Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Zápis z verejného stretnutia Koliba 18.2.2016

Autor/ka: Lenka Korbeľová
Stretutie sa uskutočnilo 18. februára 2016 na ZŠ Jeséniova.

ZÁPISNICA ZO STRETNUTIA S OBČANMI

 

Na začiatku stetnutia s občanmi mal príhovor pán Starosta, ďalej Peter Nedoroščík odprezentoval prezentáciu o tom čo je to komunitné centrum a v akej fáze príprav sa momentálne nachádzame a zároveň občianka Koliby Renáta Šmilňáková predstavila ako by Komunitné centrum mohlo vyzerať. Ďalším ktokom bola diskusia obyvateľov Koliby na tému aktivít a zapojenia sa obyvateľov do príprav komunitného centra.

 

DISKUSIA

(Komunitné centrum v diskusii budem uvádzať skratkou KC.)

 

Pán Rupelt: Obyvateľ si myslí, že KC nechcú všetci obyvatelia Koliby.

Pani  Ládžiková: hovorí, že bola na stretnutí okolo ihriska Skalka, na Verejnej prezentácii návrhov Participatívneho rozpočtu 2016 a tiež vie, že 80% pôvodných obyvateľov chýbali financie a tak sa museli z Koliby vysťahovať a vidí, že doteraz neprišla aktivita "pôvodných" obyvateľov a tak prišla aktivita "nových" obyvateľov – pani hovorí, že by sme sa mali navzájom rešpektovať.

Pán Šoka: hovorí, že na Kolibe chýba lekáreň, služby…

Pán Vaculík: je rodený Bratislavčan nie Kolibčan – hovorí, že čo sa robí v BA za posledných 25 rokov je nejasné čo sat u zamýšľa – chce aby sa zrušili zastávky na znamenie  - 15 000 eur je treba investovať tak by boli prospešné

Pán Bača: je "novým" obyvateľom Koliby – je rád, že sa pripravuje takáto činnosť ako KC (bol by rád aj za materské centrum), pri správe KC by sa mohli využiť aj zamestnanci na aktivačné práce

Slečna Bajzová: má 22 rokov a podľa nej sa mladí na Kolibe nemajú kde stretávať, rozprávať a pomôcť si (stretávali sa v Slamenej búde), bola by rada keby sa KC vytvorilo a mohli by sa v ňom stretávať

Pani Turčanová: pozerá na predložený projekt KC a schvaľuje možnosť využitia priestoru všetkými vekovými kategóriami – pochválila aktivitu MČ a v centre by rada uvítala viac sociálnych zariadení, dennú službu a odstránila by sprchy

Pán Kostolíček: prišiel s ponukou možnosti otvorenia lekárne – služba pre občanov Koliby – zľava 10-15%

Pani Ursýniová: hovorí ako predstaviteľka Červeného kríža a tiež že zdravie máme vo svojich rukách – Červený kríž je ochotný prísť do KC a poskytnúť rôzne kurzy, zdôrazňuje aby sa nezabudlo na byty nad priestormi, kde by mohlo byť KC

Pani Lišková: predstaviteľa a spoluzakladateľka RC Kramárik vyvracia "reči" ohľadne RC, že ho obyvatelia nenavštevujú – za január mali cca 400 dospelých návštevníkov (deti nepočítajú nakoľko sa nezapisujú do prezenčnej listiny) – vykonávajú rôznej aktivity jednou z posledných bol karneval pre deti

Pani Virc: by chcela poprosiť o vysvetlenie čo tu na stretnutí riešime

Pani  Bajzová: hovorí aby sme sa akceptovali navzájom a hovorí, že seniori majú Denné centrum seniorov, kde sa môžu stretávať ale kde sa majú stretávať ostatné vekové kategórie?

 

Po prvej časti diskusie Peter Nedoroščík sformuloval RESUME doterajších príspevkov obyvateľov.  Na stretnutí sa objavili dva tábory, kde asi nenájdeme konsenzus. Jeden "tábor" by privítal KC a druhý je odporcom. Ďalej dal však slovo opäť obyvateľom.

 

Pán Rohoň: hovorí, že Kolibčania postupujú dopredu – možnosť mať takúto aktivitu považuje za veľmi pozitívnu – ľudia sa zaujímajú o rôzne veci ale nepoznajú vlastných susedov – hovorí o zdielanej ekonomike – v súčasnosti nemáme priestor, kde si navzájom posunieme informácie

Pani Šoková: hovorí o sebaprezentácii názorov čo by si chceli obyvatelia nájsť pre seba – všetci majú svoj osobný záujem – KC by malo nájsť  alebo spojiť niečo "NAD TÝM" – nájsť nejaký rozumný spôsob využitia – neppáčia sa jej diskriminačné reči "starý" proti "mladým" kolibčanom

Pán Lamprecht: hovorí, že KC je iniciatíva obyvateľov a nie MČ a že v bytovom dome bývajú obyvatelia a že treba na nich brať ohľad.

