Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

V Lime vzniká „Tichomorská aliancia“, neoliberálna dohoda s cieľom zastaviť latinskoamerickú ľavicu

Autor/ka: -

Vlády Kolumbie, Čile, Peru a Mexika uskutočnili v hlavnom meste Peru Lime stretnutie za účelom vytvorenia takzvanej Tichomorskej aliancie (Alianza del Pacífico, AP), dohody medzi danými krajinami o podpore neoliberálnych politík založených na zmluvách o voľnom obchode.

Zmyslom summitu je nadviazať na stroskotaný projekt Aliancie voľného obchodu Amerík (ALCA), ktorý v polovici roku 2000 podnietili USA. Zúčastnili sa ho prezidenti Alan García z Peru, Juan Manuel Santos z Kolumbie, Sebastián Piñera z Čile a Felipe Calderón z Mexika. Podpísaním Limskej deklarácie vykonali hlavy štátov prvý krok ku vzniku Tichomorskej aliancie zameranej na vytvorenie toho, čo nazývajú oblasťou hĺbkovej integrácie v rámci „oblúka latinskoamerického Tichomoria" zahŕňajúceho štáty na pobreží Tichého oceánu.

Podľa oficiálneho vyhlásenia bezprostredne po schôdzke vyzvali čelní predstavitelia štátu na uskutočnenie progresívnych krokov umožňujúcich slobodný pohyb tovaru, služieb a kapitálu v danej oblasti. Čílsky prezident sa vyjadril, že dohody podpísané v Peru „majú nesmierny význam". Prezident Mexika zas uviedol, že „my sme demokrati, pretože veríme v politickú slobodu jednotlivcov a podporujeme obchod, pretože veríme v hospodársku slobodu". Podľa Calderóna bude Tichomorská aliancia vplyvnejšia ako Mercosur (Spoločný trh Juhu).

Kolumbijský prezident Juan Manuel Santos obhajoval vytvorenie bloku, nakoľko „Kolumbia, Mexiko, Peru a Čile majú mnoho spoločných rysov: dohody o voľnom obchode, podobné ekonomické a politické modely, neochvejnú vieru v slobodu a demokraciu, ktoré úzko súvisia so súkromným vlastníctvom a právnym štátom".

Vznik aliancie podnietil peruánsky prezident Alan García, ktorý zvykne kritizovať to, čo považuje za obmedzenia regionálnych integračných mechanizmov, ako napríklad UNASUR (Únia juhoamerických národov) alebo Andské spoločenstvo národov (CAN). Bývalý peruánsky minister hospodárstva a vyjednávač pre Oblasť voľného obchodu (Tratado del libre comercio) so Spojenými štátmi americkými jednoznačne potvrdil ideologickú stránku vznikajúceho organizmu, keď ho označil za protiváhu upevňujúcim sa progresívnym vládam v Latinskej Amerike.

Peruánski ekonómovia Carlos Bedoya a Carlos Ferrero sa zhodli v názore, že táto dohoda sa zrodila ako pokus o obnovenie Aliancie voľného obchodu Amerík ALCA a snaha o zabrzdenie procesu spoločenských zmien prebiehajúcich v Latinskej Amerike. Podľa Bedoyu je vytváranie Tichomorskej aliancie analógiou vzkriesenia ALCA, ktorú v tom čase pod inou zámienkou inicioval George W. Bush. Ten ňou sledoval „uštedriť šach mat integračným schémam v Latinskej Amerike, ktoré sa chcú vymaniť z politiky zasahovania zo strany USA".

Preložila Silvia Ruppeldtová

Zdroj: LibreRed http://www.librered.net/?p=6852
Priemerne (0 Hlasy)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!