Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Potravinová kríza a špekulácie I.

Autor/ka: (-mj-)

Na blogu časopisu Forbes sa objavil článok, v ktorom Addison Wiggin zosumarizoval zo severoamerickej perspektívy situáciu s nastávajúcou potravinovou krízou.

USA boli niekoľko rokov po sebe požehnané „rekordnou úrodou", ale je dôležité, z ktorého hľadiska to posudzujeme. Zdalo by sa, že ak niekde vo svete udrie kríza, bremeno uživiť svet spočíva na amerických pleciach. Za posledných päť rokov vyplnila severoamerická produkcia obilnín kritické medzery vo svetových dodávkach trikrát, vrátane leta 2010, keď sucho zničilo ruskú úrodu; v roku 2009, keď zničilo argentínsku sóju a v rokoch 2007 a 2008, keď zničilo austrálske obilie.

Čo sa stane, ak sa tieto rekordné úrody viac nezopakujú?

V septembri odhadlo ministerstvo poľnohospodárstva USA, že globálne „nadbytočné zásoby" obilia – teda to množstvo nachádzajúce sa vo svetových silách a rezervách, ktoré vystačí do nasledujúcej úrody, predstavuje 432 miliónov ton. To sa rovná 70 dňom spotreby. Mesiac predtým to bolo 71 dní a ešte o mesiac skôr 72 dní. Týmto tempom sa na budúcu jar dostaneme na 64 dní, čo je pokles zhodný so stavom v roku 2007, čo odštartovalo potravinovú krízu v roku 2008.

Nedávna správa vydaná bankou HSBC neznie veľmi alarmujúco. Pokiaľ však nečítate medzi riadkami. „Dopyt a ponuka na svetových poľnohospodárskych trhoch sú už tak jemne vyvážené, že lokálne výkyvy môžu mať veľký vplyv na celosvetové ceny komodít a môžu sa rozšíriť na celý potravinový systém.
To bol príbeh z roku 2008, ktorý sa ale znovu stáva aktuálnym. Môže sa síce stratiť na pár týždňov či mesiacov, no nadobro nikdy nezmizne. Po desaťročia sa bude stále vracať späť a nenarobíte s tým nič. Môžete „poistiť" rastúce náklady na potraviny tým, že zainvestujete do komodít, ktorých ceny stúpajú dnes, ktoré budú stúpať aj v nasledujúcich rokoch.

Správa z japonskej investičnej spoločnosti Nomura Securities hovorí, že „pokiaľ je pohľad investorov zameraný na ceny zlata, ktoré dosahujú nové výšky, nič neobmedzuje zrýchlený nárast cien potravín. Naďalej veríme, že mäkké komodity (cukor, káva, kakao, koncentrát pomarančovej šťavy a bavlna, pozn. prekl. ) v budúcnosti ľahko prekonajú drahé kovy."

Na stránkach Third World Network sa nachádza nasledujúca analýza osvetľujúca špekulatívnu zložku nárastu cien pšenice na svetových trhoch:

Nedávny prudký nárast cien obilia vyvolal obavy z príchodu ďalšej potravinovej krízy. Podľa Tima Jonesa z britskej organizácie na odstránenie chudoby World Development Movement sú za nárast cien v prvom rade zodpovedné banky a špekulatívne investičné spoločnosti. Len počas júla 2010 sa cena pšenice zvýšila o 60 percent. Tento veľký nárast spustil aj rast cien iných základných potravín. Od začiatku júla do konca augusta sa celosvetové ceny kukurice zvýšili o 40 percent.

Zodpovednosť za nárast cien sa rýchlo prisúdila suchu a následnému poklesu úrody pšenice v Rusku. No Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) konštatovala, že napriek udalostiam v Rusku bol na svete stále dostatok pšenice (USA zaznamenali rekordnú úrodu). Hussein Allidina, riaditeľ výskumu komodít banky Morgan Stanley, uviedol: „Obzvlášť na súpisoch v USA nevidíme nič, čo by odôvodňovalo tento nárast. S príchodom jarnej úrody pšenice ukazujú hojnosť a očakáva sa zvýšenie zásob."

Skutočný dôvod obrovského a rýchleho nárastu cien pšenice sú bankové výmenné akcie v Chicagu. V júli 2010, ďaleko od veľkých ruských požiarov, zaplavili špekulatívne peniaze trhy s pšenicou v očakávaní ďalšieho nárastu cien. Dan Basse zo spoločnosti AgResource Co. v Chicagu povedal, že historicky minimálne úroky v USA napomohli masívnym špekuláciám pri uzatváraní zmlúv, keďže finančné inštitúcie sa obávajú, že v nasledovných mesiacoch západné ekonomiky po krátkom raste znova upadnú do recesie a „hľadajú trhy, na ktorých by mohli investovať".

Finančné špekulácie s potravinami sa objavili v 19. storočí pri takzvaných „budúcich zmluvách", ktoré vznikli pre poľnohospodárske produkty predávané v USA. Vďaka týmto zmluvám sa mohli farmári dohodnúť na garantovanej cene za budúcu úrodu a to im pri výsadbe poskytovalo presnejší odhad očakávaného zárobku.

No na začiatku 20. storočia začali tieto zmluvy kupovať a predávať finanční špekulanti, ktorí s fyzickou produkciou, spracovaním a distribúciou potravín nemali nič spoločné. Aktivita špekulantov začala ovplyvňovať ich aktuálnu cenu a tá sa stala nestálou.

Po krachu na Wall Street si Roosveltova vláda všimla tento problém a zaviedla regulácie, ktoré mali zabrániť priveľkým špekuláciám.

V posledných desiatich rokoch 20. storočia sa regulácie dôsledkom intenzívneho lobingu finančného priemyslu oslabili. Napríklad v roku 1991 mnohých špekulantov s komoditami oslobodil od obmedzujúcich regulácií z roku 1930 lobing banky Goldman Sachs. V ten istý čas pre ceny potravín vznikli omnoho komplikovanejšie zmluvy – obvykle nazývané deriváty. Podobne ako pri nehnuteľnostiach a akciách objem derivátov odvodených od cien potravín rýchlo rástol. Mnohé deriváty komodít úplne zbavila obmedzení ďalšia deregulácia v roku 2000.

Potravinová kríza a špekulácie II.

Zdroj: Blog Forbes http://blogs.forbes.com/greatspeculations/2010/10/27/the-food-crisis-of-2011/?boxes=Homepagechannels
Third World Network http://www.twnside.org.sg/title2/resurgence/2010/240-241/cover01.htm
Priemerne (0 Hlasy)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!