Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Univerzita či kvíz? Rozdiel nemzistíš

Autor/ka: Ištván E-learning Miklóssyi

Písať o udalostiach na Felvidéku spoza Dunaja je veľmi náročná úloha. Ani nie tak preto, že koryto Dunaja je tu naozaj široké a preto je človek náchylný vidieť len to, čo chce, ale najmä kvôli základnej charakteristickej črte hornouhorského ľudu, ktorou je jednoznačne nevďačnosť. Je mi jasné, že za tento text budem prekliaty, ale nech mi je odpustené, nemohol som inak.

Musím priznať, že som túto slovenskú vlastnosť odhalil až nedávno. Totižto, ako každý deň aj v inkriminovanom momente som na brehu súc vyzeravší, či sa už neblíži ožran s tankistickou prilbou, bol som si všimol úkazu naozaj pozoruhodného: Pred očami sa mi zhmotnila dokonalosť: Platónove idei i Epikurova záhrada, múdrosť otcov patristiky i arabská stredoveká vzdelanosť, renesančné akadémie i novoveké univerzity, prvé vedecké laboratóriá i zárodky alternatívneho školstva, technologická revolúcia menom internet i vzdelanostná spoločnosť, a to všetko v jednom – s tým jediným správnym názvom: Miklošova UNIVERZITA.

I zajasal som preveľmo a s výkrikom „Vyznávači kalokagatie, vaše pochybnosti navždy zomreli a úsvit nového veku je tu!" som s nádejou vyčkával na ovácie a všeobecné veselie. Ja hlupák –  ignoroval som slovenskú nevďačnosť. Je síce pravda, že ak si sladké slová „Miklošova univerzita" zadáte do internetového vyhľadávača (toho, ktorý by nikdy nedopustil cenzúru), objaví sa niekoľko desiatok odkazov s rovnakým názvom: O Miklošovu univerzitu je veľký záujem, čo síce vyzerá ako kvalitné PR, ale ide o jasnú dehonestáciu. Veď len uvážte: Konferencia rektorov Slovenska – žiadna reakcia; Akreditačná komisia – štandardy meniť nebude; ministri školstva EÚ – konzultácie nežiadajú (hovorte si o sprisahaniach, čo len chcete, za tým musí byť Mikolaj!); učiteľskú chamraď ani nespomínam.

Pritom je zjavné, že jeho Magnificencia Ivan Mikloš ako hlboko veriaci kresťan a zapálený demokrat, ktorý by kvôli rozhojneniu lásky k blížnemu a všeobecnej deliberácii aj maastrichtské kritéria porušil, dokázal to, čo si gnostici a ilumináti vôbec len zbožne priali. Zhmotnil a zároveň ukryl celú múdrosť tak, aby vyzerala ako kvíz a ešte aj zmiatol tých, ktorí o vzdelaní niečo vedia, no skutočného poznania hodní nie sú. Celý tento zahalený proces transcendencie poznania nazval univerzitou. Toto slovo znamená spoločenstvo pedagógov a študentov, takže jeden človek univerzitu založiť nemôže, zvolá každý vzdelaný hlupák a neuvedomí si, že pedagogický zbor tvorí trojica – Ivan, Mikloš a neviditeľná ruka (pozor nemýliť si s Funesom, nejde o Fantomasa, ale o múdrosť a vzdelanie).         

V návale obdivu nad jeho dielom i smútkom nad žalostnou odozvou uvedomil som si, že predsa len toto veľdielo obsahuje chybičku. Nespôsobil ju nedostatok poznania, ale prílišná horlivosť kresťana a demokrata. Svojím dielom totiž, ako píše biblia, hádže sviniam perly pod nohy. Dovolil som si teda skromne navrhnúť bakalársky stupeň štúdia, ktorý by „oddelil zrno od pliev" a tiež, aj keď omnoho nešikovnejšie, ho ukryť do kvízových otázok. Nie náhodou je ich sedem. Rovnako ako vo výučbe jeho Magnificencie sa ukrýva celá múdrosť univerzitného magisterského vzdelania, aj môj skromný návrh obsahuje podstatu trívia a quadrívia siedmich slobodných umení. Neveríte? Skúste si prejsť zadania, kde sú výroky tých, ktorí skutočnú podstatu Miklošovho veľdiela aspoň sčasti pochopili. Ak autorov výrokov neodhalíte, prosím, ani neodchádzajte od válovov. Nadávať mi do maďarských svíň môžete aj tam.

