Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Štrajky automobilových pracovníkov v Číne: čo získali? I.

Autor/ka: Boy Lüthje

Štrajky pracovníkov v čínskom automobilovom priemysle vzbudili minulé leto pozornosť doma i v zahraničí. Keď pracovníci v dodávateľských firmách pre Hondu, Toyotu a iné nadnárodné autokoncerny odložili náradie, medzinárodná ekonomická tlač vyjadrila obavy z rastúcej moci pracovníkov v Číne.

Práve v tom istom čase ukázala tragická séria úmrtí v spoločnosti Foxconn, najväčšom svetovom kontraktovom výrobcovi počítačov a IPodov, nehumánnu povahu nízko nákladovej masovej produkcie pre globálne značky ako Apple, HP a Nokia. Obe udalosti otriasli odbormi i verejnosťou v Číne a experti sa domnievali, že by sa v tejto krajine mohli stať rázcestím pre pracovné vzťahy. Lenže aktivity pracovníkov vymizli z médií rovnako rýchlo, ako sa tam objavili. Čo sa stalo?
 
Pracovníci verzus šéfovia a vláda

Minulý máj začalo štrajkovať v továrni Honda na prevodovky v štvrti Nanhai v meste Fóšan dvetisíc pracovníkov. Podnetom bolo zvýšenie zákonom stanovenej lokálnej minimálnej mzdy zo 123 na 147 amerických dolárov, ktoré oznámila mestská exekutíva prvého mája ako reakciu na rapídne zvýšenie životných nákladov. Pracovníci očakávali zvýšenie platov na úrovni zodpovedajúcej stúpajúcim nákladom. Manažment fabriky zvýšil základnú mesačnú mzdu o 24 amerických dolárov, ale zároveň zredukoval mesačné bonusy (na jedlo, bývanie a pod.) zo 48 na 29 dolárov. Čistý nárast preto dosiahol len 5 dolárov za mesiac.

Ráno 17. mája dvaja pracovníci v automatickej prevodovej sekcii zastavili montážnu linku stlačením červeného gombíka, ktorý sa normálne používa v núdzových prípadoch objavenia sa problémov s kvalitou. Japonský podnikový manažér sa stretol s pracovníkmi v kaviarni a na požiadavky sľúbil odpoveď v priebehu týždňa. Nočná zmena sa vrátila do práce. Rokovania medzi manažmentom, pracovníkmi a podnikovými odbormi, ktoré sa uskutočnili bez vedomia mnohých pracovníkov, prebehli počas nasledujúcich dní a sprevádzali ich ďalšie zastavenia výroby. Firma ponúkla rozličné navýšenia v bonusoch a podporách pre rozličné skupiny pracovníkov, ale robotníci zotrvali pri požiadavke generálneho zvýšenia základnej mzdy. Spoločnosť vyhodila dvoch pracovníkov, ktorí na začiatku zastavili linku. Drsné reakcie manažmentu podnietili ďalšie reakcie. 

Dňa 24. mája sa štrajk rozrástol, čoskoro zasiahol aj hlavné montážne fabriky Honda v Kuang-Čou a vo Wuha v centrálnej Číne. Oba závody zastavili výrobu 26. a 27. mája, čím vzbudili pozornosť národných a medzinárodných médií a zo štrajku sa stala v Číne verejná záležitosť. Lokálna vláda spolu s odbormi a manažmentom zaujímali čoraz agresívnejšie stanovisko, čo vyústilo v mobilizáciu skupiny viac než tisíc bitkárov oblečených v odborárskych uniformách, ktorá fyzicky napadla robotníkov. 

Pracovníci potom napísali otvorený list, ktorý bol široko publikovaný v čínskych médiách a na webových stránkach. Jedinečný dokument vysvetľoval nasadenie pracovníkov za sociálnu spravodlivosť a ich požiadavky. Jeho jadrom bola požiadavka nárastu platov o 128 dolárov pre všetkých, plus navýšenie za služobné roky a ročné zvyšovanie o 15 percent. 

Požiadavka odmien za odpracované roky a garantovaný ročný nárast by mohli znamenať fundamentálne zmeny v mzdovom systéme. Základné platy v Číne sú vo všeobecnosti veľmi nízke (zvyčajne nedosahujú viac ako polovicu pravidelného mesačného príjmu), takže pracovníci sú závislí od nadčasov a bonusových platieb ako odmien za „dobré správanie" a podriadenosť šéfom. Ešte dôležitejšie však je, že pracovníci v Nanhai požadovali slobodné a verejné voľby odborárskych zástupcov vo fabrike.
 
Mediácia alebo kolektívne vyjednávanie?

