Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Neviditeľná mexická vojna

Autor/ka: Mike Whitney

Za posledný víkend sa v Mexiku stalo obeťami násilia spojeného s obchodom s drogami 51 ľudí. V pobrežnom rezorte Acapulco padol vražedný rekord, keď sa v miestnom obchodnom centre našlo 15 mŕtvych osôb, všetky bez hlavy. Odťaté hlavy ležali pokope neďaleko tiel. Je to ďalší príspevok k vraždeniu, ktoré má od začiatku vlády mexického prezidenta Felipeho Calderóna v decembri 2006 na svedomí viac ako 30-tisíc obetí. Každodenná daň smrti v Calderónovej neúspešnej vojne s drogovou mafiou je už vyššia ako v Afganistane a Iraku dokopy.

Mesto Ciudad Juárez sa stalo svetovým hlavným mestom vrážd. Tento fakt médiá často zamlčiavajú, nakoľko vrhá tieň pochybností na protidrogovú politiku USA a Mexika. Prezident Obama mohol ukončiť bezhlavé krviprelievanie zmenou politiky. Neurobí to však, pretože militarizáciu drogovej vojny podporuje s rovnakým nasadením, ako jeho predchodca George W. Bush. Vraždenie teda neutícha.

Násilie bolo fakticky odklepnuté, keď sa USA s Mexikom dohodli na zavedení programu Iniciatíva Mérida, ktorý stál približne 1,4 miliardy dolárov a ktorého cieľom je boj proti obchodu s drogami. Program, kritikmi nazývaný aj Plán Mexiko, podpísali v roku 2007 George W. Bush a jeho mexický náprotivok Felipe Calderón. Viedol k rozmiestneniu viac ako 50-tich tisícov mexických jednotiek do oblastí, ktoré sú centrami operácií drogových kartelov. Riaditeľka Programu politiky pre Ameriky (Americas Policy Program) v meste Mexiko Laura Carlsen hovorí, že Obamova administratíva Iniciatívu Mérida posilnila, hoci asi 200-tisíc civilistov zo Ciudad Juárez utieklo, obchod aj turizmus vymizli a samotné mesto sa dnes zmenilo na zónu voľných prestreliek pripomínajúcich scény z filmu Mad Max. Toto sú Carlsenovej slová:

„Obamova administratíva podporuje Plán Mexiko. Od Kongresu dokonca žiadala, a aj dostala, dodatočné prostriedky presahujúce hranicu prostriedkov požadovaných Bushovou vládou. Za tri roky od začiatku Calderónovej vojny proti drogovej mafii podporovanej v Mexiku vládou USA viedlo násilie spojené s drogovým biznisom k približne 15-im tisícom násilných úmrtí a oficiálne záznamy o porušovaní ľudských práv uvádzajú šesťnásobne vyššie údaje. Washington si uvedomuje vážnosť problémov vyplývajúcich zo spôsobu vedenia vojny proti obchodu s drogami, napriek tomu však naďalej celkom nezmyselne tvrdí, že nárast násilia v Mexiku je dobré znamenie vypovedajúce o tom, že zločinecké kartely pociťujú nebezpečný tlak."

Priaznivci agresívnej washingtonskej vojnovej politiky napriek jasným dôkazom zlyhania aj naďalej podporujú Iniciatívu Mérida. Uvádzame krátky výňatok z prejavu Rogera F. Noriegu z organizácie American Enterprise Institute, ktorý vysvetľuje, ako vnímajú súčasnú politiku zástancovia tvrdej línie:

„Násilie, ktoré rozpútal mexický protidrogový záťah, je rukolapný dôkaz, že prezident Felipe Calderón skončil s nepísanou politikou predchádzajúcich čelných politických predstaviteľov Mexika, ktorí s drogovými obchodníkmi udržiavali zmier, prižmurujúc oči nad ich zločineckými aktivitami. Calderónovu počiatočnú taktiku je možno správne porovnávať so štuchaním do osieho hniezda, škody spôsobené predchádzajúcimi politikami tolerujúcimi kriminalitu sa však vôbec nedajú vyčísliť. Kongres by mal prejaviť väčšiu podporu odvážnej kampani mexickej vlády. Ak Calderón zdvojnásobí sily pri zabezpečovaní severnej hranice proti ilegálnemu cezhraničnému pohybu, ktorý je hlavnou súčasťou nezákonného obchodu s drogami a konzervatívcov presadzujúcich v Kongrese bezpečnostné záujmy znepokojuje najväčšmi, dokáže opätovne ubezpečiť USA o tom, že svoje vyhlásenia myslí vážne. Kongres posudzuje problém obchodu s drogami a s veľkou pravdepodobnosťou rozhodne, že Stredná Amerika akútne potrebuje ďalšie finančné zdroje, hardvér a technickú podporu. Obamova administratíva pre Mexiko a Strednú Ameriku predstavila program zahŕňajúci výdavky 500 miliónov dolárov. Táto podpora však nie je úmerná výzve preventívne zabezpečiť, aby sa tieto stredoamerické štáty nestali neovládnuteľnými teritóriami, kde beztrestne vládnu zločinci."

