Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Projekt osadenia pamätných tabúľ významným Bratislavčanom a Bratislavčankám

Pilotný projekt „Participatívny rozpočet pre Bratislavu"
 
Projektová dokumentácia
 
Celkový zámer
 
Aktivity   projektu sa zameriavajú, resp. realizujú služby, ktoré realizuje,  alebo  môže realizovať mestská samospráva v Bratislave. Výsledky  projektu budú  verejne prístupné buď ako služba, artefakt alebo  informácia.
 
Každá z participatívnych komunít môže podať dva projekty v dvoch oblastiach: 
1. Zvýšenie participácie občanov a občianok na verejnom živote 
Prostredníctvom   projektu sa pre obyvateľov a obyvateľky Bratislavy vytvárajú širšie   možnosti zapájať sa do verejného života a do fungovania samosprávy.
2. Skvalitnenie služieb samosprávy a mestského priestoru
Projekt skvalitňuje, približuje alebo dopĺňa služby poskytované mestom Bratislava a funkcie mestského priestoru.   
 
Proces vytvárania a schvaľovania projektov
 
Predkladateľom   projektu je konkrétna tematická participatívna komunita. Do procesu   vytvárania projektu sa môže zapojiť každá členka a člen komunity: môže   navrhnúť projekt, diskutovať o projektoch, zapojiť sa do spracovania   projektovej dokumentácie a realizácie projektu, zúčastniť sa verejného   zvažovania alebo hlasovať o projektoch.
Schvaľovanie  prebieha vo  forme otvorenej diskusie - verejného zvažovania, v rámci  komunity.  V prípade, že sa nenájde všeobecný konsenzus, ktoré dva  projekty má  komunita rozpracovať a podporiť, je možné hlasovať.
Výsledok:  Každá  tematická komunita si vyberie dva projekty a dvoch zástupcov,  ktorí ich  budú prezentovať a obhajovať v ďalšom kole verejného  zvažovania so  zástupcami ostatných komunít.     
 
Projektová dokumentácia
 
Názov projektu: Projekt osadenia pamätných tabúľ významným Bratislavčanom a Bratislavčankám
1. Anotácia – krátky opis projektu:
(V krátkosti definujte projekt, rozsah textu približne 1000 znakov.)
 
Osadenie pamätných tabúľ osobnostiam, ktorých významná časť života bola spojená s Bratislavou a ktoré v kolektívnom povedomí prakticky upadli do zabudnutia. Často ide o osobnosti svetového formátu, ktoré si inde vo svete pripomína široká vedecká aj kultúrna obec, no u nás len málokto vie, že vôbec boli, a už vôbec nie to, kto boli. Popri miestach ich pôsobenia často prechádzame bez povšimnutia. Osadenie tabúľ, ktoré ich pripomínajú, môže byť prvým krokom ďalšieho rozvíjania kultúrnych dejín Bratislavy.
 
2. Problém
(Opíšte   problém, ktorý chce projekt riešiť. Môže ísť o nedostatok kvality   samosprávou už poskytovanej služby, alebo o jej absenciu, či o  ohrozenie  alebo nedostupnosť danej služby.)
 
Na významné osobnosti sa v Bratislave sa neprávom zabúda a mesto sa tým odtŕha od svojej historickej tradície, stráca atmosféru a stáva sa ešte neosobnejším. Architektúra je bez spojenia s osudmi ľudí mŕtva. Verejný priestor v meste zabrali pamätníky venované ľudom, ktorých život s Bratislavou nebol spojený vôbec, alebo len málo, čo pravdepodobne tiež vyplýva z nedostatočného povedomia o skutočných hodnotách mesta. Celkom sa vytratili alebo ani nikdy neboli umiestnené pripomienkové tabule na tých, ktorí z Bratislavy vytvorili významnú metropolu stredoeurópskeho až celoeurópskeho kultúrneho významu. Miesta ich pôsobenia aj posledného odpočinku boli navyše v minulosti asanované či zdevastované, čo takisto prispelo k mazaniu ich pamiatky. V poslednom desaťročí zmizlo aj niektoré z tých nemnohých pamätných tabúľ, ktoré sa zachovali. Veľmi zlý dojem vytvára aj fakt, že existujúce pamätníky význačným osobnostiam, ktoré si v iných stredoeurópskych mestách patrične ctia, zväčša chátrajú alebo sú oku Bratislavčanov i návštevníkov skryté  Zároveň to vrhá to veľmi negatívne svetlo na úroveň kultúrnosti nášho mesta, na jeho vedenie ako aj na celú krajinu. Hostia prichádzajúci s konkrétnym cieľom – tí, ktorí napríklad cestujú po stopách slávnych umelcov či vynálezcov – často odchádzajú sklamaní, že osobnosť, ktorá tu pôsobila, dnes už takmer nič nepripomína.
 
