Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Ťažoba následkov zemetrasenia na pleciach žien

Autor/ka: Suvendrini Kakuchi

Odo dňa zemetrasenia a cunami, ktoré 11. marca zničili aj pobrežnú dedinu Minato, bojuje Japonka Masami Endo s nočnými morami svojej trojročnej dcéry. „Moja dcéra Sakura nikdy nezvykla plakať zo strachu z tmy, až kým sa neodohralo to nešťastie. V porovnaní s veselým a pokojným dievčatkom, akým bývala, je to dnes celkom iné dieťa", hovorí slobodná matka.

Masama Endo si robí o dcéru veľké starosti. Obe priamo zažili, ako cunami bičovalo dedinu a voda sa valila cez prvé poschodie domu, ktorý utŕžil vážne škody. Mesto Išinomaki, ktorého súčasť je aj dedina Minato, sa nachádza v severovýchodnej prefektúre Mijagi.

Príbeh dievčatka Sakury je len jedným z tisícok podobne hrozných príbehov, aké v týchto dňoch prežívajú tí, ktorí prežili zemetrasenie o výške takmer 9 stupňov a nasledovné ničivé cunami. Prírodné katastrofy zničili celé severné pobrežia Japonska. Odborníci na rodovú problematiku dodávajú, že najväčšmi postihnutými skupinami sú ženy, deti a starší ľudia.

Veľká časť postihnutých osôb stále žije v evakuačných centrách a zväčša predstavuje najzraniteľnejšie skupiny podstupujúce pri katastrofách najväčšie riziká. Práve preto potrebujú okamžitú pomoc. „Mesiac po katastrofe sa pozornosť sústredí najmä na pomoc ženám a deťom. Musíme konať rýchlo a napĺňať ich základné potreby, aby sme zabránili vzniku ďalších problémov v procese obnovovania krajiny", vyjadrila sa Hirano Keiko, riaditeľka Ženského centra Morioka spolupracujúceho s japonským centrom Oxfam, ktoré sa prednostne stará o pohotovostné zásobovanie postihnutých žien.

Zatiaľ čo, žiaľ, klesá počiatočný súcit s najhoršou prírodnou katastrofou v Japonsku v období po druhej svetovej vojne, mnohé organizácie venujúce sa ženským právam sa usilujú konať čo najefektívnejšie v záujme pomoci poškodeným.

„Existuje slovo, ktoré najlepšie vystihuje situáciu žien postihnutých nešťastím: je ním vytrvalosť, a to v najširšom zmysle tohto slova", hovorí Yasuko Arai, hovorkyňa Združenia pre rodovú rovnosť v meste Sendai, ktoré zároveň spolupracuje s vedením tohto hlavného mesta prefektúry Mijagi. „Ženy vytrvalo znášajú nevyhovujúce podmienky v evakuačných centrách, v ktorých nemajú žiadne súkromie, vyrovnávajú sa so stratou najbližších príbuzných vrátane vlastných detí ako aj s tým, že sa mnohé z nich z noci na deň stali slobodnými matkami", dodáva.

Sendai je najväčšie mesto regiónu Tohoku. Yasuko Arai hovorí, že najväčšiu škodu napáchalo zemetrasenie a cunami v malých rybárskych dedinách na morskom pobreží ako aj v poľnohospodárskych oblastiach. Združenie pre rodovú rovnosť vytvára novú sieť s cieľom podpory žien. Sieť bude pomáhať získavať svedecké výpovede, vypracovávať zoznam mimoriadnych potrieb a bude motivovať ženy priamo sa vyjadrovať k tomu, aký smer by mali nabrať práce na rekonštrukcii spoločnosti a návrate do normálneho života.

„Tradičná spoločenská kultúra obmedzovala ženy vo vyjadrovaní vlastných názorov, nakoľko za vodcov uznávala výlučne mužov. Nastal najvyšší čas daný model zmeniť", vyjadrila sa Arai.

Hoci miestna polícia zostavila precízne tabuľky čísel o mŕtvych a nezvestných osobách, neexistuje rozpis týchto dát na základe príslušnosti k pohlaviu. Približné odhady uverejnené tento týždeň v tlačových médiách tvrdia, že 55 percent všetkých obetí v dvanástich postihnutých prefektúrach predstavujú starí ľudia. Viac ako 15-tisíc osôb je stále nezvestných.

Riaditeľka Združenia slobodných matiek v meste Korijama v prefektúre Fukušima Kaori Tano prežila zemetrasenie, ktoré zničilo časti jej domu a momentálne stojí na čele hnutia podporujúceho tých, ktorí prišli o všetko.

„Najhoršie sú na tom slobodné ženy, ktoré žili samé už pred katastrofou. Prišli o všetko a musia čeliť nesmiernym ťažkostiam. Tie, ktoré mi telefonujú, hovoria o neprestajnej úzkosti a strese, pretože nevedia, ako majú ďalej pokračovať", hovorí Tano.

Organizácia zastrešuje 75 osôb a Tano sa pokúša zhodnocovať potreby každej jednej z nich. Všeobecne vládne duševné nastavenie, že osamelé postihnuté ženy zadržiavajú zúfalstvo a usilujú sa aktívne zodpovedať otázky, ako si zaobstarať nové domovy, udržať si pri tom zamestnanie a zároveň ubrániť svoju fyzickú integritu a bezpečnosť.

Tano a tím dobrovoľných pracovníčok a pracovníkov začali navštevovať evakuačné centrá vo Fukušime. Ženy v nich prejavujú obavy a strach z viacerých vecí: že by ich mohli objaviť bývalí manželia, obavy zo straty práce, komplikácie s udržaním súčasného zamestnania, nakoľko nemajú nikoho, kto by sa zatiaľ v evakuačných centrách postaral o deti, a všeobecný nedostatok služieb v prospech duševného zdravia postihnutých žien.

„Je očividné, že sa zároveň zdráhajú požiadať o pomoc v daných otázkach", hovorí Tano. „Ženy majú pocit, že by pôsobili ako egoistky, keby sa so svojimi požiadavkami obrátili na príslušné orgány, pretože ich úradníci sú priveľmi zaneprázdnení inými dôležitými otázkami", vysvetľuje.

Skupiny sociálnej pomoci sa pripravujú na zvýšenie príbytkov vedených ženami, ktoré v nešťastí prišli o rodičov, manželov či celú rodinu a ostali celkom opustené.

Študentská štipendijná organizácia Ašinaga Ikueikai zdôraznila, že podľa počiatočných odhadov zatiaľ podporila okolo sto sirôt z radov študentov a študentiek a ďalších asi dvetisíc detí, ktoré prišli aspoň o jedného z rodičov.

„Viac ako 60 percent našich štipendií je určených deťom, ktoré žijú len s matkou, pretože práve tie čelia najväčšej chudobe. V Tohoku je toto číslo ešte vyššie", povedal Yoji Yamamoto, poverený programom organizácie Ašinaga Ikueikai poskytujúcej podporu situáciách živelných a iných pohrôm.

Preložila Silvia Ruppeldtová

Zdroj: IPS Noticias http://www.ipsnoticias.net/nota.asp?idnews=98002
Rebelión http://www.rebelion.org/noticia.php?id=126790
Priemerne (1 Hlas)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!