Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Rozvoj a podpora ekologického vinohradníctva a agropodnikania v malokarpatskej oblasti

Pilotný projekt „Participatívny rozpočet pre Bratislavu"
 
Projektová dokumentácia
 
Celkový zámer
 
Aktivity  projektu sa zameriavajú, resp. realizujú služby, ktoré realizuje, alebo  môže realizovať mestská samospráva v Bratislave. Výsledky projektu budú  verejne prístupné buď ako služba, artefakt alebo informácia.
 
Každá z participatívnych komunít môže podať dva projekty v dvoch oblastiach: 
1. Zvýšenie participácie občanov a občianok na verejnom živote 
Prostredníctvom  projektu sa pre obyvateľov a obyvateľky Bratislavy vytvárajú širšie  možnosti zapájať sa do verejného života a do fungovania samosprávy.
2. Skvalitnenie služieb samosprávy a mestského priestoru
Projekt skvalitňuje, približuje alebo dopĺňa služby poskytované mestom Bratislava a funkcie mestského priestoru.   
 
Proces vytvárania a schvaľovania projektov
 
Predkladateľom  projektu je konkrétna tematická participatívna komunita. Do procesu  vytvárania projektu sa môže zapojiť každá členka a člen komunity: môže  navrhnúť projekt, diskutovať o projektoch, zapojiť sa do spracovania  projektovej dokumentácie a realizácie projektu, zúčastniť sa verejného  zvažovania alebo hlasovať o projektoch.
Schvaľovanie prebieha vo  forme otvorenej diskusie - verejného zvažovania, v rámci komunity.  V prípade, že sa nenájde všeobecný konsenzus, ktoré dva projekty má  komunita rozpracovať a podporiť, je možné hlasovať.
Výsledok: Každá  tematická komunita si vyberie dva projekty a dvoch zástupcov, ktorí ich  budú prezentovať a obhajovať v ďalšom kole verejného zvažovania so  zástupcami ostatných komunít.     
 
Projektová dokumentácia
 
Názov projektu: Bratislavské historické mestské vinohrady
 
1. Anotácia – krátky opis projektu:
(V krátkosti definujte projekt, rozsah textu približne 1000 znakov.)
 
Projekt „Bratislavské historické mestské vinohrady" opisuje odborným aj didaktickým spôsobom tradíciu a význam vinohradníctva, vinárstva a pridružených výrob a služieb v širšom, najmä socio-kultúrnom, krajino-ekologickom a humánno-geografickom kontexte.
Snaží sa povzbudiť a pomôcť ľuďom, ktorí sa boria s nepriaznivým „lokálnym osudom" vinohradníka či vinára, tiež ľuďom, ktorí zvažujú svoju profesionálnu dráhu v tomto smere. Snaží sa upútať pozornosť širokej verejnosti k tejto problematike a zatraktívniť životnú alternatívu pre mladšie generácie a vypestovať v nich cit a zmysel pre krajinu, tradíciu, identitu a „remeslo". Chce vrátiť život, ruch a veselosť do týchto „pozabudnutých" lokalít.
Snaží sa vytvoriť spoločný jazyk pre rôzne záujmové skupiny, ktoré sú formované rôznym vzťahom k dotknutej lokalite a pôde a aktívne vstupujú do hry o zachovanie bratislavských vinohradov. Poskytne argumentačnú bázu na obhajobu a presadzovanie cieľov projektu. A najmä tiež poskytne praktickú ukážku rozumnej alternatívy na riešenie dotknutej problematiky záchrany, ochrany a obnovy bratislavského mestského vinohradníctva.
 
2. Problém
(Opíšte  problém, ktorý chce projekt riešiť. Môže ísť o nedostatok kvality  samosprávou už poskytovanej služby, alebo o jej absenciu, či o ohrozenie  alebo nedostupnosť danej služby.)
 
Súčasná Bratislava zdedila historické vinohrady (rodiace alebo spustnuté, tzv. pustáky, ktoré sú, možno paradoxne, výkladnou skriňou biodiverzity) po dávnominulých generáciách, oveľa vnímavejších aj na ekonomické možnosti a danosti krajiny. Vinohrady a najmä terasy s vinicami predstavujú – zatiaľ ešte stále – nezmazateľnú kultúrnu stopu a popri poľnohospodárskom aj krajinno-estetický štandard človekom využívanej krajiny.
 
