Späť

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Autor/ka: Silvia Ruppeldtová

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

Ak rozvinieme tieto vety, ktoré znejú ako definícia alebo poučka, môžeme povedať, že participatívne rozpočty sa vo všeobecnosti zakladajú na nasledovných princípoch:

• presmerovávanie verejných zdrojov v prospech najpostihnutejších (v prípade Brazílie ide o najchudobnejších obyvateľov)
• vytváranie nového vzťahu medzi magistrátom (miestnym úradom a pod.) a občanmi, čo v praxi znamená formovanie novej formy riadenia
• znovuvytváranie sociálnych väzieb
•  podporovanie aktívneho občianskeho prístupu
 
Je to prirodzene veľmi ambiciózny zámer. Participatívny rozpočet v Porto Alegre znamenal pre Latinskú Ameriku prvý pokus prelomiť tradíciu protekcie a klientelizmu charakteristických pre politiku a zároveň pokus presadenia väčšej sociálnej spravodlivosti umožnením participovať na projektoch všetkým občanom, chudobným aj bohatším, vytváraním vlastných rozhodnutí a možnosti vlastnej kontroly dôsledkov týchto rozhodnutí.
 
Štruktúra procesu
 

 

Exekutíva
Tvorí ju starosta a jeho námestník zvolení v priamych všeobecných voľbách, ako aj všetky verejné administratívne telesá, orgány, výbory a verejné služby menované starostom. Podporujú participatívny proces.
Legislatíva
Mestské zhromaždenie volené občanmi proporčným hlasovaním. Jeho politická orientácia sa môže odlišovať od politickej orientácie exekutívy.
Občianska spoločnosť
Všetci obyvatelia, ktorí sa chcú zúčastňovať zasadnutí mestského zhromaždenia, či už priamo alebo nepriamo prostredníctvom oficiálnej skupiny (napr. susedské spolky) alebo neoficiálnej skupiny
Participatívna pyramída
Vytvára styčnú plochu medzi exekutívou a občianskou spoločnosťou. Organizuje sa v dvoch hlavných prúdoch: teritoriálnom (podľa sektorov) a tematickom.
 
 
Participatívna pyramída – pôvodná štruktúra
 
Participatívna pyramídafunguje na troch úrovniach.
 

 

1.úroveň
Je to mikro alebo lokálna úroveň, ktorá zahŕňa malé skupiny tvorené obyvateľmi domu, ulice alebo susedstva. Účastníci diskutujú o konkrétnych problémoch a z nich vyplývajúcich potrebných opatreniach. Určujú si priority a menujú hovorcov, ktorí budú ich požiadavky sprostredkúvať na vyššiu úroveň.
2.úroveň
Zahŕňa sektory (obvykle 10 až 15) a témy (5 až 6). Ich počet sa mení v závislosti od veľkosti dediny alebo mesta. Plenárne zhromaždenia sektorov môžu spojiť okolo 2000 participantov, ktorí porovnávajú silné a slabé stránky toho ktorého susedstva, definujú všeobecné priority sektora a určujú delegátov do sektorálnych fór ako aj členov rady participatívneho rozpočtu, ktorých úlohou je rokovať s exekutívou o hlavných prúdoch smerovania verejného rozpočtu. Plenárne zhromaždenia sa vždy orientujú na konkrétne záležitosti a uskutočňujú sa paralelne so stretnutiami sektorov. Aj sektory si volia delegátov na tematické fóra a člnov rady participatívneho rozpočtu.
3.úroveň
Tvorí ju mestská rada pre participatívny rozpočet, ktorá je vrcholom pyramídy. Jej členovia sú menovaní na jeden rok. Reprezentujú jednotlivé sektory, témy, ako aj mestskú exekutívu, verejné služby a asociatívne hnutia. Stretnutia sa konajú niekoľkokrát za mesiac, rada dozerá na participáciu a zabezpečuje komunikáciu medzi mestskou administratívou a participatívnou pyramídou.
 
 
Ročný rozpočtový cyklus
 
Participatívny rozpočet vo všeobecnosti predstavuje neustále prebiehajúci proces v ročných cykloch. V Porto Alegre sa začiatočný prípravný cyklus v marci a v apríli. V prvej časti sektorálneho a tematického zhromaždenia podáva exekutíva správu o výdavkoch z posledného rozpočtu a predstavuje rozpočet prebiehajúceho roka. Môžu byť zvolení niektorí z delegátov.
 
Druhý podcyklus sa koná medzi marcom a júnom a spravuje ho participatívna štruktúra. Konajú sa na ňom aj mnohé tzv. susedské stretnutia, na ktorých sa obyvatelia vyjadrujú k téme. Priority sa posúvajú do fór a predstavujú sa rade participatívneho rozpočtu. Je to vrchol ľudového participatívneho procesu.
 
