Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Utečenci zo Západnej Sahary nemajú základné životné nevyhnutnosti

Autor/ka: Martxelo Díaz, Yahia Bouhobeini

Utečenci zo Západnej Sahary (bývalá Španielska Sahara) sú zabudnutými protagonistami zabudnutého konfliktu. Prezident Červeného polmesiaca v Západnej Sahare Yahia Bouhobeini (ide o pobočku organizácie Červený kríž pre moslimské krajiny, pozn. prekl.) hovorí, že pokles získavanej humanitárnej pomoci, tak či onak nedostatočnej, môže mať dramatické dôsledky pre týchto ľudí dožadujúcich sa návratu do svojich domovov v oslobodenej vlasti.

Yahia Bouhobeini nedávno navštívil Baskicko, kde sa stretol so zástupcami inštitúcií, strán a rôznymi činiteľmi z Navary (po baskicky Nafarroa), ktorým vysvetlil komplikovanú situáciu utečencov zo Západnej Sahary. V posledných rokoch sa podmienky utečencov výrazne zhoršili.

Aký je cieľ vašej návštevy v Navare?

– Prvoradý cieľ je vzbudiť záujem o udalosti na Sahare medzi politikmi, v občianskej spoločnosti, v stranách a mimovládnych organizáciách. Mimoriadny dôraz však kladiem na humanitárne podmienky v utečeneckých táboroch. Keď hovoríme o obyvateľoch Západnej Sahary, žiaľ nemôžeme prestať opakovať, že je to načisto zabudnutý národ. Pokiaľ ide o humanitnú pomoc, veľmi nás trápi, že medzinárodnú komunitu v týchto dňoch síce naplno zamestnávajú prírodné katastrofy ako aj oprávnené požiadavky ľudí na Blízkom východe a Severnej Afrike, nikto sa však pri tom slovkom nezmieni o žalostných pomeroch v Západnej Sahare. Bojíme sa, že toto všetko bude mať nepriaznivé následky na nás, ktorí už 37 rokov čelíme hlbokej kríze. Všetky informačné prostriedky sa sústredia na Pakistan, Afganistan, Darfúr, Irak, Čile, teraz aj na Japonsko a Líbyu. Informácií o humanitárnej katastrofe Západosaharčanov je poľutovaniahodne málo. Ide azda o najdlhšiu humanitárnu krízu, ak nerátame situáciu Palestínčanov, a ako jediní máme utečenecké tábory umiestnené v púšti. V lete dosahujú teploty 50 stupňov v tieni a vietor býva neznesiteľný. Inou príznačnou črtou našich utečencov je skutočnosť, že sú aktívni v zápase o nezávislosť Západnej Sahary a sú preto výrazne organizovaní. Za 37 rokov však neboli zaznamenané prípady násilia voči cudzincom, hoci každý rok nás navštívi asi sedem až desaťtisíc návštevníkov. Do táborov je v noci aj vo dne voľný vstup a nie je potrebný žiadny druh ozbrojeného sprievodu či bezpečnostných jednotiek. S ľuďmi v táboroch je veľmi ľahké prísť do kontaktu. V správe a zabezpečovaní táborov zohrávajú najdôležitejšiu a najvýznamnejšiu úlohu ženy.

Na druhej strane však zaznamenávame obrovské oneskorenia v prerozdeľovaní humanitárnej pomoci zo strany OSN a medzinárodnej komunity. Je nedostatočná a nepokrýva ani najzákladnejšie potreby. Červený polmesiac a iné organizácie musia každý deň rozdeliť minimálnu potravinovú kvótu pre každú rodinu v táboroch. V marci sme však mohli zabezpečiť len 30 až 35 percent tejto kvóty. V podobnej situácii sme sa neocitli prvýkrát, vo februári sa odohrala veľmi podobná situácia. Nemáme žiadne zásoby. Svetový potravinový program OSN potrebuje 97 dní na to, aby dopravil potravinovú pomoc do prístavu Orán na severovýchode Alžírska, ktorý je od táborov v alžírskej provincii Tinduf vzdialený 1500 kilometrov. Ďalšie dni sú potrebné na zariadenie administratívnych záležitostí v prístave a prevoz potravín. Nakoniec to vychádza tak, že kým sa humanitárna pomoc dostane do utečeneckých táborov Západosaharčanov, uplynú minimálne štyri mesiace. Práve preto musíme nevyhnutne hľadať nové spôsoby a chceme získať aj podporu navarského parlamentu, vlády, strán, masovokomunikačných prostriedkov tak, aby sme mohli zabezpečiť aspoň základné potreby.