Bratislavské vinohrady sú čoraz arogantnejšie atakované výstavbou, investormi a developermi, nepochopiteľnou, nielen komunálnou politikou a ešte nepochopiteľnejšími, nielen územnými plánmi. Zdedili sme – stále ešte – malebné a pestrofarebné úbočia Malých Karpát. Majú úžasný, najmä pôdny, klimatický a polohový potenciál, stáročiami spoľahlivo overený ako optimum pre rozvoj vinohradníctva a vinárstva. Tento potenciál vznikal vrásnením zemského povrchu v druho- a treťohorách a v súčasnosti buď reálne jestvuje a využíva sa správnym spôsobom, alebo nejestvuje a stoja na ňom domy na hlbokých základoch (logika možno obrátená, ale výstižná). Najbližšou príležitosťou, ako by mohla Bratislava získať naspäť tento zničený potenciál je nové vrásnenie zemského povrchu... Alebo tiež realizácia záchranných a revitalizačných projektov. A o to sa tento projekt snaží v daných limitoch.

Súčasťou bratislavskej identity, histórie, tradície a patriotizmu je práve aj jej kultúrna krajina v dotknutej oblasti a tiež vitálne a produktívne vinohradníctvo a vinárstvo. Samozrejme, nielen na úbočiach Malých Karpát, resp. v Devíne, Devínskej Novej Vsi, Karlovej Vsi, Lamači (Malokarpatská vinohradnícka oblasť), ale napríklad aj v mestskej časti Podunajské Biskupice (Južnoslovenská vinohradnícka oblasť). Samozrejme, nielen vinohradníctvo a vinárstvo, ale aj nevyhnutne sprievodné a doplnkové výroby a služby. Vrátane neorganizovaného, individuálneho degustovania krásy krajiny a panorámy Bratislavy. Vrátane gastronomických, rekreačných a hotelierskych služieb. Vrátane výroby iných typov poživatín než je samotné víno, burčiak či hrozno. Bez alkoholu, pre deti aj vodičov motorových vozidiel...

Vinohradnícko-vinárska kultúra a mentalita, najmä, ak ide o jej zakotvenosť v danom prostredí, tradíciu, vitálnosť malých a stredných, zväčša rodinných firiem založených na subtílnych a viacgeneračných znalostiach, vždy predstavovala želaný protipól „fabrickej" mentalite (vrátane tej, ktorú generujú kompjuterizované, klimatizované, presklenné, presvietené, kovovo-skeletové, aseptické a inak atraktívne a zdraviu prospešné „fabriky"). Je príjemným protipólom najmä vtedy, ak je ju vidieť a počuť, ak ju možnosť ochutnávať, ovoniavať a zažiť. A navyše, ak sa dá z nej vyžiť. Ide o úplne iný „kultúrny biorytmus" s vlastnými sviatkami, oslavami, zábavou a vzájomnou komunikáciou.
 
3. Východisková situácia
(Opíšte  na aké aktivity uskutočnené v minulosti má projekt nadväzovať, resp.  aké možnosti na realizáciu projektu má komunita k dispozícii.)
 
Gestori a riešitelia profesijne dlhodobo pôsobia v riešiteľských tímoch pracujúcich na podobných alebo príbuzných problematikách. Konštrukcia tohto projektu predstavuje inovatívny posun vpred čo sa týka možnosti riešenia situácie a komunikácie s verejnosťou i decíznou sférou.
 
4. Predkladateľ a realizátori projektu
(Opíšte  konkrétne personálne obsadenie pri projektových aktivitách, skúsenosti,  know – how jednotlivých participantov, určte projektových  koordinátorov)
 
Realizácia celého projektu je rozdelená na navzájom podporné a súvisiace segmenty. Pre každý z nich je stanovený gestor (garant), ktorý je zároveň aj jedným z riešiteľov. Segmenty sú väčšinou riešené ako multidisciplinárne úlohy (kolektívne dielo). Taktiež väčšina riešiteľov zároveň autorsky prispeje do edukatívno-propagačnej publikácie (prispievateľmi budú aj autori mimo okruh riešiteľov).
 
