20 percent HDP). Väčšina Argentínčanov, ktorá si až dovtedy vychutnávala jeden z najvyšších životných štandardov v celej Latinskej Amerike, sa náhle prepadla pod hranicu chudoby. V decembri 2001 a v januári 2002 krajina zakúsila masívnu devalváciu, rekordnú neschopnosť splácať dlh približne 95-tisíc miliónov amerických dolárov a úplné zrútenie finančného systému.


Napriek tomu, že heterodoxné politiky, ktoré mali zabezpečiť rýchle spamätanie sa hospodárstva, sa začali uplatňovať rok predtým ako Kirchner nastúpil do úradu, bol to on, kto musel napriek mnohým veľkým sklamaniam dotiahnuť do konca kroky smerujúce k tomu, že sa Argentína stala krajinou s najlepšie rastúcou ekonomikou v celej oblasti.


Veľký odpor prišiel zo strany Medzinárodného menového fondu. Pri kolapse argentínskej ekonomiky zohral jednu z najdôležitejších úloh, a to tým, že okrem iných mylných politík podporoval nadhodnotený výmenný kurz a zadlžovanie pri stúpajúcej úrokovej sadzbe. Keď však argentínske hospodárstvo nevyhnutne skolabovalo, MMF neposkytol žiadnu pomoc, zato však poskytol celý rad podmienok, ktoré mali zabrániť rehabilitácii hospodárstva. MMF sa pokúšal dosiahnuť lepšie platby pre tých, ktorí dlh priamo spôsobili. Kirchner nekompromisne odmietol akceptovať podmienky MMF, a MMF na oplátku odmietol zafinancovať dlh.


V septembri 2003 bitka dosiahla vrchol v momente, keď namiesto akceptovania požiadaviek MMF Kirchner dočasne zastavil platby fondu. Bol to nesmierne odvážny krok: žiadna krajina s priemerným príjmom, s výnimkou niekoľkých zlyhávajúcich alebo „vydedeneckých“ krajín ako Irak či Kongo, sa doposiaľ neodvážila prestať platiť fondu. To všetko preto, že sa bralo ako samozrejmé, že MMF bude mať moc skresať obchodné pôžičky každej krajine, ktorá platbu nedodrží. Nikto nevedel zaručiť, čo presne sa odohrá. Napriek tomu v prípade Argentíny fond ustúpil a pôžičku rozšíril.


V priebehu roka 2008 Argentína ekonomicky rástla v priemere o osem percent. V krajine o 40-tich miliónoch obyvateľov sa 11 miliónov dostalo z úrovne chudoby. Politika Kirchnerovej vlády, ktorá zahŕňala cieľ Centrálnej banky dosiahnuť stabilný reálny konkurencieschopný kurz ako aj zaviesť tvrdý postup proti veriteľom nedodržiavajúcim svoje záväzky, nebola populárna ani vo Washingtone, ani v masovokomunikačných prostriedkoch. Napriek tomu Kirchnerova politika zabrala.


Úspešný Kirchnerov odpor voči Medzinárodnému menovému fondu prebehol v období, keď začal fond rýchlo strácať svoj vplyv vo svete, najmä po neúspechoch počas ázijskej ekonomickej krízy, ktorá predchádzala argentínskemu krachu.


Argentína ukázala svetu, že krajiny môžu vzdorovať MMF a napriek tomu prežiť a písať vlastné dejiny. Tým zároveň prispela k významnému oslabeniu vplyvu MMF v Latinskej Amerike a v iných krajinách s priemerným príjmom. Vzhľadom na skutočnosť, že MMF predstavoval hlavnú prístupovú cestu Washingtonu do krajín nízkych a stredných príjmov, argentínsky vzdor prispel aj k oslabeniu vplyvu USA práve vo chvíľach, keď Južná Amerika získava svoju nezávislosť.


Néstor Kirchner zohral dôležitú úlohu v upevňovaní tejto nezávislosti tým, že spolupracoval s inými ľavicovo orientovanými režimami Brazílie, Venezuely, Ekvádoru či Bolívie. Prostredníctvom inštitúcií ako UNASUR, MERCOSUR a rôznych iných obchodných zmlúv sa juhoamerická časť Latinskej Ameriky stala schopnou radikálne zmeniť svoje smerovanie. Úspešne podporovali bolívijskú vládu proti mimoparlamentnému pravicovému odporu v roku 2008, ktorý sa niekoľko týždňov predtým pokúsil aj o štátny prevrat v Ekvádore. Nanešťastie sa im nepodarilo zabrániť puču, ktorý sa minulý rok odohral v Hondurase, v ktorom stále zohráva rozhodujúcu úlohu podpora USA. Argentína však spoločne s UNASUR-om naďalej kladie odpor voči tendenciám začleniť Honduras do OAS (Organizácia amerických štátov), a to aj navzdory intenzívnym intrigám Washingtonu.


Kirchner si vďaka svojmu odhodlaniu odsúdiť a vydať niektorých vojenských veliteľov obvinených zo zločinov proti ľudskosti počas diktatúry v rokoch 1976 až 1983 vyslúžil rešpekt viacerých organizácií pre ľudské práva. Aj tým sa odlišoval od svojich predchodcov. Spoločne so svojou manželkou Cristinou Fernándezovou nesmierne prispel k tomu, aby sa Argentína a celý región nasmerovali progresívnym smerom. Napriek tomu, že jeho práca si nezískala priazeň Washingtonu ani medzinárodných obchodných kruhov, do dejín Latinskej Ameriky nevstúpi len ako dobrý prezident, ale aj ako jeden z hrdinov nezávislosti svojho kontinentu.

 
Mark Weisbrot je spoluriaditeľ Centra pre výskum ekonomiky a politiky vo Washingtone D.C. (Center for Economic and Policy Research, CEPR). Doktorát z ekonómie získal na univerzite v Michigane. Je zároveň prezidentom organizácie Just Foreign Policy a spoluautor scenára nového dokumentárneho filmu Olivera Stonea Na juh od hranice (South of the Border).

Preložila a upravila Silvia Ruppeldtová

Zdroj: Alainet http://www.alainet.org/active/41917
Priemerne (0 Hlasy)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!