Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Komunitné záhrady v Bratislave

Názov projektu: Komunitné záhrady v Bratislave
 
1. Anotácia – krátky opis projektu:
(V krátkosti definujte projekt, rozsah textu približne 1000 znakov.)
 
Projekt komunitných záhrad je zameraný na vytvorenie spoločného priestoru, na ktorom môže vzniknutá komunita realizovať aktivity súvisiace s pestovaním plodín v mestskom prostredí. Našim zámerom je vytvoriť takýto priestor a poskytnúť potrebné know-how k jeho úspešnému využitiu. 
Primárne sa jedná o ekologický spôsob pestovania, ktorý rešpektuje potreby na zdravý život rastlín a ľudía. Na takomto trvale udržateľnom základe bude komunita umožňovať rozvoj spolupráce medzi ľuďmi, ktorí sú v normálnych podmienkach navzájom izolovaní. Metaforicky sa jedná o zaplnenie nevyužitého miesta, ktoré  takto dostane nový význam a nadobudne značnú pridanú hodnotu.
 
2. Problém
Mestské prostredie je často nehostinné, pusté a sterilné a podpisuje sa tak na zníženej kvalite života obyvateľov miest. Verejné priestory, ktoré sú vhodné na stretávanie, výmenu skúsenosti a budovanie medziľudských vzťahov sa stále viac vytrácajú a mestá sa odcudzujú vlastným obyvateľom. Na druhej strane je v mestách množstvo nevyužívaných plôch (parky, trávnaté priestranstvá na sídliskách, strechy budov).
Ideálnym spôsobom zmeniť túto situáciu je budovanie komunitných záhrad priamo v obývaných štvrtiach. Táto snaha má svoje opodstatnenie aj v rámci širšieho kontextu potravinovej bezpečnosti. Súčasný systém produkcie potravín je silno závislý od ropy, či už v rámci pestovania alebo dopravy. Obzvlášť mestá sú v tomto ohľade výrazne závislé od externých dodávateľov. Tieto dva faktory spolu definujú problém, ktorým mestá čelia: odcudzenie od prostredia, v ktorom obyvatelia majú žiť a strata kontaktu s produkčnou schopnosťou prírody.
 
3. Východisková situácia
(Opíšte  na aké aktivity uskutočnené v minulosti má projekt nadväzovať, resp.  aké možnosti na realizáciu projektu má komunita k dispozícii.)
 
Projekt Komunitné záhrady nadväzuje na aktivity vykonané v rámci projektu Zelené mesto, ktorý sa usiluje o dosiahnutie harmonickej koexistencie človeka, mesta a prírody. V tomto projekte sa už podarilo zrealizovať nasledovné tri projekty:
 
Projekt Bratislavské historické mestské vinohradymá za cieľ oživiť záujem o upadajúce vinohrady v blízkom okolí Bratislavy a prispieť k zlepšeniu lokálnej situácie.  
 
V projekte Krajina lužných lesov a lesostepí (obnova náučného chodníka) sa jedná o obnovu a úpravu ojedinelej lokality CHKO Dunajské luhy - rekonštrukciu pôvodného náučného chodníka. Táto lokalita poskytuje miestnym obyvateľom priestor pre poznávanie bohatej fauny a flóry, oddych a zmysluplné trávenie voľného času v prírode.
 
Pri projekte Zelená hliadka bola zriadená pravidelná občianska služba, ktorá pomocou masovej spolupráce (crowdsoucing) vytvorila podmienky pre angažovanie sa občanov v prospech celej komunity.  Jedná sa o aktivity ako čistenie verejného priestoru od nánosov lístia, cez starostlivosť o drobnú zeleň či odstraňovanie drobných skládok odpadu.  
 
Projekt Komunitné záhrady čerpá zo skúseností z dobrovoľnej spolupráce občanov s cieľom zlepšiť svoj životný priestor. Komunitné záhrady umožnia vznik spolupráce na lokálnej úrovni priamo v obytných štvrtiach. Obyvatelia tak spoločným pestovaním a starostlivosťou o spoločný priestor tak dajú mestkému životu nový význam.
 
4. Predkladateľ a realizátori projektu
(Opíšte  konkrétne personálne obsadenie pri projektových aktivitách, skúsenosti,  know – how jednotlivých participantov, určte projektových  koordinátorov)
 
Predkladateľom projektu je komunita Zelené mesto a hlavným realizátorom projektu je Projektový koordinátor: Mgr Martin Jankovič (filozof a zapálený záhradkár)
 
Na realizácii sa budú podielať komunita miestnych obyvateľov s počiatočnou podporou kordinátora, skúsených dobrovoľníkov a expertov.  
 
5. Cieľ
Cieľom projektu je zapojiť miestnych obyvateľov do spoločnej snahy, ktorá prinesie plody na individuálnej a kolektívnej úrovni. Pestovanie na spoločnom priestore umožní výmenu skúseností a zručností medzi zúčastnenými a naprieč generáciami. Chceme poskytnúť názornú demonštráciu a asistenciu pri osvojení si ekologického spôsobu pestovania. Tento prístup spočíva na spoločnom princípe, podľa ktorého každý element plní viacero funkcií, v závislosti od vzťahov, do ktorých vstupuje. Jedná sa o trvale udržateľný prístup, založený na budovanív zájomne prospešných (synergických) vzťahov. Komunitné záhrady vedú k stmeleniu miestnej komunity a vo výraznej miere podporujú vznik zdravých medziľudských vzťahov a poskytujú zúčastneným plody s vysokou pridanou hodnotou. Celkovým cieľom je teda vytvorenie podmienok a facilitácia spoločného rastu záhrady a komunity. 
 