Koordinátori
Mgr. František Bednárik (kulturológ), Mgr. Rastislav Krivosudský (doktorand Katedry krajinnej ekológie Prírodovedecká fakulta UK)
Segmenty projektu
(1) nezávislá urbanisticko-architektonická štúdia pre dotknutú oblasť ("verzus Podhorský pás, resp. Podkolibský pás")
gestorka: doc. RNDr. Ingrid Belčáková, PhD. (Ústav záhradnej a krajinnej architektúry Fakulta architektúry STU); ďalší riešitelia: Ing. Dagmar Štefunková, PhD. (Ústav krajinnej ekológie SAV) a iní
(2) účelová edukatívno-propagačná publikácia o krajine, vinohradoch, vinohradníctve a vinárstve v dotknutej oblasti
gestor, editor: PhDr. Martin Hrubala, PhD. (Malokarpatské múzeum v Pezinku); ďalší riešitelia: Prof. RNDr. Mikuláš Huba CSc. (Geografický ústav SAV), Ing. Dagmar Štefunková, PhD. (Ústav krajinnej ekológie SAV), Ing. Jaroslava Pátková, PhD. (Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku, Výskumný ústav vinohradníctva a vinárstva) a iní (história, etnografia, krajinná ekológia, kultúrna geografia, architektúra a urbanizmus, ampelológia, pôdoznalectvo, environmentalistika ai.)
(3) dokumentárny film o krajine, vinohradoch, vinohradníctve a vinárstve v dotknutej oblasti
realizácia: Mgr.art. Vladimír Ruppeldt (filmár, vlastné štúdio) / PhDr. Igor Hron (filmár, konateľ)
(4) analýzy, stanoviská, pripomienky a návrhy k legislatíve (vinohradníctvo a vinárstvo, ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy, územné plány, návrh založenie a.s.)
gestorka: Ing. Jaroslava Pátková, PhD. (Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku, Výskumný ústav vinohradníctva a vinárstva); ďalší riešitelia: Doc. Ing. Zoltán Bedrna DrSc. (Katedra pedológie Prírodovedecká fakulta UK), JUDr. Andrea Pechová-Rašlová (advokátka), Ing. Pavel Ďurišin (Zväz vinohradníkov Slovenska) a iní
 
5. Cieľ
(Zadefinujte zmeny, ktoré sa projektom dosiahnu.)
 
Cieľom projektu je príprava dlhodobej vízie, ktorá bude slúžiť praktickým cieľom – zachovaniu, ochrane, oživeniu podpore a rozvoju bratislavského mestského vinohradníctva a vinárstva, vrátane pridružených výrob požívatín z hrozna či muštu a pridružených služieb stravovania, oddychu, zábavy i vzdelávania.
Predpokladaný efekt zvýšenia a stabilizácie zamestnanosti je súčasťou stratégie projektu.
Jednotlivé segmenty projektu sa budú realizovať aj na pôde akademických a vedeckých inštitúcií, čím projekt podporí vedecko-výskumné a pedagogické aktivity v Bratislave.

Konkrétnejšími cieľmi projektu sú ochrana dotknutej vinohradníckej pôdy, úprava dotknutých územných plánov, návrhy na revitalizáciu vinohradov v širšom kontexte (vrátane nového terasovania a novej výsadby, pokiaľ sa dá, tak s novými odrodami vyšľachtenými na Slovensku a optimálnymi pre túto lokalitu), ďalej podporovanie podnikateľských subjektov a združení zameraných na ekologické hospodárenie vo vinohradníctve a vinárstve, na agroturistiku a agrogastronómiu. Vznikne informačný a strategický materiál v podobe príručky a filmu, ktorý bude slúžiť ako základ rozvíjania dlhodobej stratégie vinohradníctva a s ním spojenej lokálnej ekonomiky v Bratislave, prípadne aj na báze mestskej vinohradníckej akciovej spoločnosti.
 
6. Cieľová skupina
(Definujte pre aké skupiny občanov je projekt prioritne určený, kto a akým spôsobom bude môcť výsledky projektu využívať.)
 