  1. V oblasti vzdelávania rozhodne najúžasnejší počin, ktorý určite radikálne zmení naše chápanie procesu poznávania. Napriek tomu si však neviem predstaviť ďalšie fungovanie tejto univerzity bez kurzu „humanitárneho bombardovania", ktoré odjakživa bolo zárukou dlhodobého hospodárskeho rastu a vytváralo stovky nových pracovných miest.

    a/ Václav Havel (zakladateľ siete svojpomocných skupín Anonymní alkoholici)
    b/ Milo Minderbinder (neúnavný bádateľ v aplikovanej ekonómii a vo vojenstve ako zdroji všeobecného prospechu)
    c/ Mahátmá Gándhí (lenivec, ktorý posedával ešte aj počas demonštrácií)

     
  2. Čím viac študentov absolvuje túto univerzitu, tým väčšia je pravdepodobnosť prudkého rastu slovenskej konkurencieschopnosti. Pri kritickom množstve absolventov sa táto krajina nevyhnutne prepadne do sladkého blahobytu, ktorý je jediným legitímnym cieľom ľudského snaženia.

    a/ Ján Blahoslav Sokol (agent ŠtB a údajne aj hodnostár katolíckej cirkvi)
    b/ Ján Amos Komenský (protestant, čo viac dodať)
    c/ Ján Monte Počiatek (vášnivý jachtár a hodinár, neúnavný propagátor socializmu)

     
  3. Vždy som popieral, že by bolo možné dokonale naplniť ideál vzdelávania ako čistej idey. Každý, kto si klikne na túto stránku, po chvíli zistí, že som sa šeredne mýlil.
    a/ Fridrich Barbarossa (nemecký cisár, ktorý svojím dekrétom založil prvú európsku univerzitu)
    b/ Platón (grécky filozof a pôvodca tamojšieho štátneho deficitu)
    c/ George Soros (zakladateľ Stredoeurópskej univerzity, veľký fanúšik britskej libry a farebných revolúcií) 

     
  4. Ak by som mala prístup k internetu, už dávno by som bola usilovnou študentkou tejto slovutnej inštitúcie.

    a/ Eva Werner (prvá žena, ktorá sa stala rektorkou vysokej školy v Rakúsku)
    b/ Pallas Aténa (grécka bohyňa múdrosti) 
    c/ Simone de Beauvoir (empirický dôkaz tvrdenia: Kam čert nemôže, pošle ženu)

     
  5. Táto univerzita ráznym krokom vykročila do najlepšej päťstovky najlepších svetových univerzít a obávam sa, že napriek enormnej snahe Univerzity Komenského je len otázkou krátkeho času, kedy ju, čo sa kvality výučby týka, predstihne.

    a/ Ján Mikolaj (minister školstva, predovšetkým v Maďarsku považovaný za druhého najväčšieho vizionára v pedagogike – hneď za I. Miklošom)
    b/ Lukáš Krivošík (známy slovenský intelektuál)
    c/ Vasko Bilas (neznámy slovenský pseudointelektuál)

     
  6. Na celom Miklošovom projekte sa mi azda najviac páči, že napriek množstvu uvádzaných zdrojov sú materiály na výučbu také inovatívne, že nikomu ani nenapadne podozrievať autora z vykrádania cudzích myšlienok.

    a/ František Šebej (pacifista a milovník všetkého arabského)
    b/ Daniel Lipšic (podľa dôveryhodných zdrojov – rádia Jerevan a zairskej Guinnesovej knihy rekordov, rekordér, ktorý vymietol viac obývačiek, než najagilnejší Svedkovia Jehovovi)
    c/ Neznámy autor skladby Dolehronie

     
  7. Im sorry, it was just a joke.

    a/ Ivan Mikloš (teoretik vzdelávania a zakladateľ novej pedagogiky, ktorý svojím dielom podľa väčšiny odborníkov prekonáva aj Wilhelma von Humboldta)
    b/ Ištván Miklóssyi (nádejný študent Miklošovej univerzity)
    c/ Ján Figeľ (politik s enormným potenciálom ľudového zabávača)

Autor je neregistrovaným partnerom Jakuba Topola
Text a obsah bakalárskeho univerzitného štúdia vznikli v rámci maďarskej verzie projektu utopia

Zdroj: Utopia
Priemerne (0 Hlasy)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!