3. Východisková situácia
(Opíšte   na aké aktivity uskutočnené v minulosti má projekt nadväzovať, resp.   aké možnosti na realizáciu projektu má komunita k dispozícii.)
 
Pomníky a pripomienkové tabule majú v Bratislave hlbokú tradíciu a zväčša ich osádzali kultúrne komunity ľudí alebo jednotlivci, pričom hlavnou motiváciou bola láska k mestu (Hummelova busta bola napr. inštalovaná na popud Franza Liszta, Lisztova busta na popud Cirkevného hudobného spolku, apod.) Dnes by naopak ich osádzanie mohlo túto lásku pomáhať vyvolávať. Pri osádzaní tabúľ je nevyhnutná spolupráca s historikmi umenia, ktorí sa venujú dejinám Bratislavy a stanú sa tak garantmi profesionálneho uskutočnenia zámeru. Samotná výroba tabúľ nie je zložitý proces a ich umiestnenie si vyžaduje len povolenie od zodpovedných inštitúcií.
 
4. Predkladateľ a realizátori projektu
(Opíšte   konkrétne personálne obsadenie pri projektových aktivitách,  skúsenosti,  know – how jednotlivých participantov, určte projektových   koordinátorov)
 
Projektová koordinátorka projektu je Soňa Svoreňová, ktorá má skúsenosti ako turistická sprievodkyňa. Projekt ráta so spoluprácou s poprednými historikmi a umenovedcami z Katedry dejín umenia FF UK a inými. Hlavným garantom projektu by mal byť dr. Pavel Dvořák.
 
5. Cieľ
(Zadefinujte zmeny, ktoré sa projektom dosiahnu.)
 
Viac tabúľ, ktoré by nám pripomenuli osobnosti mesta, by pomohlo občanom i všetkým obyvateľom Slovenska lepšie si vytvárať osobný a pozitívny vzťah k mestu, jeho tradíciám, obnoviť lásku a hrdosť na mesto, v ktorom žijú či na mesto, ktoré ako hlavné mesto reprezentuje celú  krajinu. Tabule by tiež uľahčili prácu turistickým sprievodcom. Je ťažké návštevníkom vysvetľovať, že osobnosti, o ktorých počúvajú, boli významné, keď sú ich domy dávno necitlivo asanované alebo na nich nie je ani pamätná tabuľa. Projekt by pri pomerne nízkych nákladoch mohol zlepšiť atmosféru mesta a priniesť tak úžitok ako domácim, tak aj návštevníkom zo Slovenska i zo zahraničia.
 
6. Cieľová skupina
(Definujte pre aké skupiny občanov je projekt prioritne určený, kto a akým spôsobom bude môcť výsledky projektu využívať.)
 
Projekt je určený úplne všetkým obyvateľom a návštevníkom mesta. Keďže jeho výsledkom má byť lepšie poznanie Bratislavy, osoh má z neho úplne každý bez ohľadu na vek či spoločenské postavenie, a pravdaže najmä samotné mesto, ktoré sa prezentuje v lepšom svetle ako svojim obyvateľom, tak náhodným i mimoriadnym hosťom.
 
7. Pokračovanie projektu 
(Opíšte ako sa výsledky projektu budú udržiavať a ďalej rozvíjať v budúcnosti.)
 
Pripomínanie si významných osobností prostredníctvom tabúľ by malo prirodzene viesť k zvýšeniu povedomia o kultúrnych dejinách mesta a preto by sa projekt mohol rozvinúť do ďalších podôb pestovania pamiatky na tieto osobnosti. Mohlo by napríklad ísť o úpravu ich hrobov, organizovanie náučno – kultúrnych podujatí, zdokonalenie turistických bedekrov, a pod.
 
8. Aktivity 
(Podrobne opíšte jednotlivé aktivity, ich časový rámec a konkrétny spôsob realizácie)
 
Osádzanie tabúľ by sa uskutočňovalo nie naraz, ale postupne, v priebehu jedného roka,  vždy vopred oznámené tlačovou správou, prípadne sprevádzané malou pripomienkovou akciou alebo prednáškou o danej osobnosti. Prednášky by sa mohli konať priamo pri osádzaní tabule, na ulici, čo by spontánne prilákalo pozornosť širšej verejnosti. Práve spontánnosť akcie by mala byť tým prvkom, vďaka ktorému by tabuľa neostala len tabuľou, ktorú si nikto nevšíma, ale by bola funkčným ukazovateľom na živé dejiny mesta.
Tabule nie je nevyhnutné vyrábať z bronzu či inej zliatiny, svojmu účelu vedia poslúžiť aj vkusné mramorové či žulové platne s vytepanými nápismi. (podobné ako sa používajú vo väčšine rakúskych miest na označenie a stručný popis významných budov).
 