Inými slovami, politika vraj zlyháva len pre nedostatočnú finančnú podporu, a nie preto, že je sama osebe zlá. Opak je však pravdou. Plán Mexiko sa uplatňuje už štyri roky a násilie neklesá. Naopak, narastá ako nikdy predtým. O život násilne prišlo už viac ako 30-tisíc civilistov. Čo teda bude najvyššia latka? 60-tisíc? 120-tisíc? Milión? Pravda totiž hovorí, že pri boji s kriminalitou vojenské riešenie nie je správny postup. Ktokoľvek to môže zreteľne vidieť.

Stačí sa pozrieť na najnovšie štatistiky a odčítať z nich výsledky Calderónovho postupu. Podľa údajov organizácie Stop the Drug War „bolo v meste Ciudad Juárez a jeho okolí za celý rok zavraždených 3111 ľudí. Z toho bolo 304 žien, 149 členov a členiek rôznych podporných právnických telies fungujúcich v meste, 187 obetí ani nedosiahlo dospelosť. Najnásilnejší mesiac roka bol október, počas ktorého bolo zavraždených 359 ľudí."
Mnohé z týchto životov sa dali zachrániť, keby sa namiesto vojenskej sily využívali tradičné vyšetrovacie a policajné metódy. Veď koľko bosov drogovej mafie sa dá chytiť na územiach, kde sa sústredí armáda? Zrejme ani jeden.

Iniciatíva Mérida je v skutočnosti len sofistikovaná kamufláž. Skutočnou motiváciou vojny proti drogám je totiž udržiavanie ľudí v pokornej poslušnosti. Vynikajúco to zhrnuli napríklad vydavatelia Counterpunch Alexander Cockburn a Jeffrey St. Clair v ich spoločnej knihe Whiteout:

„Na domácej pôde znamenala tzv. vojna proti drogám zámienku na kontrolu spoločnosti. Jej pôvod môžeme hľadať už v aplikácii rasistických zákonov proti čínskym robotníkom v období recesie v 70-tych rokoch 19. storočia, keď sa títo robotníci vnímali ako konkurencia na trhu s klesajúcim počtom pracovných miest... Prezident Nixon bol vo svojich súkromných vyjadreniach priamy. V roku 1969 do prezidentovho denníku zaznamenal H. R. Haldeman brífing venujúci sa vojne proti obchodu s drogami: ´Nixon zdôrazňoval, že problém, ktorému treba čeliť, sú v skutočnosti farební ľudia. Kľúčom je vynájsť systém, ktorý z toho vychádza, no ktorý tak navonok nepôsobí.´ Čo je teda pravým cieľom systému? Protidrogový zákon z roku 1986 obsahujúci 29 nových povinných minimálnych trestov a pomer 100:1 pri odsúdených za držanie cracku a práškového kokaínu, sa stal systémom na ďalšie zabezpečenie udržania nepomerného čísla čiernych, resp. farebných ľudí v kategórii „kriminálnikov". Volať po ´skutočne otvorenom a úprimnom dialógu´ ohľadom politiky boja proti obchodu s drogami, ako to všeobecne deklarujú všetci jeho ctihodní signatári, je približne to isté ako otvorene žiadať vládu USA o zospoločenštenie ropného priemyslu. Vo svojej podstate je totiž vojna proti obchodu s drogami vojnou proti chudobným a preto nebezpečným vrstvám spoločnosti, ako u nás, tak aj všade inde. Koľko vlád ale bude ochotných vzdať sa jej?"

Takzvaná vojna proti drogám je podvod, ktorého cena je však viac než skutočná. Stačí sa opýtať ktorékoľvek príbuzného tých desiatok tisícov obetí.

Preložila Silvia Ruppeldtová

Zdroj: Counterpunch http://www.counterpunch.org/whitney01112011.html
Priemerne (0 Hlasy)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!