Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Potravinová kríza a špekulácie II.

Autor/ka: (-mj-)

V januári 2011 uverejnila Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo analýzu vzťahov medzi nestálosťou cien a vplyvom špekulácií.

Nestálosť cien (cenová volatilita) naznačuje mieru a rýchlosť zmeny hodnoty v čase. Ide napríklad o cenu istej komodity. Z koncepčného hľadiska nepredstavuje nestálosť problémy, no dá sa ťažko presne definovať a je do istej miery subjektívna.

Podstata cenového systému je založená na princípe, že keď je nedostatok niektorej komodity, zvýši sa jej cena. Toho následkom je pokles spotreby a vyššie investície produkcie. Efektivita cenového systému sa však začne rozpadať, keď začne byť pohyb cien neistý a počas dlhšieho časového obdobia výrazne kolíše.

V minulosti boli extrémne vlny volatility na trhu s poľnohospodárskymi komoditami zriedkavé. Podobne ako v prípade prírodných katastrof, je malá pravdepodobnosť, že vzniknú, no spoločnosti prinášajú extrémne vysoké riziko a možné náklady.

Nedávne vlny extrémnej nestálosti cien na poľnohospodárskych trhoch sú predzvesťou zvyšovania sa frekvencie hrozieb pre svetovú potravinovú bezpečnosť. Znížiť zraniteľnosť krajín sa dá politikami, ktoré by zlepšili fungovanie trhu. Krajiny by tak boli lepšie pripravené čeliť nepriaznivým dopadom extrémnej volatility. Keďže návratnosť v oblasti komodít je s návratnosťou iných aktív nekorelovaná, finančné spoločnosti progresívne investujú do komoditných derivátov. Toto „speňažovanie komodít" sa bežne nepovažuje za príčinu turbulencií, dôkazy naznačujú, že na budúcich trhoch môže obchod krátkodobo zvýšiť volatilitu.

Záchranné siete na medzinárodnej úrovni nie sú jedinou možnosťou. Samotné krajiny musia preskúmať a posilniť opatrenia, ktoré ochránia najzraniteľnejšiu časť spoločnosti a vytvoriť aj núdzovú zásobu potravín. Tie by nielen že mali byť bojom proti výkyvom cien, ale zároveň zabezpečením prístupu k potravinám aj prostriedkom zmierňovania následkov chudoby. Z dlhodobého hľadiska by krajiny mohli znížiť svoju zraniteľnosť zvýšením poľnohospodárskej produkcie pestovaním rozličných plodín, čo prispeje k ich konkurencieschopnosti a trvalej udržateľnosti. V neposlednom rade je dôležitá aj propagácia diverzifikácie stravovacích návykov.

K regulácii trhu s potravinami sa Veľká Británia stavia negatívne, ale Francúzsko zistilo, že keď v roku 1991 banka Goldman Sachs vytvorila svoj „index komodít", môžu investori namiesto na samotné komodity tipovať na ich finančné deriváty. Investori tak v skutočnosti môžu špekulovať so zmenami cien, ktoré nie sú nevyhnutne spojené so „skutočným" vzťahom medzi ponukou a dopytom. Komisár pre finančné služby Michael Barnier uviedol vo svojom prejave v Bruseli, že špekulácie s komoditami „môžu viesť len k ďalším katastrofám". Uviedol, že bude hľadať spôsob, ako obmedziť „vystavenie sa riziku" pochádzajúceho z „poľnohospodárskych produktov".

Kým USA reguluje trhy s komoditami, Európska únia sa spolieha na dobrovoľnú sebareguláciu. Bankári a finančné inštitúcie v posledných rokoch v zásade premenili trhy s komoditami na kasíno podobné trhu s nehnuteľnosťami, ktorý spôsobil finančnú devastáciu v mnohých krajinách.

EÚ oficiálne proklamuje zmeniť poľnohospodársku politiku s úmyslom upustiť od intenzívneho poľnohospodárstva a pristúpiť k poľnohospodárstvu udržateľnému a teritoriálnemu. Reforma by mala vstúpiť do platnosti v roku 2013. Pri jej tvorení zazneli nasledujúce hlasy: Goran Šoster zastupujúci rurálne oblasti krajín pripravujúcich sa na vstup do EÚ (PREPARE) uviedol, že navrhovaný „teritoriálny prístup" k farmárčeniu by pomohol dosiahnuť rovnováhu medzi environmentálnymi, ekonomickými a spoločenskými záujmami a tak by umožnil aby každý dostal „spravodlivý podiel z pridanej hodnoty" vytvorenej farmárčením". Podľa Heino von Meyera (OECD) by model „teritoriálneho poľnohospodárstva" sledoval ako prioritu lokálne plánovanie a tvorbu potravinového systému šetrného k životnému prostrediu. Michael Dower z občianskeho združenia Dohoda o poľnohospodárstve a vidieku (ARC 2020), ktoré zhromažďuje rôzne názory oficiálneho prístupu k poľnohospodárstvu, tiež podporil zámer pristúpiť k teritoriálnemu zacieleniu podpory EÚ. Podľa neho by to viedlo k „ekonomickej renesancii" vidieckych oblastí, vytvoreniu pracovných miest a vytváraniu bohatstva.

Potravinová kríza a špekulácie I.

Zdroj: FAO http://www.fao.org/economic/es-policybriefs/briefs-detail/en/?no_cache=1&uid=48900
Ein News http://agriculture.einnews.com/article/320348-food-commodity-speculation-seen-as-driving-up-prices-eu-to-consider-regulating-markets
Trade Observatory http://www.tradeobservatory.org/headlines.cfm?refid=107618
Priemerne (0 Hlasy)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!