Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Na Haiti sa nesplnilo nič

Autor/ka: Frida Modak

Dvanásteho januára uplynie rok od zemetrasenia na Haiti, jedného z najsilnejších, aké sa kedy na svete udiali. Prakticky úplne boli zničené najmä oblasti obývané najchudobnejšou vrstvou obyvateľstva, ktoré na ostrove tvorí absolútnu väčšinu. Počet obetí sa odhaduje na 250-tisíc. Fotografie po katastrofe otriasli celým svetom, a vlády a medzinárodné organizácie sa ponáhľali ponúkať pomoc, ktorá sa vyšplhala na miliardy dolárov.

Zavŕšil sa však rok, a nič sa nesplnilo. Posledné Vianoce a Nový rok žilo v hlavnom meste Port-au-Prince milión a pol ľudí aj naďalej v stanoch z celtoviny. Bolo by ich tam bývalo aj viac, no časť tých, ktorí prišli o všetko, odišla do iných častí krajiny v nádeji, že im tam príbuzní pomôžu začať nový život. Iní chceli odísť za príbuznými do USA, no to sa už príslušníci vojenského námorníctva poponáhľali plniť svoje hlavné poslanie, teda zabrániť vyplávaniu bárok smerom na Floridu.

Obrovské škody vzniknuté zemetrasením vyvolali príliv štedrej finančnej pomoci. Šesť dní po katastrofe Európska únia vyhlásila, že prispeje celkovou sumou 428 miliónov eur a okrem toho aj kontingentom 150 policajtov, ktorí budú dohliadať na bezpečnosť. Prezident USA Barack Obama sa vyjadril, že na Haiti uskutoční „jedno z najväčších úsilí humanitárnej pomoci" a okamžite poskytol pomoc vo výške sto miliónov dolárov. K 28. januáru 2010 ohlásila OSN, že prisľúbené či už zozbierané dary sa vyšplhajú do výšky štyristo miliárd dolárov. Štáty G7 informovali, že zrušia dlh, ktorý voči nim Haiti malo a ktorý predstavoval 890 miliónov dolárov.

Dvadsiateho piateho januára sa v kanadskom Montreale uskutočnilo zasadnutie „spriatelených krajín Haiti" a medzinárodných organizácií ako Organizácia spojených národov a Medzinárodný menový fond. Zasadnutia sa zúčastnil aj predseda vlády Haiti Jean-Max Bellerive a ozrejmili sa na ňom potreby krajiny. Skonštatovalo sa, že 70 percent HDP sa vytvorí v zničenom hlavnom meste.

Kanadský predseda vlády odhadol rekonštrukciu Haiti na desať rokov a Bellerive požiadal o tri miliardy dolárov: dve na vybudovanie nových domov a jednu na nahradenie zničených vládnych budov. Po vzore venezuelského prezidenta Huga Cháveza padol návrh anulovať celý haitský dlh. Ministerský predseda Kanady zdôraznil, že haitská vláda má rozhodnúť o tom, čo je potrebné podniknúť, s čím súhlasila aj jeho kolegyňa z USA Hillary Clintonová. Okrem toho vyhlásila, že jej krajina v sídle OSN v New Yorku zorganizuje stretnutie darcov. Stretnutie sa uskutočnilo prvého apríla 2010 a zúčastnilo sa ho 140 krajín.

Účastníci sa zaviazali v nadchádzajúcich 18 mesiacoch darovať 15 miliárd dolárov a v ďalších troch rokoch ešte päť miliárd. Haiti sa prostredníctvom prezidenta malo zaviazať k transparentnosti a k boju proti korupcii. Pani Clintonová zdôraznila, že na Haiti musíme dosiahnuť úspech, nakoľko tamojšie udalosti by mohli mať následky v medzinárodnom kontexte.

Hospodársky výbor pre Latinskú Ameriku a Karibik (Comisión Económica para América Latina y Caribe, CEPAL) odhadol potrebnú sumu na jedenásť miliárd dolárov. Na stretnutí bol prítomný aj bývalý prezident USA Bill Clinton poverený vyslaním špeciálu OSN na Haiti a zastrešením komisie na obnovenie poškodenej krajiny spolu s predsedom haitskej vlády a predstaviteľmi dvanástich krajín.

Do júla však vložili finančnú čiastku len Austrália, Brazília, Estónsko a Nórsko. Bill Clinton sa vyjadril, že je to znepokojujúce a daný stav pripísal globálnej kríze. V polovici decembra sa komisia stretla v Dominikánskej republike a prijala plán na vytvorenie ubytovania pre postihnutých ľudí, odstránenie trosiek, poľnohospodárske poistenie, vybudovanie priemyselného parku a škôl, na čo chce zhromaždiť 480 miliónov dolárov. Podarí sa to? O epidémii cholery nepadlo ani slovko.

