Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Workshop a verejná diskusia: Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania

Autor/ka: Utopia

Dňa 17. mája 2012 sa v rámci Transeuropa festivalu organizovaného participatívnymi komunitami participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave a OZ Utopia v spolupráci so združením European Alternatives v Justiho sieni Primaciálneho paláca uskutočnilo podujatie Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania.

Cieľom tohto podujatia bolo predstaviť súčasnú prácu jednotlivých participatívnych komunít, zapojiť do ich aktivít širšiu verejnosť a zároveň komunikovať ich skúsenosti s občanmi z viacerých slovenských a trinástich európskych miest zapojených do Transeuropa festivalu a predovšetkým vytvoriť spoločný dokument, ktorý by informoval o tom, čo oslovení obyvatelia nášho mesta pokladajú za dôležité a tiež o tom, aké sú ďalšie ciele a plány participatívnych komunít.

Program podujatia sa začal v ranných hodinách wokrshopom pre záujemcov o tému PR z rôznych častí Slovenska a otvorením informačného stánku o PR v Bratislave pred budovou Primaciálneho paláca. V informačnom stánku sa striedali členovia a členky participatívnych komunít a oslovovali širšiu verejnosť, aby im poskytli základné informácie o PR a získali od nich informácie o tom, čo im v Bratislave chýba, čo ich hnevá a akým spôsobom by tieto nedostatky odstraňovali. Členovia a členky participatívnych komunít oslovili počas dňa stovky Bratislavčaniek a Bratislavčanov a ich podnety sa stali základom práce podvečerného workshopu. V jeho úvodnej časti pracovali participatívne komunity v skupinách a pripravili výstupy, ktoré v druhej časti spoločne odprezentovali všetkým zúčastneným.

Spoločný dokument participatívnych komunít:

Ťažiskové témy Bratislavy

Tento dokument je prvým krokom smerom k vytvoreniu strategického a strednodobého plánu, ktorý by predstavoval pre mechanizmus participatívneho rozpočtu v Bratislave jeho základné ciele. Zámerom tak bolo prvotné sformulovanie potrieb a zámerov jednotlivých participatívnych komunít a ich predstavenie ostatným zúčastneným. Výsledkom tohto procesu sú ťažiskové témy jednotlivých oblastí, ktoré zväčša predstavujú široko uchopené tézy poukazujúce na problémy a nedostatky verejných služieb. Je však potrebné zdôrazniť, že kritiku a široko uchopené témy dopĺňali a rozvíjali konštruktívne návrhy riešení, ktoré majú často veľmi konkrétny a rukolapný charakter. Celkovo sa kritika dotýkala miznutia a vytvárania bariér pri verejných službách a verejných priestoroch, a tiež nedostatočnej komunikácie zo strany zástupcov a úradov mesta.

Tento dokument sa formoval podľa princípov participatívneho rozpočtu, takže základom práce bolo aktívne vytváranie podmienok umožňujúcich čo najširšiu participáciu komukoľvek, kto o ňu prejaví záujem. Členovia a členky participatívnych komunít sa aktívne pokúšali zapájať širšiu verejnosť prostredníctvom zbierania podnetov a aj zapojením záujemcov pri spracovávaní podnetov a navrhovaní ťažiskových tém jednotlivých komunít.

Participatívna komunita Seniori:

Na úvod komunita informovala o dvoch projektoch schválených vo verejnom zvažovaní v rámci pilotného projektu PR z minulého roku, ktoré v súčasnosti realizuje. Ide o Komunitné centrum generácií a aktivity s ním spojené a o projekt krízovej linky pomoci.

Počas spoločnej práce aj so zapojením nových účastníkov a účastníčok sa otvorila možnosť rozšíriť projekt krízovej linky o ďalšie aspekty. V diskusii sa ukázalo, že medzi dostupnými službami a seniormi existuje informačná medzera a prístupová bariéra, ktoré by tím dobrovoľníkov mohol vyplniť aj funkciou „vybavovačov", ktorí by v prípade potreby pomáhali obyvateľom pri kontakte s rôznymi úradmi a inštitúciami. Ďalšou diskutovanou témou bolo zväčšujúce sa odcudzovanie staršej a mladšej generácie a objavil sa návrh na realizáciu letných denných táborov pre seniorov a deti.

Najdôležitejšie ťažiskové témy:

  • Podpora bezpečnosti seniorov predovšetkým v týchto oblastiach: bývanie, sociálne veci a zdravie

  • Zapĺňanie medzery medzi staršou a mladšou generáciou

  • Sprístupňovanie služieb a odstraňovanie bariér medzi službami a ich adresátmi

Participatívna komunita Zelené mesto:

Informovala o priebehu projektu Zelená hliadka schváleného vo verejnom zvažovaní v minulom roku, ktorý sa zameriava na odstraňovanie odpadu a odpadkov na území Bratislavy. Spomedzi podnetov od občanov sa spomínal nedostatok špeciálnych verejných priestorov pre psíčkarov - výbeh pre psy.

