Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Násilie v Mexiku a Afganistane a vplyv USA

Autor/ka: (-mj-)

Podľa koncoročných správ zomrelo minulý rok v Mexiku následkom násilia spojeného s prohibíciou drog viac ľudí ako v Afganistane. Pre porovnanie, 140-tisíc amerických vojakov a vojakov NATO už deviaty rok vedie gerilovú vojnu proti tisíckam príslušníkov Talibanu, ktorí zarábajú na obchode s ópiom, a v Mexiku je viac ako 50-tisíc federálnych vojakov už štvrtý rok zapojených do bojov proti takzvaným kartelom, vedúcim zároveň vojnu medzi sebou.

Celkový počet ľudí, ktorí minulý rok v Afganistane zahynuli či už následkom útokov Talibanu alebo vo vojenských operáciách proti povstalcom je 10 081, vrátane 2 043 civilistov. Uvádza sa, že o život prišlo takmer 1300 členov afganskej polície a zabitých bolo 5225 povstalcov.

Hoci sa dá konflikt v Afganistane nazvať gerilovou vojnou vedenou s podporou vzdušných síl, ťažkých zbraní a nevyčísliteľným množstvom cestných bômb, nemá za následok toľko úmrtí, ako mexická vojna proti drogám. Presné číslo sa nedá určiť, ale podľa agentúry France-Presse počet zabitých v Mexiku presahuje 15-tisíc a CNN odhaduje, že o život prišlo 13-tisíc ľudí. V polovici decembra 2010 oznámil úrad mexického generálneho prokurátora, že len do konca novembra bolo zabitých 12 456 ľudí. Ak vychádzame z priemeru, že za mesiac násilne zomrie viac ako tisíc ľudí, výsledné číslo je podľa triezveho odhadu vyššie ako 13-tisíc.

V júli 2000 prehlásil vodca Talibanu Mohamed Amar, že pestovanie ópia odporuje islamu a zakázal ho vyrábať. Po tomto zákaze klesla celková produkcia ópia o 92 percent: z 82 172 hektárov v roku 2000 na len 4606 hektárov v roku 2001.

Podľa Úradu pre drogy a zločin pri OSN sa Afganistan po invázii USA stal výrobcom 93 percent celkovej svetovej produkcie ópia. Od 7606 hektárov roku 2001 stúpla produkcia prudko na 193-tisíc hektárov v roku 2007.

Podľa Prieskumu o afganskom ópiu 2010 (UNODC 2010 Afghan Opium Survey) sa v roku 2010 vypestovalo najmenej ópia od roku 2003: približne 3600 ton, čo predstavuje 48-percentný pokles oproti roku 2009. Úrad pre drogy a zločin pri OSN oznámil, že tento pokles má na svedomí infekcia, ktorá napadla makové polia a drasticky znížila výnos.

Ópium vyrobené v Afganistane slúži na výrobu heroínu, ktorý sa distribuuje hlavne v Rusku, Európskej únii a v Spojených štátoch amerických. Pre porovnanie, mexická marihuana a kokaín sa vyrába hlavne pre severoamerický trh. V obidvoch prípadoch ale vojna proti drogám nič nevyriešila. Minulý rok pristúpilo Mexiko k dekriminalizácii drog s očakávaním zlepšenia situácie.

Mexický prezident Felipe Calderón a mexický kongres zaviedli toto opatrenie s úmyslom môcť sa lepšie sústrediť na presadzovanie zákona voči drogovým kartelom, ktorým od roku 2006, keď prezident Calderón vyhlásil vojnu drogám, padli za obeť tisícky ľudí.

Napriek vznešeným debatám sprevádzajúcich jeho zavedenie policajti, poradcovia, vládni úradníci a výskumníci minulý mesiac v rozhovoroch uviedli, že s novým zákonom neprišlo k žiadnym pozorovateľným zmenám. Polícia stále zatýka a väzní užívateľov drog. Severoameričania nezaplavili drogové salóny južnejšie od hraníc USA. Zneužívanie narkotík v Mexiku stúpa stále rovnako intenzívne, sprevádzané prúdom drog a krvi.
Federálny zákon o dekriminalizácii uvedený do platnosti 21. augusta vyzýva, aby boli podozriví zadržaní s malým množstvom drog najprv predvedení pred prokurátora, ktorý zhodnotí, či ide o osobnú spotrebu alebo o obchodovanie. Mexická vláda priznáva, že novým ustanovením len kodifikuje stav, ktorý už je právnou realitou.

Výkonný riaditeľ Aliancie drogových politík (koalície, ktorá sa zasadzuje o dekriminalizáciu) Ethan Nadelmann hovorí, že väčšina závislých ľudí nakupuje drogy vo väčších množstvách, ako dovoľuje nové nariadenie, takže v skutočnosti neprišlo ani k dekriminalizácii pre „osobnú spotrebu".

Riaditeľ organizácie Právna podpora proti prohibícii (Law Enforcement Agents Against Prohibition) Walter McKayv meste Mexiko povedal, že vojna proti drogám vytvorila lukratívny čierny trh a naďalej zachováva kartely a tým aj ich násilie. „Je to krvavá a nákladná vojna. Pomaly sa približuje k anarchii".

Oficiálne zdroje uvádzajú, že viac ako 80 percent zbraní, ktoré používajú mexické drogové kartely, pochádza z USA. Severoamerickí nákupcovia s čistým záznamom dostávajú za každú zbraň do 200 dolárov a zbrane sa potom pašujú do Mexika cez takzvanú „Železnú rieku". Získať zbraň v USA je oveľa ľahšie ako v Mexiku, kde sú výrazne prísnejšie zákony regulujúce ich predaj. Hlavnými zdrojmi zbraní pre mexické kartely sú štáty Texas, Kalifornia a Arizona.

Bývalý mexický prezident Vicente Fox v lete 2010 pre Bloomberg News uviedol, že USA by mohli prispieť k ukončeniu vojny proti drogám sprísnením zbrojných zákonov a uvoľnením zákonov o drogách. „Obrovský trh s drogami v USA, najväčší na svete, poskytuje zbrane na predaj mexickým kartelom a generuje peniaze, ktoré sa po prepraní v USA vracajú naspäť do Mexika". Fox hovorí, že legalizácia narkotík by vzala ekonomický vietor z plachiet organizovaného zločinu. Dodáva, že „stratégia radikálnej prohibície nikdy nefungovala".

Zdroj: Alternet http://www.alternet.org/story/149424/surprise_--_drug_war_now_killing_more_people_than_war_in_afghanistan
NowPublic http://www.nowpublic.com/world/after-us-invasion-afghanistan-now-produces-93-worlds-opium
BBC http://www.bbc.co.uk/news/world-south-asia-11442411
azcentral http://www.azcentral.com/news/articles/2010/01/10/20100110mex-drugs.html
MSNBC http://www.msnbc.msn.com/id/40572312/ns/world_news-americas/
The Raw Story http://www.rawstory.com/rs/2010/09/guns-illegally-migrating-mexico/
Priemerne (0 Hlasy)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!