Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

K Verejnemu zvazovaniu PR 2013

K Verejnemu zvazovaniu PR 2013
pr_bratislava
Odpoveď
9.11.2012 21:31 ako reakcia na Lukas Bulko.
Vcera sme sa videli na Verejnom zvazovani, chcel by som sa este raz zapojit do tejto putavej diskusie a zdielat zopar vlastnych postrehov, o ktorych sme sa rozpravali s Martinkou.
Suma o ktoru ziadali spolu projety bola malo cez 90 000E, co predstavuje 0,04% Ba rozpoctu. Mmnohi vsak budeme musiet este vela bojovat na mestskych komisiach a zastupitestve, aby sa nas projekt stal realitou. Mestske zastupitestvo minuly rok uznalo PR len priblizne 0,013% rozpoctu - 30 000E. Ak by to tak bolo aj tento krat, 10 projektov si nemoze byt istych, ci nerobili vsetko zbytocne, prve 4 projekty ktore prejdu, maju spolu rozpocet cez 30 000E. 

- Situacia, ktora v suvislosti s Verejnym zvazovanim zamrzela, bola nepritomnost diskusie po hodnoteni projektov, ktore robili jendotlive komunity, bez hodnotenia vlastnych projektov. Nebol teda priestor pre diskusiu, v ktorej by sa zdovodnovali jednotlive ohodnotenia a ktora by mohla viest k dovysvetleniu a korigovaniu hodnoteni. Preto ma mrzi, ze sa nikto nezapojil do tejto online diskusie, lebo mnohym dezinterpretaciam sa mohlo zabranit, ako napr. nepochopitelne podhodnotenie kriteria aktivizacie ludi v pripade Semaforu na sidlisku, alebo efektivnosti financii v AZ Lafranconi, a viem ze boli aj ine...

- Dalsia, podla mna nepoctiva skutocnost je, ze pocas hodnotenia projektov neboli zverejnene spracovane vysledky hlasovania na internete, ktore nepochybne radikalne zamiesaju poradie (20%). Tieto vysledky mohli podnietit dalsiu diskusiu a viest k tomu, ze by sa niektore hodnotenia zmenili.

- Sklamanim taktiez bolo, ze hlasovanie na Facebooku, ktore bolo vopred oznacovane za kontrolne a neoficialne, sa stalo legitimnym a oficialnym (zamiesa 10% celkoveho poradia) a az do samotneho verejneho zvazovania nas o tom nikto neinformoval. Zaujimalo by ma kolko ludi na FB hlasovao podla toho, ze si naozaj precitalo projektovu dokumentaciu daneho projektu, alebo aspon jeho anotaciu a kolko podla toho, ze sa im pacil nazov projektu? Vzhladom na to, z som nazivo videl, aku popularitu naberali nazvy projektov, ktore boli vymyslene, som skor presvedceny o druhej moznosti. Nehovoriac o tom, ze niektori ludia svoj projekt na FB z uvedenych dovodov vobec nepropagovali. Ak by som zalozil vlastne neoficialne halsovanie a nazbieral v nom 1000hlasov, stalo by sa legitimnou sucastou vysledku asi tiez...?
- Tzv. oficialne hlasovanie, ktore bolo propagovane na strankach bratislava.sk a pr.bratislava.sk tiez nebolo bez problemov. Ako som sa dozvedel na zvazovani, vo formulari sa dalo hlasovat viac krat z tej iste IP. (Vysledky tohto hlasovania zamiesaju dalsich 10% vysledneho poradia projektov.) Vzhaldom na zdvojenie hlasovania s facebookom z toho kazdopadne vyplyva, ze jeden clovek mohol a zrejme aj hlasoval min 2 a viackrat. 

- Jedným z piatich kritérií, ktorým sa na zvazovani posudzovali projekty, bolo „prínos projektu pre Participatívny rozpočet“, pre zvysenie prestize PR a nas ako celku. Ide v nom o to, aby z hodnoteneho projektu mali profit aj ine komunity, ako jeho realizatori + aby sa projekt stal prinosom pubic relations. Myslim, ze v suvislosti s tymto kriteriom prestize bude aj samotny PR dlhodobo celit mnohym, ale aj tymto 2 podstatnym namietkam, ktore musi zacat vo vlastnych radoch efektivne riesit:
1. PR a jeho projekty su len v podstate neskodna okrasa skorumpovaneho systemu a nič podstatné nemenia a nezmenia.
2. Informacie o PR, o diani v jeho projektoch a v komunitach, ak sa vobec deju, zostavaju len v kruhu vyvolenych.
Kym sa nevyvratia tieto a dalsie typicke namietky proti PR zo strany jeho odporcov pripadne nedovercivcov, zostane uvazozvanie o prestizi PR velmi hmliste.
- Je velka skoda, ze PK OpenData neiniciovala projekt, ktoreho ucelom by bolo zefektivnenie uzivatelskej pristupnosti a komunikacie v liferay a umoznenie skutocnej vymeny skusenosti a know how medzi aktivnimy clenmi komunit aj verejnstou. Sice sa to mnohym asi nezda, ale liferay ma v tomto nesmierny nevyuzitt potencial. Ja osobne by som sa na takomto projekte rad podielal.

Vo velkej miere teda celime problemu transparentnosti, o ktoru sa akoze snazime:
Priebezne aktivity v komunitach sa prilis nezverejnuju, rovnako je malo projektov, ktore by mali byt v stadiu realizacie a informovali by verenst o jej priebehu.
Clenovia komunit su stale malo informovani o tom co prerokoval koordinacny tim - OZ Utopia s Magistratom.
Peniaze z pilotneho projektu 15 000 nikto nidky nevidel, oni proste su niekde v zalohe, nikto nevie kde, co sa s nimi stane. co vlastne znamena ze su rezervou, ako sa rezverva bude cerpat?
Nemame dosah na to, ako sa manipuluje s peniazmi realizovanych projektov, mesto zaobstarava objednavky, ale tazko dosiahnut to, aby ich zacalo dinamicky zverejnovat. Na to ako sa tieto peniaze pouzivaju treba pritom klast naozaj doraz.
Mesto doteraz pouzivalo dvojaky pristup komunikacie v ramci porpagacie PR. Na verejnych akciach je PR najma ich zasluha, v nasej pritomnsoti je naopak zdoraznovane dobrovolnictvo.
Propagacia PR z pozicie mesta je takmer nulova, clenom komunit sa javi, ze mesto tento proces skor brzdi, ako mu pomaha.

PK Zelene mesto navrhla termin interkomunitneho stretnutia na 27.11. v KCGeneracii. Ak Vas napadnu este dalsie podnety, ktore by sme mali zacat spolocne riesit, pridite tam, a pripadne sa zapojte aj do tejto diskusie.

Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!