Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Žena ako dôvod: Frantz Fanon a oslobodenie žien

Autor/ka: Terry Moon

Blogerka L. Boogie napísala prvú časť svojho blogu Fanon, Alienation and Sexual Harassment (Fanon, odcudzenie a sexuálne obťažovanie), v ktorej vzrušujúcim spôsobom analyzuje knihu Frantza Fanona z roku 1952 Black Skin White Masks (Čierna koža biele masky) z hľadiska feminizmu spájaním svojich myšlienok s obťažovaním na ulici (pozri http://nothingbutahuman.wordpress.com/2011/12/04/fanon-alienation-and-sexual-harassment/).

Začína vylíčením niekoľkých prípadov obťažovania, pričom poznamenáva, že spomienka na ne jej pripomína, „aké násilné môže byť obťažovanie osôb so ženským telom na ulici. Zároveň mi to pripomenulo," píše, „kontúry a vzťah pohlavia, patriarchátu a odcudzenia, ktoré vyplývajú z obťažovania." Opisuje štyri príhody a konštatuje, že „cena za roky obťažovania je ohromná" a  tá formuje jej aktivity. Práve to, že sa „necíti bezpečná vo svojom vlastnom tele" a že je „odcudzená od vlastného fyzického vnútra", ju priviedlo k tomu, aby sa obrátila na Fanona.

Keď sa ženy stávajú predmetom

Pokračuje citáciou niekoľkých odsekov z kapitoly The Fact of Blackness (Skutočnosť čiernoty), vrátane výrazu, že je „na nás uvalená, zdrvujúca predmetnosť (crushing objecthood)ʻ." Uzatvára: „Myšlienky, ktoré Fanon prezentuje v tomto texte, sú oveľa zložitejšie, v tomto bode sa však chcem dotknúť telesnej skúsenosti odcudzenia. Fanon ju opisuje ako stav, keď vám vrátia telo roztiahnuté, zdeformované, prefarbené, odeté do žiaľu.

„Obťažovanie na ulici má rovnaký účinok. Vždy, keď ma obťažujú, spomeniem si, že moje telo nie je moje vlastné..."

Boogie opakovane hovorí o tom, čo z Fanonových myšlienok oslovilo utláčaných nebelochov po publikovaní jeho diel v 50-tych a 60-tych rokoch minulého storočia. Jeho artikulácia odcudzenia je hlboká, možno preto, že je založená na prežitej skúsenosti ako čierneho revolučného mysliteľa, aktivistu a spisovateľa z Martiniku a na filozofickom myslení Marxa a Hegela.

Nie som jediný, kto v počiatkoch hnutia za oslobodenie žien zistil, že Fanon vyjadril odcudzenie žien do veľkej hĺbky. Ženy začali zisťovať, že útlak, ktorý zažívali, bol spôsobený tým, že sú ženy, a nie tým, že na nich ako na jednotlivcoch bolo niečo zlé; nespĺňali očakávania našej spoločnosti alebo tieto očakávania preklínali, pretože spoločnosť ich považovala a zaobchádzala s nimi akoby boli menej ako ľudia, akoby boli len predmet. Práve toto Boogie opisovala v súvislosti s obťažovaním na ulici. Tí, ktorí vás považujú za človeka, si nemyslia, že ste tu na to, aby ste napĺňali ich potreby, a keď sa opovážite odmietnuť, skríknu vám do tváre „si sk__á suka." Násilie, s ktorým sa ženy stretávajú, keď odmietnu hrať hry na ulici, existuje preto, lebo prejavujeme svoju ľudskosť. Ako sa len opovažujeme narušiť toto status quo!

Potreba prehĺbiť Hegelovu dialektiku

Hoci sa Raja Dunajevskaja, zakladateľka marxistického humanizmu, nikdy s Fanonom nestretla, považovala ho za spolumysliteľa, a to nielen preto, že aj on bol revolučný humanista, ale aj preto, že bol súčasťou fantastického prostredia 50-tych rokov, keď revolučné myslenie a aktivity zmenili svet s počiatkami hnutia za občianske práva v USA, s východoeurópskymi vzburami a so začiatkom nových afrických revolúcií. Bola svedkom stretu medzi Fanonom a Sartrom, ktorý považoval pracovnú silu – pracujúceho – za stredobod zmeny, a „negra" len za akýsi detail v tomto väčšom boji, za čosi druhoradé. Dunajevskaja sa venuje aj „faktu čiernoty" (négritude), aby poukázala na „rozdielnosť dialektiky, keď má pôvod nie v poznaní, ale v úzkosti..."

V Hegelovej dialektike pána a otroka si otrok, robotník zdokonaľuje vlastnú myseľ prostredníctvom práce – transformáciou reality. Podľa Hegela, ako uvádza Dunajevskaja parafrázujúc Fanona, „by ste mohli dosiahnuť určité uznanie seba samých zo strany pána, ako muža, ako ženy, a nielen ako otroka. Fanon však tvrdí, že Hegel nebral do úvahy čiernych, a nie je ani trochu pravda, že pán sa o čiernych vôbec nezaujíma. Skutočným absolútnom, kde neexistuje žiadna reciprocita, je tento otrok, ktorý okrem toho, že je otrokom, okrem toho, že je vykorisťovaným robotníkom, je čierny, a toto ten druhý neuznáva vôbec." Dunajevskaja následne sama rozvíja diskusiu: „A preto by mala byť dialektika oveľa ostrejšia a mala by vnímať určitú transformáciu reality, ktorá je hlbšia ako tá Hegelova."[1]

Aká hlboká musí byť dialektika, keď je objektom žena, čierna žena?

Záujem žien o Fanona a jeho myslenie je súčasťou vášne pre filozofiu, ktorú Dunajevskaja označuje ako „vášeň pre slobodu". Som zvedavý, ako bude pokračovať diskusia, ktorú L. Boogie opäť otvorila.

POZNÁMKY:
1. Raya Dunayevskaya, The Power of Negativity: Selected Writings on the Dialectice in Hegel and Marx (Lexington Books, 2002), s. 192-194.

Preložila Judita Takáčová

Zdroj: News and Letters http://newsandletters.org/issues/2012/Jan-Feb/warJanFeb_12.asp
Priemerne (0 Hlasy)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!