Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Komunitné záhrady v Bratislave II

Názov projektu: Komunitné záhrady v Bratislave II

 

 

1. Anotácia – krátky opis projektu:

(V krátkosti definujte projekt, rozsah textu približne 1000 znakov.)

 

Projekt komunitných záhrad je zameraný na vytvorenie spoločného priestoru, na ktorom môže vzniknutá komunita realizovať aktivity súvisiace s pestovaním plodín v mestskom prostredí. Našim zámerom je vytvoriť takýto priestor a poskytnúť potrebné know-how k jeho úspešnému využitiu.

Primárne sa jedná o ekologický spôsob pestovania, ktorý rešpektuje potreby na zdravý život rastlín a ľudía. Na takomto trvale udržateľnom základe bude komunita umožňovať rozvoj spolupráce medzi ľuďmi, ktorí sú v normálnych podmienkach navzájom izolovaní. Metaforicky sa jedná o zaplnenie nevyužitého miesta, ktoré takto dostane nový význam a nadobudne značnú pridanú hodnotu.

 

Jedná sa o pokračovanie projektu Komunitné záhrady v Bratislave a je zameraný na budovanie nových záhrad a rozšírenie pôsobnosti projektu na základe nadobudnutých skúseností.

 

 

2. Problém

Mestské prostredie je často nehostinné, pusté a sterilné a podpisuje sa tak na zníženej kvalite života obyvateľov miest. Verejné priestory, ktoré sú vhodné na stretávanie, výmenu skúsenosti a budovanie medziľudských vzťahov sa stále viac vytrácajú a mestá sa odcudzujú vlastným obyvateľom. Na druhej strane je v mestách množstvo nevyužívaných plôch (parky, trávnaté priestranstvá na sídliskách, strechy budov).

Ideálnym spôsobom zmeniť túto situáciu je budovanie komunitných záhrad priamo v obývaných štvrtiach. Táto snaha má svoje opodstatnenie aj v rámci širšieho kontextu potravinovej bezpečnosti. Súčasný systém produkcie potravín je silno závislý od ropy, či už v rámci pestovania alebo dopravy. Obzvlášť mestá sú v tomto ohľade výrazne závislé od externých dodávateľov. Tieto dva faktory spolu definujú problém, ktorým mestá čelia: odcudzenie od prostredia, v ktorom obyvatelia majú žiť a strata kontaktu s produkčnou schopnosťou prírody.

 

 

3. Východisková situácia

(Opíšte na aké aktivity uskutočnené v minulosti má projekt nadväzovať, resp. aké možnosti na realizáciu projektu má komunita k dispozícii.)

 

Projekt Komunitné záhrady nadväzuje na aktivity vykonané v rámci projektu Zelené mesto, ktorý sa usiluje o dosiahnutie harmonickej koexistencie človeka, mesta a prírody. Napríklad pri projekte Zelená hliadka bola zriadená pravidelná občianska služba, ktorá pomocou masovej spolupráce (crowdsoucing) vytvorila podmienky pre angažovanie sa občanov v prospech celej komunity. Jedná sa o aktivity ako čistenie verejného priestoru od nánosov lístia, cez starostlivosť o drobnú zeleň či odstraňovanie drobných skládok odpadu.

 

Komunitné záhrady majú umožniť vznik dobrovoľnej spolupráce občanov na lokálnej úrovni priamo v obytných štvrtiach s cieľom zlepšiť svoj životný priestor. Obyvatelia tak spoločným pestovaním a starostlivosťou o spoločný priestor tak dajú mestkému životu novú dimenziu.Projekt Komunitné záhrady v Bratislave 2 čerpá zo skúseností získaných v pilotnom projekte Komunitné Záhrady v Bratislave a tak môže efektívnejšie pomôcť pri budovaní ďalších záhrad.

