Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Tajomná sila na ružinovskom zastupiteľstve

Autor/ka: Klub ochrany technických pamiatok

Klub ochrany technických pamiatok (KOTP) informuje verejnosť, že na zasadnutí zastupiteľstva mestskej časti Ružinov, konanom v utorok 15.5.2012, úradovala tajomná sila, ktorá presvedčila tunajších poslancov zmeniť názor o 180 stupňov a nepodporiť tak zachovanie unikátnej technickej pamiatky Bratislavy, Cvernovej továrne na Svätoplukovej, Páričkovej a Košickej ulici.

Pripomíname, že Bratislava za posledné roky stratila takmer všetky hodnotné pamiatky tohto typu. Za všetky spomeňme Kablo, Siemens-Schuckert, Gumon, práve mizne zvyšok Kráľovskej uhorskej tabakovej továrene z polovice 19. Storočia. Dotknutá Cvernová továreň je posledná z porovnateľných a preto dnes už jedinečná. Jej mimoriadna hodnota spočíva vo fakte, že sa dochoval takmer kompletný areál z prelomu 19. a 20. storočia, navyše s veľkou mierou autenticity. V ňom sú zastúpené rôzne architektonické štýly, ako ja stavebné technológie. Všetky objekty sú navyše v dobrom technickom stave, vzhľadom na charakter bývalého ľahkého priemyslu netrpia žiadnymi ekologickými rizikami. Toto dáva predpoklad pre zachovanie a ďalšie využitie a zveľadenie dotknutého areálu, rekonštruovaním historických objektov, pridelením nových funkcií a včlenením do modernej výstavby – čo je na západ od Bratislavy už úplným štandardom.

Na februárovom zasadnutí zastupiteľstva MČ Ružinov preto poslanci jednohlasne schválili uznesenie č. 146/IX/2012, v ktorom okrem iného odporučili starostovi Ing. Dušanovi Pekárovi „zapísať do Zoznamu pamätihodností Mestskej časti Bratislava - Ružinov objekty" historického areálu Cvernovej továrne, ako aj „začať neodkladne  proces obstarania  územného plánu zóny bloku ohraničeného ulicami Páričkova, Dulovo námestie, Košická, Mlynské nivy a Svätoplukova v ktorom budú premietnuté zámery zachovať vybrané objekty areálu  bývalej Bratislavskej cvernovej továrne.".

Na plnenie týchto krokov malo dôjsť na zasadnutí zastupiteľstva MČ Ružinov, ktoré sa konalo dňa 15.5.2012. Návrh starostu na zapísanie historických objektov Cvernovky do Zoznamu pamätihodností na území mestskej časti Bratislava – Ružinov však poslanci neschválili.

Zaujímavé pritom je, že v reakcii na vystúpenie poslanca Guldana, ktoré predchádzalo hlasovaniu, spomenul starosta stretnutie s investorom: podľa jeho slov sa ho zúčastnili ešte poslanci Buocik a Tomášková (obidvaja SDKÚ) a konalo sa deň pred zasadnutím zastupiteľstva. V tejto súvislosti tlmočil vôľu investora spracovať územný plán zóny (ÚPZ), inak však poslancov ani verejnosť o obsahu tohto stretnutia neinformoval. Iróniou je, že napriek vyjadrenej vôli spracovať ÚPZ, aj návrh na jeho spracovanie poslanci nakoniec odmietli. Dobrovoľne sa tak obrali o efektívny nástroj a dosah na to, čo na danom území vznikne.

Okrem vyššie spomenutých vystúpení hlasovaniu žiadna diskusia nepredchádzala. Všetko akoby bolo dopredu jasné. „Zhodou okolností" má na neschválení bodu najväčšiu zásluhu práve klub SDKÚ-DS, ktorého všetci poslanci – aj napriek svojej prítomnosti - nehlasovali.

Dodávame, že zaevidovať predmetný areál medzi pamätihodnosti Ružinova odporúčal miestnej samospráve ešte v roku 2005 aj sám Krajský pamiatkový úrad ako aj Mestský ústav ochrany pamiatok v roku 2008.

Preto sa pýtame: Naozaj sú poslanci zastupiteľstva MČ Ružinov ľahostajní k zachovaniu a zveľadeniu posledných zvyškov kultúrneho dedičstva tohto mesta? Prečo sa deň pred takto dôležitým hlasovaním stretol starosta spolu s dvoma poslancami SDKÚ s investorom? O čom hovorili? Prečo o tom nikto z nich nepodal ostatným poslancom a verejnosti žiadnu správu? Prečo hlasovali poslanci v príkrom rozpore s uznesením, ktoré sami vo februári schválili? Aká tajomná sila ich presvedčila zmeniť názor o 180 stupňov? Prečo nikto z nich ani len nehľadá prijateľný kompromis?

Heslá o zachovávaní kultúrneho dedičstva a regulovaní výstavby platia len pred voľbami.

Fotografia: Wikimedia Commons

Priemerne (1 Hlas)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!