Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Verejný priestor

Verejný priestor

 

Čo je dobrý verejný priestor sa dá jednoznačne definovať iba ťažko. Vo všeobecnosti je to ale miesto, ktoré neprináša nebezpečné aktivity, kde nájdu svoje miesto rôzne skupiny ľudí, kde sa radi zastavíme, stretávame, trávime čas, kde sa „dá niečo robiť" a to niečo si môžeme vyberať z mnohých možností. Kvalita sa prejavuje v detailoch, v manažmente v čase a priestore. Odborníci vravia, že každý kvalitný verejný priestor potrebuje 10 a viac vecí, ktoré si ľudia môžu vybrať robiť a každé mesto potrebuje 10 a viac kvalitných verejných priestorov.

Vytváranie verejného priestoru je proces, ktorý sa dá veľmi stručne opísať, že je to zmena miesta v susedstve, kde sme sa nikdy nezastavili na miesto, z ktorého sa nám nechce odísť.

Všetky používané metodiky participatívneho vytvárania verejných priestorov považujú miestnu komunitu, teda súčasných aj budúcich užívateľov priestoru, za najväčších znalcov daného miesta. Ich názory na súčasné aj možné využitie priestoru, jeho funkciu aj výzor, získané v procese plánovania (na plánovacích stretnutiach, cez prieskumy názorov, ankety, súťaže v kreslení a podobne), spracúva do formy projektu profesionálny architekt. Celý proces garantujú miestne autority, ktoré zabezpečujú najmä legitímnosť procesu plánovania, stručne: dokážu garantovať, že to, čo komunita do plánu vloží, sa aj skutočne zrealizuje.

Plánovanie nie je jednoduché a ľahké, ale ukazuje sa, že je jedinou cestou, ako predísť problémom. Miestne autority často zisťujú, že zapojiť ľudí do rozhodovania je cesta rýchlejšia a lacnejšia, ako čeliť kritike, protestom a nátlaku.

-------------------------------------------------------

Z našich doterajších skúseností, predovšetkým v rámci programu PrieStory, chápeme pojem verejný priestor takto:

1. verejný priestor - vonku, mimo budov, ich átrií či zimných záhrad. Podporu z nášho programu preto nemôžu získať projekty zamerané na stavebné úpravy v budovách materských či komunitných centrier, projekty na vybudovanie priestorov na stretnutia v školách či iných zariadeniach.

2. verejný priestor musí byť prístupný verejnosti - bezplatne a voľne, a to podstatnú časť dňa. Výsledok projektu nemôže slúžiť iba vybranej časti verejnosti, napr. členom organizácie, iba deťom určitej škôlky či obyvateľom jedného bytového domu. Prijateľná je ochrana priestoru pred zničením napr. uzamknutím na noc.

3. priestor by mal mať určitú skupinu súčasných alebo aspoň potenciálnych užívateľov - teda ľudí, ktorým na tomto priestranstve záleží, majú k nemu vzťah a po skončení projektu si ho budú udržovať. Existencia miestnej komunity je veľmi dôležitá, neosvedčilo sa túto komunitu vytvárať až počas plánovania a úprav vybraného priestoru.

4. priestor by nemal byť príliš vzdialený od ľudí - teda mal by byť v primeranej vzdialenosti od ľudí, ktorí ho budú používať. Najlepšie je, keď sa priestor nachádza v obytnej časti sídla príp. v jej blízkosti, jednak kvôli dozoru a ochrane po ukončení projektu, ale tiež kvôli existencii miestnej komunity (viac v predchádzajúcom bode). Vhodná je tiež blízkosť ďalších miest a budov podporujúcich stretávanie sa ľudí (škôlky a školy, zastávky MHD, kultúrne inštitúcie a pod.). Naopak, nevhodné sú napr. priestory, kde ľudia iba prechádzajú a nemajú dôvod sa tu zastaviť, príp. prázdna plocha úplne mimo zastavaného územia.

5. priestor by mal byť dostatočne variabilný na to, aby ho mohli jeho užívatelia upraviť podľa svojich predstáv - mal by umožňovať vytvorenie verejného priestoru podľa potrieb a názorov komunity. Priestor uprostred športového areálu umožňuje v podstate iba vytvorenie športovej zóny, nie kvalitného verejného priestoru. Predkladatelia projektov majú často detailnú predstavu o tom, čo by na vybranej ploche malo byť; musia byť však pripravení sa tejto predstavy vzdať, ak takáto potreba vyplynie z plánovania s komunitou.

6. výsledkom úpravy vybraného priestoru musia byť viditeľné zmeny - znamená to, že podporu získajú primerane veľké priestranstvá, aj vzhľadom na dĺžku projektov (1 rok) a množstvo pridelených aj dodatočných finančných zdrojov. Je možné podporiť aj úpravy väčších priestorov, v rámci nich je ale nutné špecifikovať, že bude naplánovaný väčší priestor, v rámci ktorého budú upravené v etapách menšie plochy. Je potrebné definovať, ktorá plocha bude upravená ako prvá resp. ktorá bude upravená zo zdrojov programu PrieStory.

7. vlastník či správca vybranej plochy musí súhlasiť s vytvorením priestoru pre verejnosť - projekt musí byť navyše v súlade s územnomplánovacou dokumentáciou vzťahujúcou sa k územiu. Chceme tak predchádzať prípadom, že aktivita občanov príde do konfliktu s oprávnenými vlastníckymi nárokmi alebo že upravený priestor po niekoľkých mesiacoch bude zrušený napr. kvôli výstavbe parkoviska.

8. úpravy priestoru je potrebné realizovať spôsobmi šetriacimi životné prostredie - všetci grantisti po získaní podpory uzavrú s Nadáciou Ekopolis zmluvu, v ktorej sa zaviažu pri realizácii projektov uprednostňovať prírodné materiály, rešpektovať zásady ochrany prírody a krajiny, tradičnú architektúru a technológie, nepoužívať pri úpravách plastové okná, asfaltovú strešnú krytinu, syntetické farby a laky, netradičné alebo invázne druhy rastlín. Prijímateľ grantu bude tiež musieť minimalizovať búranie alebo devastáciu pôvodných, k miestu náležiacich stavebných prvkov (oporné múriky, typické architektonické detaily a pod.), tiež výruby drevín a terénne úpravy, najmä zásahy do vodných či mokradných ekosystémov.

 

Prevzaté zo stránky Priestory.sk

Priemerne (0 Hlasy)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!