Eskalácia viedla k priamemu zapojeniu čínskej materskej spoločnosti fabrík Honda Kuang-Čou Automotive. Negociácie si vzal na starosť výkonný riaditeľ – člen čínskeho legislatívneho výboru. Japonského manažéra továrne na prevodovky vymenili za čínskeho. Do facilitácie mediácie sa zapojil prominentný profesor pracovného práva z Pekingu.

Tridsať zvolených zástupcov pracovníkov sa 4. júna zúčastnilo dramatického vyjednávania, aj keď len piatim z nich bolo dovolené prehovoriť. Spoločnosť ponúkla zvýšenie celkových mesačných výplat z 240 na 336 amerických dolárov – avšak väčšinou v bonusoch a benefitoch. Pracovníci trvali na zvýšení základných platov, čo by zároveň zvyšovalo aj platby za nadčasy. 
 
Počas posledného vyjednávania sa základná mzda a iných požiadaviek zvýšili o 80 dolárov,
teda v porovnaní s pôvodnou požiadavkou 128 dolárov výrazne nižšie.
 
Vyjednávanie sa zúžilo na rokovania o extra platbách, čo malo nahnevaných pracovníkov upokojiť. Platby za odpracované roky sa odmietli ako „príliš komplikované" a odložili sa na ďalšie konzultácie. Veľké celoplošné zvýšenie miezd a zavedenie výsluhových príplatkov by bolo výzvou pre dominantný systém nízkych základných miezd a vysokých prídavných platieb a viedlo by k motivácii pre pracovníkov zostať vo firme a rozvíjať svoje zručnosti.

Honda a Kuang-Čou Automotive efektívne zabránili precedensu pre dodávateľov áut v Číne. Zamestnanie malo zostať nízko platené a odbory pokračovať v stránení manažmentu.

Štrajky sa rozrastajú, odbory sa ujímajú zodpovednosti
 
Udalosti v Honda Nanhai viedli k reťazovej reakcii medzi pracovníkmi v automobilových dodávateľských a elektronických fabrikách v celej oblasti delty Perlovej rieky v provincii Kuang-Tung na juhu Číny. Podľa Federácie odborových zväzov sa v Kuang-Čou uskutočnilo viac než sto štrajkov, z ktorých médiá informovali len o malom počte. Okolo ultramodernej fabriky Toyota v Kuang-Čou Nansha sa medzi ôsmimi zo štrnástich základných dodávateľov vyskytli pracovné konflikty. Akcia sa navyše rozšírila do ďalších oblastí: Pracovníci v niekoľkých elektronických fabrikách neďaleko Šanghaja a u dodávateľa Toyoty v Tianjin protestovali niekoľko dní.

Väčšina štrajkov v oblasti delty Perlovej rieky prebiehala podobne ako štrajky v Nanhai a pracovníci svojím konaním účinne zaistili istý druh vzorového spôsobu rokovania. Zamestnávatelia sa tiež pokúšali koordinovať za scénou: Sto predstaviteľov automobilových dodávateľov sa zišlo v Guangzhou, aby diskutovali o platových stropoch.

V priebehu štrajkovej vlny začali niektoré odbory vykazovať pozoruhodné zmeny postojov. Keď 21. júna vyšli von pracovníci z inej fabriky dodávateľa Hondy v Kuang-Čou Nansha, lokálne odbory sa pridali a zúčastnili sa na rokovaniach. Vo fabrike, kde pracujú stovky pracovníkov, síce existovali podnikové odbory, ale tie celkom stratili dôveru zamestnancov. Ako sa v podobných prípadoch často stáva, aj teraz boli k sprostredkovaniu prizvaní vyšší zástupcovia mestských regionálnych odborov. Tieto však ponuku zamietli a navrhli, aby zodpovednosť niesol úrad práce ako lokálna pobočka čínskeho ministerstva práce. V stanovisku pre médiá šéf federácie odborových zväzov v Kuang-Čou povedal, že prácou odborov je stáť na strane pracovníkov a že ako sprostredkovateľ má pôsobiť vláda, nie odbory. Odbory odmietli aj žiadosť lokálneho policajného zboru, keď požadoval, aby poslali zástupcov pracovníkov diskutovať o otázkach verejnej bezpečnosti. (Počas štrajkov sa násilie nevyskytlo.)

Na čínske pomery mimoriadne nezvyčajné správanie, keď odbory skôr stránia pracovníkom ako by sprostredkovali mediáciu či stáli na strane manažmentu, zmenilo nastavenie pracovníkov zoči-voči odborom. Oblastné odbory boli preto schopné iniciovať zvolenie šiestich zástupcov pracovníkov pre vyjednávania. Výsledok? Požadovaných 128 amerických dolárov mesačne.