Zaznamenali ste v posledných rokoch zníženie pomoci zo strany darcovských krajín?

– Áno. V médiách sa uvádzajú ako prvé obete kríz, napríklad ekologickej a humanitárnej krízy v Japonsku. Ale druhými obeťami sme my, ktorí krízam čelíme už dlho. Sahara pre nikoho nie je žiadna priorita, pretože tam nie je násilie a situácia je od uzatvorenia dočasného vojenského prímeria v roku 1991 pokojná. A práve tento pokoj medzinárodnú komunitu nijako nemotivuje sústrediť na Saharu viac pozornosti a krajina nezaujíma ani žiadne vplyvné veľmoci.

Ale situácia je pre utečencov zo Západnej Sahary aj napriek nezáujmu veľmi vypätá. Žijú v mimoriadne extrémnych prírodných podmienkach, a ak k tomu pripočítame nedostatok základných potravín, myslíte si, že existuje vysoké riziko humanitárnej tragédie?

– Posledné prieskumy uskutočnené OSN ukazujú, že medzi deťmi mladšími ako päť rokov je vysoké percento chronickej podvýživy. Podobná situácia vládne medzi tehotnými ženami, podvýžive z nich čelí až 66 percent. Ani s existujúcou pomocou sa dodnes nepodarilo zabezpečiť pevné kritériá pre pôsobenie Medzinárodnej zdravotníckej organizácie v núdzových situáciách. Pobočky OSN uplatňujú normy pre bežné situácie. Ale my žijeme v krízovej situácii už 37 rokov.

Riešenie situácie utečencov by sa malo politizovať a malo by sa zabezpečiť aj právo na sebaurčenie. Zdá sa vám to uskutočniteľné?

– Riešenie by malo byť politické. My ako humanitárna organizácia máme povinnosť pomáhať, kým toto riešenie príde. Podľa mňa je riešenie jednoduché: hranice sú vymedzené, sú len dve strany, od roku 1991 je tu misia OSN, mierový plán podpísali obe strany a potvrdila Bezpečnostná rada, voličskú základňu určila OSN, na financovanie „modrých prílb" (mierových jednotiek OSN, pozn. prekl.) je určený ročný rozpočet 34 miliónov dolárov, čo v porovnaní s príspevkami humanitárnych organizácií predstavuje dvojnásobok. Máme všetky predpoklady na ukončenie konfliktu. Chýba však politická vôľa Maroka a medzinárodnej komunity.

Preložila a upravila Silvia Ruppeldtová

Západná Sahara bola španielskou kolóniou v rokoch 1934 až 1976. V šesťdesiatych rokoch malo Španielsko na podnet OSN zorganizovať referendum o tom, či si obyvatelia Západnej Sahary želajú samostatnosť. Namiesto referenda však územie tzv. Madridskými dohodami odstúpilo Maroku a Mauretánii. Podľa OSN sú dohody z hľadiska medzinárodného práva neplatné, napriek tomu je však po tom, ako sa v roku 1979 Mauretánia vzdala svojich nárokov, územie z dvoch tretín obsadené Marokom. Zvyšnú tretinu predstavuje tzv. Saharská arabská demokratická republika, ktorú vytvoril Front Polisario podporovaný Alžírskom a ktorý až do prímeria v roku 1991 viedol s Marokom vojnu.

Zdroj: Gara http://www.gara.net/paperezkoa/20110425/262059/es/Los-refugiados-saharauis-no-disponen-minimo-vital
Priemerne (0 Hlasy)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!