Život v Puerto Príncipe

V hlavnom meste Haiti nie je všetko v troskách. Štvrte bohatých či majetnejších ľudí neutrpeli škody, ktoré postihli chatrné príbytky väčšiny obyvateľov mesta. Zasiahnuté neboli ani hotely globálneho turizmu a aj naďalej prijímajú luxusných výletníkov, zatiaľ čo drvivá väčšina obyvateľov ostrova nemá kam zložiť hlavu. V tom svete sa nezmenilo vôbec nič.

Obete zemetrasenia žili v biednych príbytkoch, ktoré im však aspoň zaručovali súkromie. Dnes bývajú v zle upravených stanoch uprostred rozvalín vystavení zraku aj sluchu všetkých. Rozmáhajú sa drogy, znásilnenia a prostitúcia. Nie sú neobvyklé situácie, kedy matka a dcéra prostituujú spoločne. Počet znásilnení stúpa. Medzi najotrasnejšie prípady patrí udalosť spred niekoľkých týždňov, keď niekoľko mužov znásilnilo dvojročné dievčatko.

Existujú núdzové prístrešia, ktoré sa nazývajú „strecha pre moju krajinu" a ktoré majú zásoby vždy na niekoľko dní. Zabezpečujú ich mexickí vysokoškolskí učitelia a mládež z viacerých krajín. Na Haiti je dostatok pracovnej sily, chýbajú však peniaze na jej zaplatenie. Drvivá väčšina ľudí hľadá najrozličnejšie spôsoby prežitia vďaka malému obchodu pozostávajúcemu z kúpy a predaja najnevyhnutnejších produktov medzi tou istou drvivou väčšinou poškodených. Stredná trieda žije z malého obchodu a zo zásielok od príbuzných, ktorým sa podarilo dostať do USA. Jednou z ich najväčších túžob je dostať od nich pas a víza, čo sa nestáva často, nakoľko možnosť získať víza je obmedzená.

Bohatí Haiťania, ktorí ostali v krajine, nemajú problémy. Väčšina z nich patrí k privilegovanej vrstve a sú mulati, čo z nich samo osebe tvorí odlišnú triedu považujúcu sa za nadradenú. Mnohí sa už zabývali v USA a neveľmi sa zaujímajú o to, čo sa deje v ich vlasti, hoci majú na pomoc podmienky aj prostriedky.

Haitskí analytici tvrdia, že v týchto podmienkach sa v krajine rozmáha silný individualizmus. Každý musí sám riešiť svoje problémy a na žiadnej úrovni neexistuje vedenie, ktoré by hľadalo spoločné kroky. Zatiaľ prebehlo prvé kolo prezidentských volieb a druhé sa odložilo.

Kto je kto

O funkciu prezidenta sa uchádzajú traja kandidáti. V prvom kole volieb získala najviac hlasov Mirlande Manigat, ktorej manžel Leslie Manigat bol zvolený za prezidenta v roku 1988 a bol ním len 130 dní. Obaja žili v exile v USA. Mirlande Manigatovú zvolili v roku 2006 za senátorku. Jej strana je súčasťou Kresťanskodemokratickej organizácie Ameriky (Organización Demócrata Cristiana de América, ODCA) a hoci má viaceré pozitívne zásluhy, Manigatovcom ako mulatom vyčítajú ich prepojenie s haitskou „aristokraciou".

Na druhom mieste skončil Jude Celestin kráčajúci v stopách súčasného prezidenta Reného Prevala. Predpokladá sa, že ak nezíska prezidentské kreslo, jeho strana bude môcť kontrolovať parlament. Tretí kandidát je spevák Michel Martelly, ktorý vyhlasuje, že má na svojej strane druhú najväčšiu skupinu obyvateľstva a ktorý navrhol, aby sa druhé kolo volieb uskutočnilo medzi tromi najväčšími skupinami, čo umožňuje haitská ústava.

Spochybnenie volebných výsledkov spôsobilo, že volebný výbor druhé kolo odložil a malo by prebehnúť 16. januára. Rovnako sa odložila aj medzinárodná pomoc, ktorú Haiti nepotrebuje len na svoju obnovu, ale aj na možnosť ďalšieho rozvoja.

Frida Modak je novinárka, bývalá tajomníčka tlačového oddelenia čílskeho prezidenta Salvadora Allendeho.

Preložila Silvia Ruppeldtová

Zdroj: Alainet http://www.alainet.org/active/43231
Priemerne (0 Hlasy)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!