Projekt je koncipovaný ako otvorený,  čiže ide o celoročný, všeobecne prístupný „status" cieľových skupín, s akcentmi na  voľný čas, sezóny a sviatky /etc/
Konkrétnejšie ide najmä o dva typy cieľových skupín:
a)       obyvatelia  a návštevníci Bratislavy v pozícii zákazníkov, rekreantov,  rekreačných  športovcov, turistov alebo len užívateľov verejnej zelene,  vzduchu, vody  a zvyškov pekných scenérií, bez ohľadu na vek (dostatočná  mobilita  jestvujúcou MHD v oblasti)
b)       drobní  a strední podnikatelia (živnostníci, firmy etc) najmä v  oblasti  vinohradníctva, vinárstva a potravinárstva, reštauračných  služieb  a hotelierstva, rekreačných služieb a športu, vzdelávania  a  voľnočasových aktivít /etc/
 
7. Pokračovanie projektu 
(Opíšte ako sa výsledky projektu budú udržiavať a ďalej rozvíjať v budúcnosti.)
 
Projekt, najmä jeho výstupy z jednotlivých segmentov budú využívané priebežne a dlhodobo na prezentáciu, propagáciu a štúdium danej problematiky. Ide najmä o využitie v rámci komunikačnej stratégie vedenia mesta, mestských častí a dotknutých záujmových skupín smerom k potenciálnym podporovateľom cieľov projektu.
Publikácia a film budú využívané v didaktickom procese (najmä pre pedagógov, ktorí chcú dobre využiť časovú dotáciu vyhradenú na lokálne dejiny, kultúru či geografiu). Film by mal byť prezentovaný cez TV a v rámci špeciálnej filmovej prezentácie (filmové festivaly, regionálne a odvetvové výstavy a súťaže atď.).
Gestori a riešitelia predpokladajú, že výsledky projektu budú využívať vo svojej odbornej, vedeckej a profesijnej kariére, keďže projekt konvenuje s ich doterajšou orientáciou.
V prípade, že mesto si objedná vypracovanie ÚP a podobných dokumentácií či štúdií, výsledky projektu budú slúžiť ako východiskový materiál.
V neposlednom rade môžu výstupy slúžiť ako vecná inšpirácia či vzorový materiál pre obdobné iniciatívy v problémových vinohradníckych lokalitách na iných miestach Slovenska.
 
8. Aktivity 
(Podrobne opíšte jednotlivé aktivity, ich časový rámec a konkrétny spôsob realizácie)
 
(1) Všeobecná príprava realizácie projektu:
a) doplňujúci a upresňujúci výber (pokiaľ to bude nevyhnutné) spolupracujúcich riešiteľov a dohodnutie spolupráce (kvalita dodaného diela, preberací harmonogram, spôsoby koordinácia a komunikácia atď.): december 2011 - január 2012
(2) Výstupy z jednotlivých segmentov projektu:
a) urbanisticko-architektonická štúdia: 4.Q. 2012
b) právne analýzy atď.: 2.Q.2012 (v prípade legislatívnych zmien potom aj december 2012)
c) publikácia: jeseň 2012
d) dokumentárny film: 4.Q 2012 (po ukončení vinohradníckych aj vinárskych výrobných činností pre úrodu roku 2012)
(3) Záverečná prezentácia realizácie projektu a jej jednotlivých segmentov: 4.Q 2012 (upresní sa v súlade s mediálnym zámerom magistrátu):
a) následne sa výstupy (diela) z jednotlivých segmentov projektu ponúknu na ďalšie využitie: december 2012
 
9. Rozpočet
(Podrobne rozpíšte jednotlivé položky a spôsob využitia finančných prostriedkov.)
 
nezávislá urbanisticko-architektonická štúdia
2 100,00
účelová edukatívno-propagačná publikácia
2 010,00
autorské odmeny (vrátane krytia nákladov na výskum)
700,00
tlač (1 000 ks)
s DPH
980,00
ostatné nevyhnutné náklady (jazykové korektúry, grafický design, DTP,
expedícia z tlačiarne atď.)
330,00
dokumentárny film
1 770,00
produkcia
1 030,00
postprodukcia
700,00
ostatné nevyhnutné náklady (prezentačné nosiče atď.)
40,00
analýzy, stanoviská, pripomienky a návrhy k legislatíve (vinohradníctvo a vinárstvo, ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy, územné plány, návrh zakladateľskej listiny a.s., atď.)
500,00
nákup vzácnych umeleckohistorických a remeselných artefaktov a ich darovanie Múzeu mesta Bratislavy (zbierkový fond Múzea vinohradníctva)
300,00
odmena pre koordinátorov (vrátane nevyhnutných režijných nákladov)
300,00
 
Spolu: 6 980,00                                                                                            
Priemerne (0 Hlasy)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!