Tretí podcyklus v júni a v júli zahŕňa druhé kolo sektorálnych a tematických zhromaždení, ktoré sa zhodujú s druhým cyklom. V priebehu týchto troch prvých cyklov sa organizujú špeciálne autobusy prevážajúce na miesta stretnutí aj deti, ktoré takisto získavajú informácie a môžu sa v procese priamo podieľať. V tomto období sa takisto organizujú rôzne kultúrne a divadelné osvetové stretnutia, ktorých cieľom je podporovať participatívny proces a stimulovať verejný záujem.
 
Štvrtý podcyklus trvá od júla do septembra. Obsahuje spustenie rady participatívneho rozpočtu ako aj diskusiu o rozpočte na báze priorít, určených a ohodnotených radou.
 
Posledný piaty pocyklus je od októbra do decembra. Zahŕňa pravidelnú diskusiu o mestského zhromaždenia o rozpočte, prípravu naplánovaných investícií a nadchádzajúci ročný rozpočtový cyklus.
 
Demokratické, redistribučné a technické smerovanie
 
Okrem vyššie spomínaných štruktúr sleduje participatívna dynamika v Porto Alegre tri hlavné zásady veľmi komplexných spôsobov praktického fungovania.
 
princíp prikláňajúcich sa požiadavkám a potrebám väčšiny, založený na počte  
 participujúcich a na kritériách a na formálnych kritériách prerozdeľovania rozpočtu na základe najpálčivejších občianskych požiadaviek
 
princíp distribučnej spravodlivosti zaručujúci mimoriadny prídavok (bonus) susedstvám s najmenšou alebo s najväčšmi znevýhodnenou populáciou. Aj tu sa kritériá definujú na základe priorít občanov, podľa dostupnosti k základným službám, infraštruktúre a podľa obyvateľstva
 
technický princíp pod vedením mestských služieb. Prvý zabezpečuje predbežné vyčíslenie chýbajúceho vybavenia, navrhuje spôsob uskutočnenia a finančnej schodnosti investícií. Ich moc je obmedzovaná a kontrolovaná radou participatívneho rozpočtu.
 
Mnohoraké participatívne modely       
 
Všetky modely vychádzajú s rovnakých a pomerne jednoduchých všeobecných princípov, ale porovnávanie mestských regulácií nám predstavuje rôznorodosť foriem rozpočtov mestskej rady. Všetky sú spracované a uverejnené v príručkách určených verejnosti a veľmi jasne a prehľadne formulované. Ich cieľom je zaručiť, aby regulácie stanovujúce počet delegátov každej jednotky, poslanie verejných predstaviteľov, výsady a vplyv rozpočtovej rady a jednotlivých fór boli jasné a prehľadné.
 
V závislosti od toho ktorého modelu sa môže množstvo vynakladaných verejných prostriedkov pohybovať od niekoľkých percent až po kompletný verejný rozpočet (v prípade Porto Alegre je to celých 100 %). Údaje ukazujú prevahu rozpočtov tvorených 3 až 15 % celkových mestských zdrojov, čo všeobecne zodpovedá základnej čiastke dostupných investičných zdrojov. Počet stretnutí ako aj participantov sa v závislosti od jednotlivých miest mení (od niekoľkých až po 35 % obyvateľstva). Vychádza to s pomerne komplexných s porovnaní jednotlivých rád.
 
Vyvíjajúci sa systém
 
Pokus s participatívnym rozpočtom v Brazílii preukazuje silný inovatívny a adaptabilný potenciál. V každom väčšom či menšom meste sa na minulé skúsenosti nadväzuje každoročnými úpravami štruktúry. Proces závislý od exekutívy sa môže prerušiť a prípadne opätovne rozbehnúť v nasledujúcom legislatívnom období. Zaviedli sa viaceré alternatívne formy participatívneho rozpočtu, napríklad mestský participatívny rozpočet pre mládež v meste Bara Mansa (štát Rio de Janeiro). V roku 1999 tam približne 7000 mladých ľudí určoval svoje požiadavky. V tom istom roku napríklad štát Rio Grande do Sul (patrí tam aj Porto Alegre) zaviedol politiku participatívneho rozpočtu na celoštátnej úrovni.
Zdroj: Spracované podľa: Francoise Lieberherr, Urban News No 7, 2003
Priemerne (0 Hlasy)


Porto Alegre Porto Alegre

Veselý prístav Bratislava

Autor/ka: Silvia Ruppeldtová

Stop urbicíde – genocíde mesta!


Video je bez zvuku!

