Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Moja prísaha izraelskej „židovskej demokracii”

Autor/ka: Jonathan Cook

S najväčšou pravdepodobnosťou budem jeden z prvých Ne-židov, ktorého vyzvú, aby som odprisahal lojalitu Izraelu – nie však štátu, ale skôr jeho ideológii. Odteraz naturalizovaní rezidenti, tak ako vojaci tejto krajiny, budú skladať prísahu Izraelu a jeho zákonom. Podobne je to vo väčšine krajín. Avšak čoskoro, ak izraelský parlament príjme zákon predložený vládou, budú uchádzači o občianstvo vyzvaní, aby podporovali domnienku sionistickej väčšiny, že Izrael je „židovský a demokratický štát”.

Moja žiadosť o občianstvo sa bude prejednávať v nasledujúcich mesiacoch sedem rokov po svadbe s palestínskou občiankou Izraela. Palestínčania, ktorých je v tejto krajine 1,3 milióna – oficiálne podľa úradov „izraelskí Arabi” – predstavujú pätinu populácie. Prísahu som nútený skladať, rovnako ako mnohí v mojej pozícii, so zaťatými zubami a prstami prekríženými za chrbtom. Čokoľvek budem verejne deklarovať úradníkovi ministerstva vnútra bude lož. Tu je niekoľko dôvodov, prečo to tak bude.

Prvým je, že tento zákon je neospravedlniteľne rasistický. Týka sa len žiadateľov o občianstvo, ktorí sú Ne-židmi. Nie preto, ako predpokladá väčšina pozorovateľov, že by všetci Židia ochotne a dobrovoľne zložili takúto prísahu, ale preto, že signifikantná skupina by to odmietla, čím by sa anulovalo ich právo stať sa Izraelčanmi. Je to najrýchlejšie rastúca skupina v izraelskej židovskej populácii - ultraortodoxní náboženskí fundamentalisti charakteristickí osobitým čiernym oblečením. Opovrhujú izraelskými sekulárnymi štátnymi inštitúciami a lojalitu by odprisahali len štátu riadenému božským zákonom.

Izrael teda požaduje od Ne-židov to, čo nie je schopný získať od Židov.

Ďalší dôvod: Neverím, že židovský štát môže byť demokratický, rovnako ako neverím, že demokratický štát môže byť židovský. Myslím, že tieto dva princípy sú nezlučiteľné tak, ako v prípade, ak by šlo o „kresťanský a demokratický štát” alebo o „biely a demokratický štát”. Nie som sám, kto to vníma rovnako. Významní akademici na izraelských univerzitách si myslia to isté. Usudzujú, že štát Izrael sa nevymedzuje ako liberálne demokratický, ale oveľa skôr ako neobvyklejšia politická entita - etnokracia.

Jedna z vedúcich postáv zastávajúcich tento názor, profesor Oren Yiftachel z univerzity Ben Gurion v Negeve, poukazuje na to, že v etnokraciách sú demokratické aspekty režimu len povrchné. Ich primárnym cieľom je totiž zachovanie dominancie jednej etnickej skupiny nad inými. Treba poznamenať, že Izrael má mnoho zákonov, ale žiaden nezaručuje rovnosť. Diskriminácia, poznamenáva profesor Yiftachel, je uzákonená v štruktúre občianstva tak, že etnická príslušnosť oprávňuje k privilégiám na úkor iných skupín vo všetkých základných aspektoch života: v prístupe k pôde a vode, v ekonomike, vo vzdelávaní, v politickej kontrole a tak ďalej.

Status väčšinovej etnickej skupiny ochraňuje aj sofistikované manipulovanie hranicami volebných okrskov. Izrael udeľuje občianstvo židovským osadníkom žijúcim mimo uznávaných hraníc Izraela, a zároveň zabraňuje Palestínčanom vyhnaným v roku 1948 užívať imigračné práva, ktoré ale prislúchajú Židom na celom svete.


Tretí dôvod spočíva v tom, že nová prísaha posilňuje prepracovanú štruktúru inštitucionalizovanej diskriminácie vychádzajúcej z izraelských zákonov o občianstve. Len málo cudzincov si uvedomuje, že Izrael stanovuje občianstvo prostredníctvom dvoch rozličných zákonov v závislosti od toho, či ste Židom alebo Ne-židom. Všetci Židia a židovskí prisťahovalci, rovnako ako ich manželia a manželky, získavajú občianstvo priamo na základe „zákona o návrate“. Zatiaľ čo občianstvo izraelských Palestínčanov, rovnako ako ich naturalizovaných manželov a manželiek ako napríklad mňa, sa spravuje občianskym zákonom.

Je to opäť občiansky zákon pre Palestínčanov, nie zákon o návrate Židov, na základe ktorého Izrael žiada zákonných partnerov palestínskych občanov, vrátane mňa, aby zložili prísahu práve tomu štátu, ktorý sa k nim správa ako druhoradým občanom.

Štvrtý dôvod je, že táto prísaha je klasickým príkladom legislatívy „na šikmej ploche”. Napriek nadšeniu Avigdora Liebermana, terajšieho ministra, ktorého predvolebnej kampani dominoval slogan „žiadna lojalita, žiadne občianstvo”, tento zákon sa v jeho súčasnej podobe bude vzťahovať len na niekoľko sto žiadateľov ročne.

V súčasnosti sa zákon netýka ľudí, ktorí občianstvo majú, či už Židov alebo Palestínčanov. Ne-židovskí zákonní partneri Židov sa naturalizujú na základe zákona o návrate. Partnerov Palestínčanov z tohto procesu vylučuje úplne. Týka sa tak len malého počtu ne-židovských partnerov izraelských Palestínčanov, ktorí budú nútení skladať túto prísahu. Mnohí sú však presvedčení, že prísaha sa v budúcnosti nebude vzťahovať len na marginálnu skupinu.

Ďalším cieľom pre tento druh legislatívy sú nesionistické politické strany palestínskej menšiny. Židovské strany už pripravili zákon požadujúci od členov parlamentu, aby zložili prísahu „židovskému demokratickému” štátu. Zákon je pripravený tak, aby vykastroval všetky izraelské palestínske strany, ktorých základným cieľom je reformovanie Izraela z židovského štátu na „štát všetkých občanov” alebo na liberálnu demokraciu.

Liebermanova pozornosť sa zameriava na všetkých 1,3 milióna Palestínčanov, od ktorých sa očakáva, že sa stanú sionistami, alebo budú čeliť strate občianstva a možnému vyhnaniu. Budem jedným z prvých Ne-židov, ktorí majú zložiť túto prísahu, ale mnohých po mne k nej prinútia taktiež.

Jonathan Cook je spisovateľ a novinár žijúci v izraelskom Nazarete. Jeho posledné knihy: Izrael a stret civilizácii: Irak, Irán a plán na premenu stredného východu (Israel and the Clash of Civilisations: Iraq, Iran and the Plan to Remake the Middle East) a Miznúca Palestína: Izraelské experimenty s ľudským zúfalstvom (Disappearing Palestine: Israel's Experiments in Human Despair). Jeho webová stránka: www.jkcook.net

Preložil Peter Nedoroščík

Zdroj: ZCommunications http://www.zcommunications.org/my-oath-to-israel-s-jewish-democracy-by-jonathan-cook
Priemerne (0 Hlasy)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!