Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Obyvatelia Považského Chlmca boj proti elektrárni nevzdávajú

Autor/ka: Priatelia Zeme-CEPA

Vďaka iniciatíve občanov proti stavbe elektrárne sa do procesu integrovaného povoľovania elektrárne prihlásila súkromná firma, majitelia susediacich  pozemkov a občianske združenie Priatelia Zeme-CEPA. Občania podali aj návrh na obnovu územného konania o umiestnení stavby elektrárne.

Elektráreň v Považskom Chlmci by mala spaľovať zemný plyn a vyrábať z neho elektrickú a tepelnú energiu. Kogeneračný zdroj má stáť blízko Hričovskej priehrady, 200 metrov od strednej školy a len o niečo ďalej od rodinných domov. V tejto oblasti hrozí výrazné prekročenie zvukových limitov platných pre obytné zóny. Otázkou tiež ostáva, kto bude odberateľom vyrobeného tepla,keďže teplovod má ústiť v mieste, kde nie je súvislé  osídlenie.  Proti projektu s 39 metrov vysokým komínom, ktorý bude financovať  Európska investičná banka (EIB) a Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), protestujú miestni obyvatelia od roku 2007. Priatelia Zeme-CEPA a CEE Bankwatch Network upozorňujú, že plynová elektráreň bude ďalšou záťažou pre životné prostredie v tejto mestskej časti Žiliny.

Občianske združenie Budúcnosť Považského Chlmca v rámci integrovaného povoľovania zorganizovalo vo februári petíciu, pod ktorú sa podpísalo viac než 350 občanov, čo je vyše 25 percent všetkých obyvateľov dotknutej mestskej časti Považský Chlmec, korá je súčasťou Žiliny. Podľa zákona by takýto počet podpisov mal stačiť  na to, aby Slovenská inšpekcia životného prostredia zvolala verejné stretnutie občanov a vedenia  obce s investorom, kde by mohli vzniesť svoje námietky.  Inšpekcia však petíciu zamietla s odôvodnením, že limit 25 percent nie je splnený, keďže obcou je  v tomto prípade mesto Žilina a nie výstavbou najviac ohrozená mestská časť Považský Chlmec.

„ Stavba elektrárne a plynovodu negatívne ovplyvní najmä životy obyvateľov obce Považský Chlmec a nie až tak obyvateľov Žiliny, od ktorého  ju oddeľuje horský chrbát. Slovenská inšpekcia životného prostredia zamietnutím petície síce jednala podľa litery zákona a využila jeho nedokonalú formuláciu, no tým nerešpektovala hlas viac než 350 priamo dotknutých občanov,"  hovorí Anna Smikoňová z OZ Budúcnosť Považského Chlmca.

Na elektráreň ani na súvisiaci plynovod a teplovod nebolo vykonané posudzovania vplyvov na životné prostredie, aj keď v zisťovacom konaní sa zistili závažné environmentálne riziká. OZ Budúcnosť Považského Chlmca v spolupráci s Priateľmi Zeme-CEPA preto vypracovali návrh na obnovu územného konania pre umiestnenie elektrárne, ktorý OZ Budúcnosť Považského Chlmca ako účastník predchádzajúcich konaní podal  na Krajský stavebný úrad. Stavebný úrad OZ  vyrúbil správny poplatok 165 EUR s tým, že ak poplatok nebude zaplatený, úrad zastaví konanie. OZ Budúcnosť Považského Chlmca namieta predpojatosť voči  tomuto rozhodnutiu Krajského stavebného úradu podalo sťažnosť.

„Poplatok považujeme zo strany úradu za neprimeraný nátlak a tvrdíme, že je v rozpore s ústavou SR, keďže ako nezisková organizácia nemáme dostatok finančných prostriedkov a to podľa ústavy SR nemôže byť prekážkou, aby sme sa účinne mohli domáhať ochrany svojich práv," tvrdí Smikoňová.

Priatelia Zeme-CEPA a CEE Bankwatch Network, ktoré sa okrem iného zaoberajú monitorovaním verejných financií, upozorňujú na to, že Európska investičná banka a Európska banka pre obnovu a rozvoj budú financovať plynovú tepláreň a elektráreň v Považskom Chlmci z nástrojov, ktoré majú slúžiť krajinám strednej Európy na podporu udržatelnej energetiky a efektívneho využívania energie. Tieto nástroje verejných bánk by mali pomôcť krajinám v tomto regióne znížiť spotrebu energie a závislosť od dovozu palív, čo by obmedzilo znečistenie a znížilo dôsledky klimatických zmien.

„V súčasnosti sa viac než tretina všetkej energie na Slovensku vyrába z dovážaného zemného plynu. Podpora ďalšej plynovej elektrárne z verejných peňazí iba zníži energetickú bezpečnosť krajiny, " hovorí Irena Jenčová z občianskeho združenia Priatelia Zeme-CEPA a CEE Bankwatch Network.

„Ak sa obnoví územné konanie, bude potrebné komplexne vyhodnotiť negatívne sociálne a environmentálne vplyvy tejto elektrárne a súvisiacich stavieb na životné prostredie obyvateľov Považského Chlmca.  Keďže vplyvy na životné prostredie neboli posúdené v plnom rozsahu, neboli zhodnotené ani kumulatívne vplyvy plánovanej elektrárne s ostatnými  zdrojmi hluku a znečistenia ako je susediaca obrovská skládka komunálneho odpadu a  hlukové emisie blízkej diaľnice. Obe verejné banky by mali prevziať zodpovednosť za túto investíciu, trvať na riadnom posúdení jej vplyvov a  zvážiť či je skutočne vo verejnom záujme občanov Slovenska. Nemali by ignorovať ani vytrvalý občiansky odpor voči plánovanej elektrárni, vďaka ktorému sa výstavba oneskoruje o viac ako tri roky, " dodáva Jenčová.

Priatelia Zeme - CEPA

Fotografia: TunnelBug

Priemerne (0 Hlasy)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!