 

 

4. Predkladateľ a realizátori projektu

(Opíšte konkrétne personálne obsadenie pri projektových aktivitách, skúsenosti, know – how jednotlivých participantov, určte projektových koordinátorov)

 

Predkladateľom projektu je komunita Zelené mesto a hlavným realizátorom projektu je Projektový koordinátor: Mgr Martin Jankovič

 

Na realizácii sa budú podielať komunita miestnych obyvateľov s počiatočnou podporou kordinátora, facilitátora, dobrovoľníkov a expertov.

 

 

5. Cieľ

Cieľom projektu je zapojiť miestnych obyvateľov do spoločnej snahy, ktorá prinesie plody na individuálnej a kolektívnej úrovni. Pestovanie na spoločnom priestore umožní výmenu skúseností a zručností medzi zúčastnenými a naprieč generáciami. Chceme poskytnúť názornú demonštráciu a asistenciu pri osvojení si ekologického spôsobu pestovania. Tento prístup spočíva na spoločnom princípe, podľa ktorého každý element plní viacero funkcií, v závislosti od vzťahov, do ktorých vstupuje. Jedná sa o trvale udržateľný prístup, založený na budovanív zájomne prospešných (synergických) vzťahov. Komunitné záhrady vedú k stmeleniu miestnej komunity a vo výraznej miere podporujú vznik zdravých medziľudských vzťahov a poskytujú zúčastneným plody s vysokou pridanou hodnotou. Celkovým cieľom je teda vytvorenie podmienok a facilitácia spoločného rastu záhrady a komunity.

 

 

6. Cieľová skupina

(Definujte pre aké skupiny občanov je projekt prioritne určený, kto a akým spôsobom bude môcť výsledky projektu využívať.)

 

Samotní obyvatelia sídlisk a obývaných mestských štvrtí. Projekt sa usiluje o zapojenie rôznych vekových skupín ako seniori a mládež vrátane mladých rodín s deťmi, telesne a mentálne postihnutých.

 

Veľkosť cieľovej skupiny sa odvíja od veľkosti využívanej plochy. Prostriedky, ktorými projekt disponuje, postačia na vytvorenie priestoru na pestovanie pre minimálne 50 osôb.

 

 

7. Pokračovanie projektu

(Opíšte ako sa výsledky projektu budú udržiavať a ďalej rozvíjať v budúcnosti.)

 

Zámerom projektu je vytvoriť prostredie a poskytnúť know-how, aby priestor mohla neskôr spravovať samotná lokálna komunita.

 

Edukačná a propagačná činnosť (prednášky a praktické kurzy) vyvíjaná počas trvania projektu má za cieľ predstaviť myšlienku komunitných záhrad širšej verejnosti vrátane poskytnutia názorného príkladu.

 

Na základe získaných skúseností môže projekt naďalej ponúkať asistenciu, prostriedky a know-how pri budovaní ďalších komunitných záhrad.

 

 

8. Aktivity

(Podrobne opíšte jednotlivé aktivity, ich časový rámec a konkrétny spôsob realizácie)

 

január/marec 2013:

vyhľadávanie nových priestorov, organizovanie susedských stretnutí, rozvrhnutie pozemku

 

marec/apríl 2013:

 

príprava a dizajn pozemku

 

budovanie zavlažovania podľa možností priestoru

 

budovanie vyvýšených záhonov

 

príprava pôdy na pestovanie: zvyšovanie obsahu organického materiálu, vysádzanie druhov, ktoré očisťujú a zlepšujú kvalitu pôdy

 

výsadba trvaliek, bylín a prospešných rastlín (vhodných na budovanie kompostu)

 

 

apríl/september 2013

 

vysievanie, predpestovanie a výsadba rastlín, výsadba stromčekov a kríkov

 

pestovanie vzájomne prospešnej kombinácie rastlín

 

inštruktáž v biologickej ochrane rastlín

 

spoločenské aktivity: inštruktáž ohľadne pestovania a využívania rôznych druhov, spoločná príprava jedla z vlastnej produkcie, kultúrne akcie...

