Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Plavecký štvrtok

KOMENTÁR TOMÁŠA GÁLISA
Frustrácia v Plaveckom Štvrtku

V dedine blízko Bratislavy sú nespokojní všetci. A východisko je v nedohľadne.

Minulý týždeň sa v médiách zasa raz premieľala situácia v Plaveckom Štvrtku. V utorok si bol miestnu rómsku osadu pozrieť minister vnútra Daniel Lipšic, ktorý so starostom Ivanom Slezákom hovoril aj o búraní miestnej rómskej osady.

Ešte večer jeho poradca Milan Krajniak napísal na blog.sme.sk článok Spolužitie s Rómami v Plaveckom Štvrtku. V stredu vydali agentúry správu, že splnomocnenec pre rómske komunity Miroslav Pollák priznal segregáciu rómskych detí v slovenských školách.

Vo štvrtok si Plaveckoštvrtočania našli v schránkach časopis Staroštvrtčan, kde bol uverejnený list, ktorý miestni poslali štátnej tajomníčka ministerstva práce Lucii Nicholsonovej a večer si diváci Markízy a Jojky mohli pozrieť reportáž, ako vo plaveckoštvrtockej škole jeden chlapec napadol svojho spolužiaka nožom.

Každé riešenie bude bolieť

Písať o tejto téme je pre mňa obzvlášť ťažké, pretože v Plaveckom Štvrtku žijem a do celej veci boli či stále sú zaangažovaní aj moji príbuzní a jeden môj bývalý spolužiak. Napriek tomu sa k tomu pokúsim napísať zopár riadkov. Situácia je totiž vážna a zdá sa, že každé riešenie bude niekoho bolieť.

Ak by sa situácia V Plaveckom Štvrtku dala zhodnotiť jedným slovom, bolo by to slovo frustrácia. Frustrovaní sú ľudia v osade, ktorým hrozí, že prídu o svoje domy, frustrovaní sú tiež tí, ktorí žijú pri osade a dennodenne zažívajú nepríjemnosti, ktoré im spôsobujú ľudia z osady, a čoraz viac frustrovaní sú aj učitelia v miestnej škole a nerómski rodičia školopovinných detí, ktoré radšej vozia do škôl v Bratislave či Malackách.

Tragédiou je, že z tohto čoraz viac začarovaného kruhu sa dá už len ťažko vystúpiť. Aj preto sa niektorým obyvateľom javí ako vhodné riešenie celú osadu zbúrať.

Témy búrania sa starosta obce chytil ešte pred parlamentnými voľbami a pred komunálnymi voľbami svoju aktivitu ešte vystupňoval. Jeho argumenty pritom nie sú nerozumné. Niektoré domy v osade stoja priamo na vysokotlakovom plynovom potrubí, iné v ochrannom pásme plynovodu a v ochrannom pásme štátnej prírodnej rezervácie. Navyše ide o čierne stavby na cudzích pozemkoch.

Starosta vidí búranie ako jediné riešenie, no zabúda na jednu „maličkosť": kam sa obyvatelia osady podejú. V Plaveckom Štvrtku predsa nejde o to, či nejaká stavba prekročila výškový limit, ale o to, že niekoľko stoviek ľudí príde o strechu nad hlavou.

Komu sa deje krivda?

Táto otázka preto nemá ľahké riešenie. Buď bude starosta postupovať striktne podľa zákona, domy nechá zbúrať a stovky ľudí pripraví o ich jedinú nehnuteľnosť, alebo nechá osadu tak a teoreticky na seba zoberie zodpovednosť za porušenie zákona a tiež za to, keby sa, nedajbože, s plynovodom predsa len niečo stalo.

Ak by zvolil druhé riešenie, obyvatelia osady budú frustrovaní menej, ale o to viac môže narásť frustrácia ostatných (i tých Rómov, ktorí nežijú v osade). Veď ako sa asi majú cítiť, keď vedia, že obec dotuje vodu i odvoz odpadkov v osade?

Čo si asi tak majú myslieť, keď celé roky vidia, ako Rómovia z osady pília blízke urbárske lesy? Kto by mávol rukou nad tým, keď vidí, ako mu zo záhrady mizne majetok, či keď počuje, ako mu bez príčiny nadávajú do rasistov?

Toto všetko sa tu totiž deje a ľudia žijúci mimo osady majú pocit, že nie Rómom, ale práve im sa deje krivda. Majú pocit, že kým mimovládne ľudskoprávne organizácie sa venujú len Rómom, ich ľudské práva, medzi ktoré hádam ešte stále patrí aj právo na vlastný majetok, nechránia ani ony, ani štát zastúpený políciou.

Škola šancu premeškala

Ani problém každodenného spolužitia nemá jednoduché riešenie. Aj preto mnohí hovoria najmä o nezastupiteľnom mieste školy. Obávam sa však, že tá plaveckoštvrtocká už šancu na zbližovanie oboch komunít premeškala.

Začalo sa to tým, že pred pätnástimi rokmi začali nerómski rodičia zapisovať svoje deti do iných škôl.

Kým Rómov v škole pribúdalo, „bielych" ubúdalo a dnes je v Plaveckom Štvrtku takmer čisto rómska škola. Motiváciu ľudí, ktorí to začali, ťažko odhadnúť, motivácia tých, čo tak robia dnes, je pochopiteľná.

Každý, kto môže, dá dieťa preč, pretože prípad porezaného žiaka je len vrcholom ľadovca slovnej i fyzickej agresivity, ktorej sa žiaci (a občas aj ich rodičia) dopúšťajú na svojich spolužiakoch i učiteľoch.

Viem, že takto to donekonečna nemôže ísť, ale netuším, ako z toho vystúpiť. Vie to niekto?

Označiť

Priemerne (0 Hlasy)

Novinky Novinky

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!