Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Óscar Romero medzi Ratzingerom a Obamom

Autor/ka: Abner Barrera

„Vieme, že Evanjelium bolí, my sme si ho však prispôsobili." – Luis Espinal
 
Dvadsiateho štvrtého marca 1980 bol zavraždený arcibiskup Óscar Arnulfo Romero, vo chvíľach, keď v kaplnke nemocnice Božej prozreteľnosti v kolónii Miramonte v El Salvadore slúžil omšu. Romera zavraždili, pretože na rozdiel od oficiálnej katolíckej cirkvi sa rozhodol brániť ľudské práva salvadorského ľudu.

V rokoch po vražde robili zodpovedné zložky a komplici vraždy (extrémna pravica tvorená jednotlivcami, vojakmi, stranou ARENA a významnými konzervatívnymi zložkami cirkvi) všetko, čo bolo v ich silách, aby sa na Romerovu pamiatku zabudlo. Ale nepodarilo sa im to. Práve naopak, iné cirkevné prúdy sa spojili a vytrvalo požadovali arcibiskupovo svätorečenie. Keby sa toto ich úsilie napokon stretlo s úspechom, stali by sme sa svedkami prípadu sui generis v oficiálnom úradnom postupe katolíckej cirkvi.

Prípadný súhlas so svätorečením Óscara Romera by sa však dal interpretovať aj ako spôsob zahmlievania jeho etických väzieb k robotníkom, roľníkom, ženám a celému utláčanému ľudu v El Salvadore. Romero odporoval vládnej junte a postavil sa proti násiliu, vraždám a popravám eskadrami smrti, proti únosom realizovaným štátnymi bezpečnostnými jednotkami.

Pokus zlikvidovať práve ten Romerov záväzok, ktorý si vytýčil voči utláčaným a zraňovaným ľuďom svojej krajiny, sa dá ľahko vypozorovať aj v záverečných tvrdeniach štúdie, ktorú vytvorila Svätá stolica v roku 2005 v súvislosti so žiadosťou o jeho svätorečenie. Píše sa tam: „Romero nebol žiadny revolucionársky biskup. Bol to muž cirkvi, Evanjelia a chudobných." Vatikán teda pristúpil na proces svätorečenia za svojských podmienok. Pripomeňme si, že analýzami dokumentov a kázní monsiňora Romera bola poverená Kongregácia pre náuku a vieru, na ktorej čele vtedy stál Joseph Ratzinger. Ratzinger, obhajca katolíckeho konzervativizmu, známy kritikou a bojom proti iniciatívam ako ženské kňazstvo, občianske práva homosexuálov či Teológia oslobodenia, jednoducho nemohol svojou „troškou" neprispieť do Romerovho prípadu.

Zredukovať Óscara Romera na „muža cirkvi" znamená hrubo skresliť jeho skutočnú osobnosť, znamená zneviditeľniť jeho záväzok brániť ľudské práva a znamená aj poprieť jeho jednoznačnú účasť na salvadorskej politike, keď hovoril o zverstvách páchaných bezpečnostnými jednotkami proti civilnému obyvateľstvu. Vo svojich kázňach Romero nikdy nezabudol vyjadriť solidaritu s obeťami politického násilia a hovoriť o pošliapavaní ľudských práv zo strany vlád.
 
Ratzinger by si pravdaže radšej želal, aby bol Romero len jedným kňazom z mnohých. Jedným z tých, čo pohodlne žijú uzatvorení v ústraní chrámov a namiesto rozprávania o skutočných potrebách ľudí ponúkajú falošné sľuby.

Vyhlásenia Óscara Romera však neposkytujú priestor na pochybnosti o tom, kto bol v skutočnosti tento muž a že jeho činnosť bola vyložene politická. Niektoré z nich napríklad hovoria: „Násilie, vraždy, mučenie, hromadné mučenie, sekanie mačetami a vhadzovanie do mora, unášanie ľudí – toto je ríša pekla." Alebo: „Najväčším zlom El Salvadoru sú bohatstvo, súkromné vlastníctvo vnímané ako nedotknuteľná relikvia. A Boh ochraňuj toho, kto by sa dotkol tohto drôtu vysokého napätia. Zhorel by." „V našej krajine sa vraždia ľudia len za to, že vychádzajú protestovať do ulíc."
 
Ratzinger, sediaci dnes na pápežskom tróne, môže o postave Óscara Romera rozprávať, čo mu len slina prinesie na jazyk. Latinskoamerický ľud veľmi dobre vie, aký bol biskup Romero v skutočnosti, a aj to, prečo ho zavraždili. Romero sa stal martýrom, a to nie len martýrom ľudu El Salvadoru, ale ľudu celej Latinskej Ameriky, symbolom jeho odporu, zápasov aj nádejí.

A akoby skutky náboženskej pravice vedené proti „svätému Romerovi Ameriky" nestačili. Dvadsiateho druhého marca sa na scéne ukázala aj pravica politická zastúpená Brackom Obamom in personam: cynicky zapálil sviečku na hrobe Óscara Romera v San Salvadore.
 
Alebo že by Obama nevedel, že zodpovednosť za vraždu monsiňora Romera nesie impérium, ktoré teraz reprezentuje on, spoločne s extrémnou salvadorskou pravicou a CIA? Že by nositeľ Nobelovej ceny mieru netušil, že v osemdesiatych rokoch počas vojny v El Salvadore USA financovali salvadorské vojsko a realizovali únosy, vraždy a mučenia? Naozaj nevie Barack Obama, že vlnu vrážd prostých ľudí, vodcov sociálnych hnutí a členov ľavice podporovali a riadili Spojené štáty americké?

Pre latinskoamerické národy je Óscar Arnulfo Romero symbolom slobody a ochrany ľudských práv. Práve preto je Obamovo zapálenie sviečky na jeho hrobe jedným zo spôsobov zahmlievania jeho pamiatky.

Neoficiálnych martýrov ako Óscar Romero je Latinskej Amerike veľa a ich pamiatka dodáva silu pri kladení odporu a nádeji našich národov. Zavŕšilo sa tridsaťjeden rokov od Romerovej vraždy, no tí, ktorí ho zavraždili, nikdy nepochopili, že aj vďaka tomu bude v našich národoch vždy prítomný.
 
Preložila Silvia Ruppeldtová

Zdroj: Alainet http://www.alainet.org/active/45330
Priemerne (1 Hlas)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!