 

 

október/november 2013

 

údržba a čistenie priestoru, zazimovanie rastlín, príprava priestoru na daľšiu sezónu

 

 

9. Rozpočet

(Podrobne rozpíšte jednotlivé položky a spôsob využitia finančných prostriedkov.)

 

Modelová veľkosť plochy na pestovanie vo vyvýšených záhonoch = 100 metrov štvorcových (10 m x 10 m). Takýto priestor umožňuje vybudovanie 5 vyvýšených záhonov o rozmere 10 m x 1 m x 0,25 m (ráta sa s tým, že sú od seba vzdialené jeden meter).

 

 

1. Vyvýšené záhony

 

(A.). Zemina

 

 

12,5 m3 zeminy na 5 záhonov (na jeden záhon treba 2,5 m3; 1 m3 = cca 1,25 tony)

 

cena za 15,6 tony zeminy = 350 euro (aj s dopravou)

 

 

(B.). Materiál na konštrukciu

 

- Dosky

 

jeden vyvýšený záhon = 22 metrov dosiek

 

celkovo na 5 záhonov treba 110 metrov dosiek

 

1 m3 dosiek (25 cm x 2.5 cm) = 160 metrov dosiek

1 m3 = 200 euro

 

110 metrov = 0,7 m3

 

cena za dosky = 140 euro

 

 

- Hranoly na koštrukciu

 

na jeden záhon, 14 hranolov/kolíkov o rozmere 5 cm x 5 cm x 1 m (1 m3 = 250 euro)

0,1 m3 = 30 euro

5 záhonov = 0,5 m3

 

cena za hranoly =150 euro

 

spojovací materiál = 50 euro

 

 

ceklová cena za vyvýšené záhonony = 690 euro

 

 

2. Zavlažovanie

 

 

3 krát hadica 1/2", 25 m = 60 euro (75 metrov)

 

rýchlospojky = 20 euro

 

prípojka hadica - hydrant = 20 euro

 

krhla 5 kusov = 60 euro

 

nádoba na vodu (350 litrov) = 60 euro

 

celková cena za zavlažovanie = 220 euro

 

 

3. Oplotenie

 

 

40 metrov pletiva (200 cm vysoké, 6 x 6 cm) = 120 euro

 

napínací drôt, 80 metrov = 10 euro

 

stĺpik, cena za kus 7 euro, 16 kusov = 120 euro

 

bránka 195 cm = 150 euro

 

materiál na základy = 50 euro

 

celková cena za oplotenie = 450 euro

 

 

4. Náradie

 

 

kyprič, prevzdušňovač, ostrič, záhradný nožík, rýľ záhradný, vidly rycie, lopata, nožnice, lopatka na presádzanie, motyčka, píla rámová, hrable, rukavice, kliešte.

 

Cena za náradie = 400 euro

 

 

5. Rastliny

 

 

Ovocné stromčeky, kríky, priesady, semená

 

Celková suma: 300 euro

 

 

6. Iné

 

substrát na pestovanie = 60 euro

 

lignohumát = 70 euro

 

vrecia na pestovanie = 80 euro

 

celková suma = 210 euro

 

 

Výsledná suma za všetky potrebné položky (počítané pre priestor o rozlohe 100 m2) = 2270 euro

 

Rozpočet je koncipovaný na pokrytie 400 metrov švorcových plochy na pestovanie.

 

Výsledná suma na pokrytie plochy o rozlohe 400 m2 = 9080 euro

 

 

7. Propagácia, realizácia a školenia

 

informačné letáky: 50 €

 

Odmena facilitátorovi: 200 €

 

Odmena koordinátorovi projektu: 500 €

 

Odmena lektorom: 100 €

 

 

Celková suma za propagáciu, realizáciu a školenia = 850 euro

 

 

Výsledný rozpočet projektu Komunitné Záhrady v Bratislave 2 = 9930 euro

Priemerne (0 Hlasy)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!