Pán Vojko: hovorí, že minulosť nikto nezmení ale treba sa sústrediť na prítomnosť – potrebné ochrániť okolie – páči sa mu moderovaná diskusia – a pýta sa otázky aké konkrétne dôvody majú obyvatelia proti KC?, prečo nemôže byť KC?

Pani Bačová: hovorí o tom koľko obyvateľov sa zúčastnilo na stretnutí – chce povedať  svoje názory – považuje to za bežnú vec – páči sa jej angažovanosť obyvateľov viacerých vekových kategórií – eventuálne možno nájsť aj iný priestor pre aktivity, ktoré navrhli obyvatelia – pýta sa či je možnosť zahlasovať za to či bude KC?

Pán Cuchál: problém mladých ľudí – nemajú sa kde stretávať – pomáhal spolupracovať na iných KC – podľa neho ľudia nevedia o mnohých aktivitách, ktoré by sa dali v KC vykonávať

Pán Mravčina: má záujem na čistote prostredia – spolu z OZ Za lepšiu Kolibu odpatávali odpadky z lesa – hovorí, že časom sa nájde priestor a čas a aktivity sa môžu nabaľovať

Pán Prídala: hovorí, že Koliba nemá samostatný volebný obvod – je za to kde by sa obyvatelia mohli stretávať – pýta sa či sú obyvatelia schopní si sami zabezpečiť finančne activity KC? – potrebujeme lekáreň… - hovorí, že ak chceme KC – zriaďovateľom by mala byť MČ

Pán Šoka: pýta sa prečo má vzniknúť KC? – nepočuje argumenty ZA? Podľa neho na Mandľovníkovej ulici nefunguje osvetlenie už dlho a je potrebné  riešiť probémy Koliby

Pán Kulich: poďakoval, že sa zorganizovalo toto stretnutie a má technickú otázku – pýta sa ako sa bude pokračovať?

Pán Šajben: je obyvateľ žijúci v bytovom dome, kde sú predmetné priestory – chcel by bezproblémovú prevádzku a zdravý kompromis – chcel by nájsť únosné riešenie nie je ani za a ani proti KC

ZÁVER

Na stretutí odzneli tri typy názorov obyvateľov Koliby:

  1. Obyvatelia, ktorí by boli ochotní pomôcť s prípravou a aktivitami do komunitného centra.
  2. Obyvatelia, ktorí by priestori, kde by mohlo byť komunitné centrum situované radšej prenajali iným aktivitám (napríklad Slovenskej pošte, Lekárni….).
  3. Obyvateľ, ktorý býva v predmetnom bytovom dome a nie je ani za ale ani proti ak sa navrhnuté take typy aktivít, ktoré budú rešpektovať poriadok bytového domu (napáčila sa mu predchádzajúca prevádzka).

 

KONTAKTY A AKTIVITY OD OBYVATEĽOV

  • Pani Kapustová – aktívna členka RC Kramárik –môže pomôcť vysvetliť aktivity a ako funguje RC
  • Pán Kostolíček  - reprezentuje spoločnosť VAŠA LEKÁREŇ – lekáreň by bola ochotná otvoriť prevádzku na Kolibe
  • Pani Dobrotová – by chcela v priestoroch otvoriť – Pohybovo-ozdravné centrum – má žiadosť na úrade
  • Pani Šoková – výučba cudzincov slovenský jazyk
  • Ak by bolo potrebné vytvoriť organizačný výbor môžeme osloviť pána Vladimíra
  • Pani Darina Pochabová – zabezpečiť ľudí, ktorí by sa starali o bezvládnych – nakúpili by im, prečítali rozprávku pre deti a pod. – stačil by pultív v KC kde by sa zbierali podnety od takýchto obyvateľov – je ochotná v projekte robiť koordinátora
  • Pán Lamprecht – súhlasí s KC – ale podľa neho by bol lepší objekt CASABLANCA – možno odkúpiť/ prenajať? od pána  Šídalu
  • Pani Bajzové by boli v KC ochotné doučovať angličtinu, krúžok šitia, varenia, šikovných rúk

 

Priemerne (0 Hlasy)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!