Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Štrajky automobilových pracovníkov v Číne: čo získali? II.

Zoštíhľuj a šetri…

Autor/ka: Boy Lüthje 

Juhočínske údolie okolo delty Perlovej rieky zahŕňajúce administratívnu oblasť Hongkong, subprovinčné mesto Šen-Čen mesto Kuang-Čou (Kanton) v provincii Kuang-Tung, zahŕňa najväčšiu koncentráciu výrobných prevádzok na svete. Okolo 25 miliónov priemyselných pracovníkov, väčšinou migrantov z vnútrozemia krajiny, chrlí produkty globálnych značiek ako odevy, hračky, nábytok a elektroniku. Delta je najväčšie automobilové centrum: Sídlia tu spoločnosti Honda a Toyota, postupne sa sťahuje aj Volkswagen a stúpajúca hviezda čínskeho elektronického automobilového priemyslu je mesto Šen-Čen.

Dodávateľské fabriky rastú ako huby po daždi. Väčšina produkcie smeruje na čínsky trh, ale Honda a Toyota začali exportovať niektoré komponenty – napríklad motory – na Západ.
Fabriky sa vyznačujú najnovšou technológiou aj organizáciou. Japonci sem priniesli svoj známy „zoštíhlený" produkčný systém vyznačujúci sa stratégiou dodávania súčiastok v potrebnom okamihu „just-in-time", manažmentom „by stress" a divíziami pracovníkov pri výrobných pásoch. Pracovné podmienky v montážnych a motorových podnikoch sú porovnateľné s tými, ktoré platia v moderných automobilových závodoch po celom svete, podľa čínskych štandardov sú však luxusom.

Automobiloví pracovníci zarábajú v regióne najlepšie. Mesačná mzda sa pohybuje okolo 400 amerických dolárov. Spoločnosti vyplácajú jeden až šesťnásobok mesačnej mzdy v bonusoch každý rok. Rozšírené sú aj akcie zo zisku a bonusy za produktivitu. Nadčasy sú v rámci legálnych limitov (36 hodín mesačne vychádzajúc zo 40-hodinovej týždennej pracovnej doby). Priemerný vek pracovníkov je v Toyote menej ako 24 rokov a v Honde menej než 28.

Podmienky v dodávateľských spoločnostiach sú výrazne horšie. Podniky sú väčšinou čisté a klimatizované (v juhočínskej subtropickej klíme stále považované za prepych), ale platy sa pohybujú okolo zákonného minima od 112 do 144 amerických dolárov mesačne. Nadčasy sú často za hranicou legálnych limitov, ktoré lokálne vlády nevynucujú. Fluktuácia je veľmi vysoká. Mnohí pracovníci sú začínajúci praktikanti na miestach pre absolventov technických škôl.

... s čínskymi charakteristikami

V rámci vládnej politiky musia mať automobilové fabriky v zahraničnom vlastníctve právnu podobu podnikov so spoločnou majetkovou účasťou so štátnymi výrobcami áut. Dodávateľov na druhej strane priamo vlastnia spoločnosti Honda a Toyta a niektoré majú súkromných čínskych alebo hongkongských investorov.

Pracovné sily v jadrových spoločnostiach tvoria lokálni pracovníci z provincie Kuang-Tung, zatiaľ čo dodávatelia najčastejšie zamestnávajú migrantov z vidieckeho prostredia. Pracovníci – migranti nemajú žiadne politické ani sociálne práva, majú len obmedzený prístup k zdravotnému poisteniu, k poisteniu proti úrazom a nezamestnanosti, a taktiež nemajú právo na usadenie sa v lokalitách, kde pracujú.

Tieto rozdiely sa prejavujú aj v štruktúrach odborov. V jadrových fabrikách disponuje oficiálna Celočínska federácia odborových zväzov rozsiahlou byrokraciou, ktorá administruje štedré sociálne programy firiem a pôsobí ako konzultant manažmentu pri rozhodovaní o platoch a pracovných podmienkach (neexistujú tu kolektívne vyjednané dohody). U väčšiny dodávateľov odbory vôbec neexistujú, alebo ich založili úrady práce lokálnych vlád, tajomníci komunistickej strany či manažéri.

Štrajky automobilových pracovníkov v Číne: čo získali? I.

Preložil: Peter Nedoroščík

Boy Lüthje je výskumný pracovník na Inštitúte sociálneho výskumu Univerzity vo Frankfurte v Nemecku a zamestnanecký pedagóg nemeckých odborov špecializujúci sa na globálnu produkciu v Číne a iných rozvojových ekonomikách.
 

Zdroj: Z Communications Zdroj: http://www.zcommunications.org/auto-worker-strikes-in-china-what-did-they-win-by-boy-l-thje
Priemerne (0 Hlasy)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!