Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Peru: Krajské a komunálne voľby a vystrašená pravica

Autor/ka: Diana Avila Paulette

V nedeľu 3. októbra 2010 v Peru prebehli voľby do krajských a komunálnych zastupiteľstiev. Svojich zastupiteľov si volilo 25 krajov, 195 provincií a 1800 okresov. Volebná kampaň bola plná špiny a mccarthyovských praktík, v ktorej bola Susana Villarán, kandidátka „obnovenej a progresívnej ľavice“ – jej vlastnými slovami – médiami vykresľovaná ako spojenkyňa „terorizmu“.

 

Jej fotografie sa na titulných stránkach denníkov pravidelne objavovali vedno s fotografiami Abimaela Guzmána. Obviňovali ju zo spojenectva s extrémne ľavicovou stranou Patria Roja (Červená vlasť) ako aj so stranou Partia Libre (Slobodná vlasť) zostavenej najmä z bývalých členov Movimiento Revolucionario Túpac Amaru (Revolučné hnutie Túpaca Amaru, MRTA, marxistické gerilové hnutie činné v rokoch 1980 – 1997 – pozn. prekl.).

Proti obvineniam sa presne vymedzila a prakticky vo všetkých smeroch dokonca kritizovala Fidela Castra aj Huga Cháveza. Priamo v deň volieb však na titulnej strane denníka La Razón svietil palcový titulok „Terorizmus alebo demokracia“.

Vo volebnú nedeľu uskutočnila agentúra Ipsos APOYO rýchly prepočet hlasov, čo je bežne používaná metóda, a ako výsledok uviedla víťazstvo Susany Villarán sotva o jedno percento. V stredu šiesteho októbra sa voľby skončili a stále sa nevedelo, či Susana Villarán skutočne vyhrala. Zato sa však dali čítať rôzne články obávajúce sa podvodu, vyzývajúce Villaránovú, aby „statočne a čestne ohlásila výsledky“, ale aj také, ktoré odporúčali pokojne vyčkať. Až 22 percent hlasov vyhlásili za neplatné, čo je doposiaľ bezprecedentná udalosť.

Po dlhom čakaní ohlásila šéfka Národného úradu pre volebné procesy (Oficina Nacional de Procesos Electorales, Onpe) Magdalena Chiu výsledky vychádzajúce zo všetkých volebných hlasov (73, 810 percent celkového počtu voličov), z ktorých kandidátka strany Fuerza Social Susana Villarán získala 38,49 percent platných hlasov a Lourdes Flores z Ľudovo-kresťanskej strany dosiahla 37,58 percent hlasov. Okrem toho však existuje ešte ďalších 20 percent hlasov, ktoré neuznanli, a kým sa táto otázka nevyriešila, nebolo možné vyhlásiť konečné a definitívne výsledky. Rozdiel počtu hlasov, ktoré získali obe kandidátky, je 31-tisíc 164 hlasov.

Experti Fernando Tuesta Soldevilla z Peruánskej pápežskej katolíckej univerzity (PUCP) a Alfredo Torres z agentúry Ipsos APOYO sa však dali počuť, že je prakticky nemožné, aby sa časť volebného procesu zopakovala. Lourdes Flores ako aj čelní predstavitelia jej politického zoskupenia však porážku nepriznávajú.

Prostredníctvom médií pravica trvá na tom, že „nevyhrala ľavica“ a dokonca vraj ani neposilnila. Jav si vysvetľujú ako dôsledok „sympatického vystupovania kandidátky Villaránovej a jej charizmy“. Susana Villarán bola aj v tomto smere zaiste vynikajúcou kandidátkou, ľudia ju však volili nie len vďaka jej úsmevu, ale predovšetkým vďaka nádeji, ktorú zosobňovala svojimi návrhmi na zmeny v krajine.

Čo sa vlastne v Peru udialo?

Vo viacerých regiónoch zvíťazili progresívni ľavicoví kandidáti: v regiónoch Piura, Cajamarca, San Martín, Junín, Cusco a Arequipa. V iných regiónoch musela ísť ľavica do druhého kola, pretože sa jej nepodarilo prekročiť úroveň 30 percent. Peruánska ľavica sa významne presadila s reálnymi možnosťami na volebnej scéne. Pravica je náhle vystrašená, čo sa odzrkadľuje na tvrdosti a špinavosti jej kampane. Strach sa však neobmedzuje len na tieto voľby: je predvojom obáv z volieb do Kongresu a z prezidentských volieb v apríli 2011.

