Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Vďaka za francúzsky odpor proti neoliberálnej agende

Autor/ka: Mike Whitney

Vďaka bohu za Francúzsko. Kým sa liberáli v USA trasú pri pomyslení na poslanie nahnevaného e-mailu Kongresu zo strachu, že sa ich meno objaví na zozname teroristov ministerstva zahraničných vecí, francúzski pracujúci sa na frontovej línii dusia od slzného plynu a odrážajú obušky v priamom boji so Sarkozyho „gendarmerie“. Francúzi totiž nezabudli na svoje triedne korene. Keď vláda príliš narastie, sebavedomí ľudia sa vyhrnú do ulíc a z Paríža sa stane vojnová zóna plná prevrátených mercedesov, rozbitých výkladov a hromád tlejúcich pneumatík, z ktorých vychádzajú kúdoly čierneho dymu. Takto vyzerá demokracia, keď nie je oslabená desaťročiami propagandy a konzumerizmu. Nasleduje krátky pohľad do zákopov:

V titulkoch sa píše: „Celonárodný štrajk ochromil francúzsky energetický sektor... Francúzske energetické zariadenia sú v predvečer celonárodného štrajku proti zvýšeniu veku odchodu do dôchodku pred úplným kolapsom... Celé Francúzsko zasiahla vlna protestov proti spornej dôchodkovej reforme, ktorá by zvýšila dôchodkový vek zo 60 na 62 rokov... Ráno 22. októbra 80 demonštrantov zablokovalo rafinériu Grandpuits, ktorá je kľúčovým dodávateľom pre medzinárodné letiská Charlesa de Galla a Orly.“ (The Financial)

Vypínajú ich.

Všimnite si, že ufňukanci z Tea Party, ktorí horekujú za obnovenie „našich slobôd“, medzitým plnia bunker na „zadnom dvore“ osivom a muníciou. Glenn Beck vás nechce zachrániť pred „podlou starou“ vládou. Voľnosť už viac nie je slobodná. Ak ju chcete, zlezte z pohovky a organizujte sa. Rozsah slobody, ktorý si národ užíva, je vždy priamo úmerný množstvu krvi vlastných obyvateľov rozliatej pri bojoch proti štátu. Nič viac, nič menej. Človek, ktorý je ochotný znášať hrubú silu policajného pelendreku na svojom chrbte si zaslúži nepomerne väčšiu chválu ako ľavicový/pravicový autor bučiaci z tribúny. Štát nedojímajú lyrické úvodníky ani prozaické manifesty. Reaguje len na silu a preto dá na ľudí, ktorí sú ochotní „vrhnúť sa do jeho súkolia“ a zastaviť jeho chod. Nanešťastie sa zdá, že väčšina týchto ľudí žije len vo Francúzsku.

Vo Francúzsku sa neustále rozvíja hnutie odporu. Výhonky rebélie sa objavujú všade – „stredné školy, železničné stanice, rafinérie a diaľnice zablokovali, objavili sa okupácie verejných budov, pracovísk, obchodných centier, riadené prerušenia dodávok elektriny a rabovanie vo volebných inštitúciách a na radniciach...“ A veľké odborové zväzy vyzývajú k ďalším štrajkom, diskusiám a stupňovaniu nepokojov.


Pre protesty študentov a pracovníkov bola vo Francúzsku viac ako týždeň zablokovaná doprava. Sarkozyho popularita prudko klesla. 65-tim percentám opýtaných sa nepáči, ako francúzsky prezident pristupuje ku štrajkom. Sedemdesiatdeväť percent ľudí by rado videlo Sarkozyho vyjednávať s odbormi o situácii a podmienkach, ale on neustúpi. A tak v kotle naďalej vrie a vyhliadky na vypuknutie násilia rastú.