6. Cieľová skupina
(Definujte pre aké skupiny občanov je projekt prioritne určený, kto a akým spôsobom bude môcť výsledky projektu využívať.)
 
Samotní obyvatelia sídlisk a obývaných mestských štvrtí. Projekt sa usiluje o zapojenie rôznych vekových skupín ako seniori a mládež vrátane mladých rodín s deťmi, telesne a mentálne postihnutých.
 
Veľkosť cieľovej skupiny  sa odvíja od veľkosti využívanej plochy. Prostriedky, ktorými by projekt disponoval postačia na vytvorenie priestoru na pestovanie pre minimálne 30 osôb.
 
7. Pokračovanie projektu 
(Opíšte ako sa výsledky projektu budú udržiavať a ďalej rozvíjať v budúcnosti.)
 
Zámerom projektu je vytvoriť prostredie a poskytnúť know-how, aby priestor mohla neskôr spravovať samotná lokálna komunita. 
Edukačná a propagačná činnosť (prednášky a praktické kurzy) vyvíjaná počas trvania projektu má za cieľ predstaviť myšlienku komunitných záhrad širšej verejnosti vrátane poskytnutia názorného príkladu. 
 
Na základe získaných skúseností môže projekt naďalej ponúkať asistenciu a know-how pri budovaní ďalších komunitných záhrad.
 
8. Aktivity 
(Podrobne opíšte jednotlivé aktivity, ich časový rámec a konkrétny spôsob realizácie)
 
júl/september 2012: príprava a dizajn pozemku
 
budovanie zavlažovania podľa možností priestoru
 
budovanie vyvýšených záhonov
 
príprava pôdy na pestovanie: zvyšovanie obsahu organického materiálu, vysádzanie druhov, ktoré očisťujú a zlepšujú kvalitu pôdy
 
výsadba trvaliek, bylín a prospešných rastlín (vhodných na budovanie kompostu)
 
október/november 2012
 
zapojenie miestnych obyvateľov
 
výsadba stromčekov a kríkov
 
dokončovanie prác s dizajnom priestoru a zazimovanie rastlín
 
december 2012/február 2013
 
propagačná činnosť
 
marec/september 2013
 
vysievanie, predpestovanie a výsadba rastlín
 
pestovanie vzájomne prospešnej kombinácie rastlín
 
inštruktáž v biologickej ochrane rastlín
 
 
spoločenské aktivity: inštruktáž ohľadne pestovania a využívania rôznych druhov, spoločná príprava jedla z vlastnej produkcie, kultúrne akcie.
 
9. Rozpočet
(Podrobne rozpíšte jednotlivé položky a spôsob využitia finančných prostriedkov.)
 
(A.) stavebný materiál (potrebný na stavbu vyvýšených záhonov a dizajn pozemku):
 
dosky, hranoly plus doprava:  
 
(na jeden 9 metrov dlhý záhon je treba 20 metrov dosiek a vojde do neho cca 1 m3 zeminy. 1 m3 dosiekk = 200 euro. Na 10 záhonov je treba cca 200 metrov dosiek, necelé 2 m3) = 400  € (s dopravou).
Hranoly potrebné na konštrukciu vyvýšených záhonov (10 kusov na jeden záhon): 100  €
 
organická impregnácia dreva (na zvýšenie životnosti): 60  €
 
Tento počet záhonov dokáže pokryť 25 metrov štvorcových priestoru.
 
Certifikovaná zemina do vyvýšených záhonov: 260  € aj s dopravou (12 ton, 8,5 m3. Toto množstvo postačí na 10 záhonov)
 
Substrát na predpestovanie: 40  €
 
Kameň 100 €
 
Celková suma: 960  €
 
(B.)
 
potrebné náradie (na konštrukciu a prácu v záhrade): 400 
kyprič, prevzdušňovač, ostrič, záhradný nožík, rýľ záhradný, vidly rycie, lopata, nožnice, lopatka na presádzanie,  motyčka, píla rámová, hrable, krhle, ružica, rukavice, zámok, spojovací materiál.
 
zavlažovanie: 200 €
hadica (100 m), prípojka, nádoba na vodu (300l) 
 
Podporné prípravky
biologický urýchlovač kompostu  15 €
 
lignohumát 70 € (na zlepšenie kvality, ozdravenie pôdy a urýchlenie rozkladu toxických látok)
 
Celková suma: 685 €
 
(C.) Rastliny (odolné druhy vhodné do lokálnych podmienok):
 
Ovocné stromčeky a kríky: 200 € 
 
Semená: 80 €
 
Priesady: 100 €
 
Celková suma: 380 €
 
(D.) Propagácia a školenie
 
informačné letáky: 50 €
 
Odmena koordinátorovi projektu: 500 € 
 
Odmena lektorom: 100 € 
 
Celková suma: 650 €
 
Záverečná suma: 2675 €
Priemerne (0 Hlasy)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!