Štatistické ukazovatele Burzy cenných papierov v Lime dosiahli maximálnu úroveň za posledné takmer tri roky s nárastom o 3,51 percenta. Vďaka tomuto nárastu sa limská burza podľa informačnej agentúry Bloomberg dostala do skupiny desiatich najrentabilnejších búrz sveta s priemerným ziskom 37,4 percent v dolároch. V súvislosti s tým pravica rozpútala zastrašovaciu kampaň, podľa ktorej je tento rast v krajine ohrozený možným víťazstvom ľavice.

Dôležité kraje a obecné úrady bude viesť ľavica. To je dobré znamenie pre kohokoľvek, kto sa pokúsi o víťazstvo v prezidentských voľbách v apríli nadchádzajúceho roku. Národné politické strany v zápase chýbali. Načisto porazená stredoľavá peruánska strana Americká revolučná ľudová aliancia (Alianza Popular Revolucionaria Americana, APRA) sa bude usilovať postaviť na nohy a ohlási svojho kandidáta pre voľby v roku 2011. O jej reálnych možnostiach dosiahnuť štandardných 15 až 18 percent aj v ťažkých obdobiach sa však pochybuje. Nacionalistická peruánska strana Ollantu Humalu stojaca v strede ľavicovej scény musí čeliť zložitému scenáru. Ľavica je roztrieštená. Novými aktérmi sú Susana Villarán a jej rodiaca sa strana Fuerza Social; Alejandro Toledo orientovaný väčšmi pravicovo, no s rétorikou pripomínajúcou umiernenú ľavicu; strana Solidaridad Nacional na čele so súčasným primátorom Limy Luisom Castañedom sa takisto posunie skôr k umiernenej ľavici. Pre Ollantu Humalu tak neostáva priestor.

Kandidatúra Keika Fujimoriho z pravicového spektra znamená vážnu hrozbu pre právny štát, ale v prieskumoch verejnej mienky sa stále objavuje na čelných miestach s preferenciami okolo 20 percent. Okrem toho sa do prezidentských volieb určite objavia ďalšie kandidátky a kandidáti, ktorí si na politickej scéne budú vedieť nájsť svoje miesto.

Volebný proces z 3. októbra však ešte nekončí. Druhé kolo krajských a komunálnych volieb vyvrcholí koncom novembra a vtedy sa začne prezidentská kampaň do aprílových volieb. Paralelne bude pokračovať zápas domorodého ľudu v provincii Espinar v okrese Cuzco, žijúceho pod hranicou chudoby a poznačeného štátnym rasizmom, o svoje právo na prístup k vode. V požiadavkách na uznanie práva na svoje územie, obranu prírodných zdrojov ako aj nátlaku na banské podniky, aby dodržiavali práva jednotlivých miestnych komunít, budú pokračovať amazonské národy. A naďalej budú prebiehať súdne procesy viac ako dvoch tisícov vodcov sociálnych hnutí, ktorých neoliberálny štát kriminalizuje za to, že protestujú proti nedôstojným životným podmienkam.

Podľa Medzinárodného menového fondu dosahuje rast Peru 8 percent, kým regionálny priemer sa pohybuje okolo 5,5 percenta. Nárast, ktorý je priamym výsledkom dlhodobo sa prehlbujúcej sociálnej exklúzie však veľa istoty pravici nezaručuje.

Volebná pravicová kampaň preto vopred sľubuje, že bude veľmi tvrdá a krutá, a titulné stránky denníkov sa budú podobne ako titulok denníka La Razón v deň volieb, keď je už neskoro na propagandu, niesť v duchu demagogických hesiel „Terorizmus alebo demokracia“.

Diana Avila Paulette je peruánska sociologička a novinárka

Preložila a upravila Silvia Ruppeldtová
 

Zdroj: Alainet http://www.alainet.org/active/41413
Priemerne (0 Hlasy)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!