„Štrajk, blokáda, sabotáž“

Anonymný štrajkujúci hovorí:


„Tieto akcie v každom meste zostrujú mocenský boj a ukazujú, že mnohí ľudia už viac nie sú spokojní s postupom, ktorý zvolilo vedenie odborov. V parížskej oblasti sa okrem blokád železničných staníc a stredných škôl, štrajkov na základných školách či hliadok pracovníkov pred závodmi, začali stretávať ľudia z rôznych profesií a vytvárať bojové kolektívy, ktoré majú zničiť izoláciu a rozštiepenosť. Vychádzajú z toho, že sa musia sami organizovať, aby dosiahli kontrolu nad svojím bojom bez sprostredkovania tých, ktorí vyhlasujú, že hovoria za pracujúcich.


V sobotu sme sa rozhodli okupovať operu na námestí Bastilly. Chceli sme narušiť predstavenie, ktoré naživo vysielal rozhlas na mieste, kde sa odohráva obchod s kultúrou a zorganizovať tam zhromaždenie. Takže sme sa s viac ako tisíckou ľudí stretli na „národnom námestí“ (Place de la nation). Držali transparenty s nápismi „šéfovia rozumejú jedinému jazyku: Štrajk, blokáda, sabotáž.“ (koniec komuniké)

Účastníci akcie čelili očakávanému policajnému násiliu a masovému zatýkaniu.

Rozruch okolo dôchodkov sa neobmedzuje len na Francúzsko. Penzijným fondom v USA chýbajú takmer 3 bilióny dolárov. Budú pracujúci v USA rovnako ako ich francúzske náprotivky ochotní čeliť výprasku (aby obránili „čo je ich“) alebo zdvihnú ruky a poprosia o pomoc Obamu?

Niet pochýb, že sa washingtonské elity spojili s Wall Street, aby preniesli obrovské dlhy spôsobené finančným krachom na pracujúcich a dôchodcov. Taktiež nemôžeme pochybovať, že vyvolajú (slovami Slavoja Žižeka) „permanentný ekonomický výnimočný stav“, aby ospravedlnili svoje konanie. To im umožní prísť s takzvanými „úspornými opatreniami“, ktoré sú navrhnuté tak, aby ožobráčili pracujúcich a odobrali prostriedky vládnym programom určeným pre ľudí. Trend uťahovania opaskov len maskuje prebiehajúcu triednu vojnu, ktorá má za cieľ obnoviť feudálny systém s kráľmi a nevoľníkmi.


Ekonóm Mark Weisbrot píše: „Ak chcú Francúzi zachovať vek odchodu do dôchodku na súčasnej úrovni, majú mnoho možností, ako financovať budúce náklady na dôchodky bez toho, aby tento vek museli zvyšovať. Jednou z nich, ktorá má podporu francúzskej ľavice – a ktorú na medzinárodnej úrovni podporil Sarkozy – by bolo zdanenie finančných transakcií. Takáto „daň zo špekulácií“ by mohla zvýšiť príjmy o miliardy dolárov, čo sa práve deje vo Veľkej Británii, a zároveň odrádzať od špekulatívnych obchodov s finančnými aktívami a derivátmi. Francúzske odbory a demonštranti požadujú, aby vláda zobrala do úvahy niektorú z týchto progresívnejších alternatív.“

Skutočným problémom ale nie je vek odchodu do dôchodku. Je ním degradácia a „umravňovanie“ ľudí odbormi a otázka „kto bude veliť“ a v koho záujme bude spoločnosť spravovaná.

Francúzi proti oligarchii vydieračov a zlodejskému systému, ktorý predstavujú, bojujú. Zmäkčilých Severoameričanov zatiaľ upokojuje podpisovanie ktoviekoľkej petície alebo svoj svetabôľ ventilujú na zhromaždeniach so Sarah Palin.

Vive la France! Vive la Résistance!

 

Preložil Peter Vittek

Zdroj: Global Research http://www.globalresearch.ca/index.php?context=va&aid=21624
Priemerne (0 Hlasy)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!