V diskusii sa opakovane spomínal nedostatok zelene a neustále pokračujúca likvidácia zelených plôch v meste a rozvíjali sa námety, ktoré by prispeli k vytvoreniu rekreačných zón pre Bratislavčanov a Bratislavčanky.

Najdôležitejšie ťažiskové témy:

  • Skvalitnenie služieb pri odstraňovaní odpadu

  • Zastavenie likvidácie verejnej zelene

  • Vytváranie ďalších verejných rekreačných zón

Participatívna komunita Doprava:

V diskusii, ktorá sa odvíjala od podnetov občanov, sa objavili témy osobnej automobilovej dopravy, verejnej dopravy a cyklodopravy. V rámci cyklistickej dopravy sa hovorilo o rozširovaní cyklotrás a otvorení centra mesta pre cyklistov. Osobnej doprave dominovalo parkovanie a požiadavka nanovo rozpracovať strategickú koncepciu pre rezidenčné a záchytné parkovanie.

Najdôležitejšie ťažiskové témy:

  • Zmena dopravných stereotypov

  • Dynamická doprava: skvalitnenie verejnej dopravy a rozvíjanie integrovanej dopravy

  • Vybudovanie nových prestupných uzlov verejnej dopravy

Participatívna komunita Kultúra:

Najdiskutovanejšou témou tejto komunity bola otázka, ako zvrátiť trend marginalizácie kultúry v čase krízy. Odpovede na túto otázku mali rôznu podobu. Najčastejšie sa hovorilo o podpore a rozvíjaní lokálnych kultúrnych aktivít, ktoré rozvíjajú aktívny prístup obyvateľov ku kultúre, o potrebe podpory pre kultúrne centrá a festivaly. Ako prvý krok sa navrhlo vytváranie verejného priestoru pre informovanie o kultúrnych aktivitách tak, aby v meste existovali plochy pre bezplatné informovanie o kultúrnych aktivitách.

Najdôležitejšie ťažiskové témy:

  • Rozvíjanie a podpora lokálnych kultúrnych aktivít

  • Vytváranie verejného priestoru pre informovanie o kultúrnych aktivitách

  • Otváranie a rozvíjanie kultúrnych centier

Participatívna komunita Mládež:

V úvodnej časti informovala komunita o jej súčasných aktivitách v rámci projektov Plavárne pre Bratislavčanov a Komunitné centrum generácií. Hovorilo sa aj o plánovaných aktivitách rámci projektu Autonómna zóna Lafranconi a diskutovalo sa o súčasných podmienkach pre mladých ľudí v Bratislave. Ako najväčší problém vnímali nedostatok možností pre šport a voľnočasové aktivity, pričom tento nedostatok spôsobujú nielen miznúce športoviská, ale aj častá neprístupnosť tých existujúcich pre verejnosť. Dôležité miesto v debate sa dostalo aj samotnému participatívnemu rozpočtu a nedostatkom v jeho propagácii a informovaní verejnosti.

Ťažiskové témy komunity:

  • Rozširovanie a sprístupňovanie športovísk

  • Spestrenie a vytváranie širšieho priestoru pre voľnočasové aktivity

  • Propagácia a širšia informovanosť o práci participatívnych komunít a participatívneho rozpočtu

Participatívna komunita OpenData:

V tejto komunite sa diskutovali možnosti a nedostatky konceptu Otvorenej samosprávy a potreby nielen tejto komunity, ale predovšetkým občanov Bratislavy vzhľadom na zverejňovanie informácií. Objavila sa tak požiadavka na vytvorenie spoločnej pracovnej skupiny s úradníkmi zodpovednými za informovanie verejnosti o fungovaní samosprávy, ktorá by spolupracovala pri definovaní zdrojov informácií a popise procesov ich zverejňovania a spracovávania. Jej cieľom by malo byť zmapovanie procesov samosprávy a nastavenie obojstranných tokov informácií, teda od samosprávy k občanovi a spätne od občana k samospráve. Hovorilo sa aj o mestských podnikoch a sformulovala sa požiadavka na sprístupnenie informácií a otváranie procesov spolurozhodovania občanov aj v mestských podnikoch a zariadeniach.

Ťažiskové témy komunity:

  • Vytvorenie spoločnej pracovnej skupiny zamestnancov samosprávy zodpovedných za zverejňovanie informácií a členov participatívnej komunity

  • Sprístupnenie informácií a vytváranie podmienok pre spolurozhodovanie občanov v mestských podnikoch a zariadeniach

Priemerne (1 Hlas)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!