Franz Xaver Messerschmidt (1736 – 1783) Svetoznámy sochár pochádzajúci z Nemecka. Autor preslávených tzv. charakterových hláv, ktoré vznikali práve za jeho života v Bratislave, kde je aj na neznámom mieste pochovaný. Jeho dom na Podhradí bol asanovaný. 
Wolfgang Kempelen (1734 – 1804 ) Polytechnik a vynálezca, autor šachového automatu, hovoriaceho stroja, čerpadla vody pre Bratislavský hrad, zavlažovacieho zariadenia na Žitnom ostrove, pontónového mostu v Bratislave, riaditeľ soľných baní Uhorska za Márie Terézie. 
Matej Bel (1684 – 1749) Svetoznámy polyhistor, encyklopedista, filozof, osvietenec, autor Modernej vlastivedy Uhorska
Eduard Nepomuk Kozič (1829 – 1874) Prvý umelecký fotograf v Bratislave, vynálezca nových techník. Prvý ateliér mal na Kozej ulici, v roku 1856 si otvoril ateliér na Hviezdoslavovom námestí 4. Autor portrétov viacerých bratislavských mešťanostov i slovenských národných dejateľov. 
Fanny Speneder – Kovátsová (1853 – 1922 ) Slávna koncertná speváčka sopranistka
Jozef Kumlik (1801 – 1869) Zakladateľ Cirkevného hudobného spolku a jeho dirigent. V roku 1835 uviedol v svetovej premiére Beethovenovu Misu Solemnis v Dóme sv. Martina. 
Juraj Kováts (1843 – 1907) Hlavný mestský lekár, priekopník vodoliečny, riaditeľ detskej nemocnice na Lazaretskej ulici, zakladateľ dnes chátrajúcich kúpeľov a liečebného domu Grössling
Jozef Ellenbogen – Könyiöki (1829 – 1900) Zakladateľ pamiatkovej starostlivosti, Bratislavského okrášľovacieho spolku, Mestského múzea v Starej radnici, dokumentátor pamiatok z územia Slovenska. Jeho náhrobok bol zničený a jeho domu na Lazaretskej ulici (architekt Feigler) donedávna takisto hrozil zánik. 
Filip Lenard (1862 – 1947) Fyzik svetového mena a nositeľ Nobelovej ceny za fyziku v roku 1905. Vďaka jeho objavom bola zostrojená elektrónka, obrazovka a pripravil cestu k objaveniu röntgenových lúčv.
Oskar Nedbal (1874 – 1930) Svetoznámy dirigent a skladateľ, ktorý sa po vzniku Československa stal jedným z kľúčových osobností rozvíjajúcich hudobný život na Slovensku a prispel k vybudovaniu orchestra SND. Pripomína ho názov ulice, no málokto vie, kto sa za priezviskom ukrýva.
Ján Levoslav Bella (1843 – 1936) Autor prvej slovenskej opery Kováč Wieland, skladateľ, zbormajster, dirigent, klavirista, pedagóg, organista. Jeho hrob na cintoríne pri Kozej bráne je zdevastovaný a jeho pomník chátra. V meste ho okrem toho nepripomína nič. 
Lafranconi – rodina z Talianska, ktorá sa zaslúžila najmä o vybudovanie dunajského nábrežia, Atlas toku Dunaja, hydrologické práce, regulácie vodných tokov
Max Reinhardt (1873 – 1943) svetoznámy divadelný a filmový režisér, herec a priekopník nových divadelných techník. V roku 1893 začínal v divadle Aréna v Bratislave. 
Johann Kaspar Mertz (1806 – 1856) Jeden z prvých gitaristov a gitarových skladateľov, rodák z Bratislavy, žiak J. N. Hummela.
 
9. Rozpočet
(Podrobne  rozpíšte jednotlivé položky a spôsob využitia finančných  prostriedkov.)                                                                                             
 
– Náklad na výrobu jednej tabule sa pohybuje približne v cene 150 eur. Predpokladaný počet osobností, ktorým by mali byť tabule umiestnené, je cca 20.
– Autorstvo textov na tabuliach, 1 tabuľa cca 50 eur
– Jazyková supervízia textu, 1 tabuľa cca 10 eur
– Odborná supervízia textu, 1 tabuľa cca 20 eur
– Preklad textu do aspoň jedného cudzieho jazyka, 1 tabuľa cca 30 eur
Priemerne (0 Hlasy)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!