Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

RE: Koncepcia budovania cyklistických trás v Bratislave

RE: Koncepcia budovania cyklistických trás v Bratislave
Odpoveď
14.11.2011 8:35 ako reakcia na Michal Feik.
Pre určenie priorít koncepcie budovania cyklotrás v BA je potrebné zadefinovať ktorý účel cyklotrás budeme podporovať ako hlavný. Spájať väčšie sídelné útvary s centrom? s nákupnými strediskami? vytvárať sieť ktorá umožní študentom VŠ, SŠ dochádzať do škôl na bicykli, dochádzanie za prácou do väčších business zón? podpora turizmu (v zmysle vyjsť v ústrety návštevníkom BA a ponúknuť im alternatívny spôsob dopravy k pamiatkam, múzeám).
Je nereálne predstavovať si že všetky mestské časti poriešime naraz a všetky problémy sa vyriešia v jeden rok. Celý proces je potrebné rozdeliť do viacerých krokov.
Aj pri nápade vybrať jednu radiálu a sústrediť sa na ňu a spraviť z nej vzor - chýba odpoveď na otázku, vzor čoho? dobrého spojenia ku kultúrnym zariadeniam? vhodnej možnosti prepravy do práce? Nezanedbateľným hľadiskom je aj finančná náročnosť.
Ako najvhodnejšiu cyklistickú trasu, ktorej by mala byť venovaná prioritná pozornosť, podľa môjho názoru, je cyklistická trasa vedená po Bajkálskej ulici. Táto trasa prostredníctvom MDCC a Prístavného mosta spája mestské časti s najväčším počtom obyvateľov a v jej relatívnej blízkosti sa nachádza najväčší počet potenciálnych cieľov (športové haly, úrady, business zony...). Väčšie zásahy hádam ani nie sú potrebné, stačí preriešiť niektoré bodové závady – teda aj po stránke finančnej nebude úprava tak náročná.

Pri zostavovaní koncepčného materiálu, by bolo vhodné predložiť ho aj na rokovanie na Mestské zastupiteľstvo, tak aby otázka cyklodopravy – ako alternatívneho spôsobu dopravy mala podporu nie len primátora hl. m. SR BA, ale taktiež celej Bratislavy, tak aby to nebolo iba iniciatíva a akcia Komisie hlavného mesta pre cyklistickú dopravu, ale celého mesta. Tak by „tu po nás niečo ostalo“ aby sa ktokoľvek, kedykoľvek mohol spýtať, že prečo v tom ktorom investičnom zámere sa nepostupovalo podľa schválenej koncepcie. Mesto v mnohých prípadoch „ignoruje“ výstavbu ktorá by ho v mnohých prípadoch nestála ani korunu, stačilo by ju investorovi dať do podmienok (o pozadí – rôznych memoránd, dohodách až po korupciu sa nebudem zbytočne rozpisovať) aj za „nič nerobenie“ by mal niekto niesť zodpovednosť.

Taktiež by bolo vhodné do koncepcie zaradiť doriešenie úseku v Petržalke pri Draždiaku od Tematínskej ulice po vjazd do areálu Rehabilitačného a diagnostického strediska vrcholového športu. Výstavbou ktorá tu bola povolená defakto zmizla cyklistická cesta, ktorá v týchto miestach viedla.

Financovanie
V koncepčnom materiáli by mala byť kapitola, ktorá sa bude venovať financovaniu a zadefinovaniu zdrojov finančných prostriedkov na rozvoj cyklistickej dopravy. Rozpočet mesta a aj mestských častí je žiaľ tvorený „zosypaním“ všetkých peňazí na „jednu hromadnu“ a následne sú potom prerozdelované v mnohých prípadoch podľa vplyvov a záujmov či už politických zoskupení, alebo jednotlivcov, bez ohľadu na to odkiaľ prostriedky pochádzajú. Teda prostriedky vybrané za vyhradené parkovanie sa do dopravy vôbec nemusia dostať späť, pokuty za priestupky za porušenie zákona o premávke ostávajú s najväčšou pravdepodobnosťou na krytie chodu MsP.
Ďalším bodom je laxnosť Magistrátu, resp. hlavného mesta pri získavaní finančných prostriedkov. Magistrát by sa mal správať aspoň trochu „protrhovo“ a aj sám vyhľadávať možnosti ako navýšiť príjmové časti. Neustále sa hovorí iba o šetrení, ale kedy sa bude hovoriť o tom ako sa mestu podarilo zvýšiť svoje prijmi (samozrejme nie predajom svojho majetku, ale svojou činnosťou).

Milan Raus

Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!