Chceme naspäť naše mesto, chceme mesto na život, nie nocľaháreň unavených existencií terorizovaných svojvôľou morálnych a kultúrnych ignorantov. Je stále viac tých, ktorí sú nespokojní. To, čo sa dnes usiluje robiť PETÍCIA by pokojne zvládla aj DEFENESTRÁCIA. To znamená, že nerieši NIČ.
Preto: Nestačí voliť. Nestačí písať petície. Nestačí hádzať symbolický hrach na steny magistrátu. Nestačí zdvorilo preukazovať svoj nesúhlas za dverami rokovacej siene začlenení do kategórie aktivistov, ktorou mestskí byrokrati tak arogantne opovrhujú.
Mesto je naše, nie ICH.
Oni nám nesmú VLÁDNUŤ, oni sú na to, aby nám SLÚŽILI.
Nestačí protestovať.
Treba zmeniť systém.
Chceme PARTICIPATÍVNY ROZPOČET PRE BRATISLAVU!

Zdroj: Utopia https://utopia.sk/wiki/display/porto/Porto+Alegre

Z dielne Porto Alegre Z dielne Porto Alegre

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Bratislavu - príklady zo zahraničia

Silvia Ruppeldtová hovorí o rozličných mechanizmoch participatívneho rozpočtu využívaných v mestách Porto Alegre, Saint-Denis a Lisabon.

Lisabon, prvé európske hlavné mesto, ktoré zaviedlo celoplošný participatívny rozpočet

Lisabon, prvé európske hlavné mesto, ktoré zaviedlo celoplošný participatívny rozpočet

Hlavné mesto Portugalska sa svojim obyvateľom a návštevníkom hrdo a oprávnene predstavuje ako „princezná Teja". O Bratislave sa tiež dlho a oprávnene hovorilo ako o „krásavici na Dunaji", ako o „malom slovenskom Paríži", či ešte dávnejšie ako o „najkrajšom meste Horného Uhorska". Podobne ako Lisabon, aj Bratislavu ospevovali básnici, spisovatelia, cestovatelia, milovali hudobníci, výtvarníci a vinári, z bližšieho aj širšieho okolia a z celého sveta. Na rozdiel od Lisabonu, toto všetko je preč.

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

Rôzne druhy participatívneho rozpočtu

Rôzne druhy participatívneho rozpočtu

Na konci januára som mala prednášku na medzinárodnej konferencii o participatívnom rozpočte, ktorá sa konala v Berlíne. Konferencia bola veľmi zaujímavá a stretla som tam veľa ľudí, ktorí sa participatívnym rozpočtom zaoberajú po celom svete a o ktorých som dovtedy len počula alebo si s nimi vymenila elektronickú poštu. Čo ma však skutočne ohromilo, bolo poznanie, ako je participatívny rozpočet v rôznych častiach sveta odlišný.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Saint-Denis

Stredoveké historické mesto Saint-Denis leží v severnej časti metropolitnej oblasti Paríža, v regióne Ile-de-France a od centra Paríža je vzdialené len necelých desať kilometrov. Je sídlom univerzity, významným centrom politického, kultúrneho, športového či politického života vo francúzskom a európskom význame (Majstrovstvá sveta v rugby, Európske sociálne fórum...), známe bohatým historickým dedičstvom. V posledných desiatich rokov vzrástol počet obyvateľstva o 12-tisíc osôb a v súčasnosti žije v Saint-Denis viac ako stotisíc obyvateľov. Participatívny rozpočet mesto prijalo v roku 2001.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Saint-Denis

Stredoveké historické mesto Saint-Denis leží v severnej časti metropolitnej oblasti Paríža, v regióne Ile-de-France a od centra Paríža je vzdialené len necelých desať kilometrov. Je sídlom univerzity, významným centrom politického, kultúrneho, športového či politického života vo francúzskom a európskom význame (Majstrovstvá sveta v rugby, Európske sociálne fórum...), známe bohatým historickým dedičstvom. V posledných desiatich rokov vzrástol počet obyvateľstva o 12-tisíc osôb a v súčasnosti žije v Saint-Denis viac ako stotisíc obyvateľov. Participatívny rozpočet mesto prijalo v roku 2001.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv. 

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

Právo na mesto (2)

Právo na mesto (2)

Posledná rázna expanzia urbanizačného procesu, podobne ako všetky predchádzajúce, priniesla neuveriteľnú zmenu životného štýlu. Vo svete, v ktorom sa konzumerizmus, turizmus, kultúrny priemysel a priemysel založený na vedomostiach stali najdôležitejšími aspektmi mestskej politickej ekonómie, sa kvalita života v meste rovnako ako mesto samotné stala tovarom.

First Previous
  • 1
  • 2
Next Last