Zmeny v pracovných vzťahoch

Štrajkové hnutie nielen vystrašilo nadnárodné korporácie v Číne, ale spochybnilo aj systém pracovnej kontroly. Štandardne určovali podmienky vo fabrikách tiché dohody medzi kapitalistami a lokálnymi vládami. Odbory zohrávali rolu v bývalých štátom vlastnených podnikoch a vo vlajkových podnikoch so spoločnou majetkovou účasťou, ale nie vo väčšine súkromných firiem. V prípadoch veľkých investorov lokálne vlády často kryli porušovanie pracovného práva, ako sa to zdokumentovalo v mnohých prípadoch dodávateľov pre nadnárodné korporácie ako Wal-Mart, Apple a Nike.

Za podmienok rapídneho rastu a vysoko modernej produkcie sa však metódy kontroly stali neúčinnými. Stovky pracovných konfliktov sa odohrali ako následok globálnej ekonomickej krízy, ktorá zasiahla milióny čínskych pracovníkov v rokoch 2008 a 2009. V súčasnosti sa pracovníci usilujú znovu spamätať. Od začiatku 90-tych rokov, keď sa odohral zásadný obrat smerom ku kapitalizmu, zamestnanecké mzdy ako súčasť čínskeho národného príjmu ustavične klesali, a vláda v súčasnosti v záujme zvýšenia domáceho dopytu oficiálne volá po vyšších platoch.

Nová otvorenosť

Robotníci situáciu využívajú, pretože poskytuje legitimitu ich zápasov. Meniaca sa klíma sa prejavuje aj v narastajúcej otvorenosti v médiách. Miera, do akej sa informovalo o štrajkoch v Honde a úmrtiach vo Foxconn, je na čínske pomery neslýchaná.

V tom istom čase sa rozpory ohľadom reformy pracovného práva a odborov v Číne dostali až do vlády a ku komunistickej strane. Vedúci tajomník strany v Kuang-Tung otvorene prejavil sympatie požiadavkám pracovníkov a podporil pokusy lokálnych odborov o zapojenie sa do vyjednávaní. Niektorí provinční a lokálni predstavitelia to schvaľovali tiež.

Aj keď má Kuang-Tung povesť najkapitalistickejšej provincie v Číne, provinčná vláda vydala smernicu, ktorá nariaďuje demokratické voľby podnikových odborov, vyjednávacie práva pre pracovníkov vo výrobných priestoroch a väčšiu rolu odborov pri rokovaniach na lokálnej a provinčnej úrovni. Pracovníci môžu voliť svojich odborových predákov a delegátov na vyjednávania o mzdách vo fabrikách. V každom prípade je nariadenie stále nejasné ohľadom práva na štrajk. Vláda sa evidentne inšpiruje zahraničnými modelmi kooperácie odborov, zamestnávateľských asociácií a vlád, aké sú v Nemecku alebo v Singapure. Tie majú stabilné odbory, ale minimum štrajkov.

Takéto praktiky samozrejme narážajú na tvrdý odpor kapitalistov v Kuang-Tung, vrátane Hongkongu a Tajwanu. Ich spojenci v lokálnych vládach sa spájajú v boji a odporujú akémukoľvek druhu demokratických reforiem v lokálnych vládach alebo v odboroch. Moc týchto lokálnych koalícií sa stala viditeľnou v Honda Nanhai po skončení štrajku. Šéf exitujúcich podnikových odborov zarábajúci 41 600 amerických dolárov ročne naďalej zostáva vo funkcii, aj napriek súvislému tlaku provinčných odborových predákov.
Boj o právo na nezávislosť odborov v Číne je naďalej ťažký. Vo väčšine ostatných provincií zaujali úrady k pracovným konfliktom omnoho neústupnejšie stanovisko. Národný výbor federácie celočínskych odborov nepodporil ani jeden z podstatných krokov k väčšej nezávislosti odborov vo vzťahu k firmám alebo k vláde.

Lekcie odborov v Číne, ale aj v celom industrializovanom svete dáva práve aktivizmus mladých robotníkov migrantov, zväčša bez skúseností s organizovaním sa v práci.

Štrajky automobilových pracovníkov v Číne: čo získali? II.

Preložil Peter Nedoroščík

Boy Lüthje je výskumný pracovník na Inštitúte sociálneho výskumu Univerzity vo Frankfurte v Nemecku a zamestnanecký pedagóg nemeckých odborov špecializujúci sa na globálnu produkciu v Číne a iných rozvojových ekonomikách.

Zdroj: Z Communications http://www.zcommunications.org/auto-worker-strikes-in-china-what-did-they-win-by-boy-l-thje
Priemerne (0 Hlasy)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!