Späť

Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Autor/ka: Utopia

Prvý ročník participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave prebiehal v období od apríla do júla 2012. Občania a občianky na pravidelných stretnutiach jednotlivých komunít PR podávali návrhy na zlepšenie mestského priestoru alebo služieb mesta, diskutovali o prioritách komunít a nakoniec na ich základe vypracovali projekty, ktoré sa uchádzali o prostriedky z mestského rozpočtu. Zapojiť do činnosti ktorejkoľvek z komunít sa mohol ktokoľvek, kto mal záujem. Participovať na rozhodovaní o prostriedkoch z mestského rozpočtu bolo možné aj inými spôsobmi. Po celý čas prebiehala Burza nápadov, anketa, ktorej cieľom bolo pozbierať čo najviac kritických podnetov a návrhov na ich riešenie od obyvateľov a obyvateliek Bratislavy na uliciach, verejných akciách alebo na internete na stránke pr.bratislava.sk. Okrem toho prebehlo niekoľko verejných diskusných fór, na ktorých sa rovnako dalo vyjadriť k rozpočtu a prioritám mesta. Občania a občianky mali celú dobu možnosť zapojiť sa do elektronických diskusií na stránke pr.bratislava.sk, na ktorej sú zverejňované výstupy práce v participatívnych komunitách a na verejných zhromaždeniach. 21. júna 2012 sa v Kultúrnom centre Dunaj uskutočnila verejná prezentácia projektov pripravených na základe všetkých podnetov a verejných diskusií v rámci participatívneho rozpočtu pre rok 2012. Po prezentácii sa občania a občianky znova vyjadrovali k projektom a prioritám participatívnych komunít a diskutovali o nich. Rozhodnutie o tom, ktoré projekty získajú podporu z mestského rozpočtu, je výsledkom verejného zvažovania delegátov komunít na zhromaždení z 28. júna 2012 a verejného hlasovania prebiehajúceho do 22. júla 2012.

Priebeh verejného zvažovania

Na úvod sa účastníci a účastníčky oboznámili s programom verejného zvažovania a jeho úlohou v procese PR. Následne začala diskusia o kritériách, podľa ktorých sa budú prezentovať a hodnotiť jednotlivé projekty nominované participatívnymi komunitami. Zhromaždenie sa zhodlo na týchto štyroch kritériách:

  • veľkosť cieľovej skupiny a dopad a ňu;

  • zapojenie participatívnych komunít a aktivizácia obyvateľov;

  • efektívnosť využitia financií;

  • prínos projektu pre Participatívny rozpočet.

Verejné zvažovanie pokračovalo predstavením jednotlivých projektov, po ktorom o nich účastníci a účastníci zhromaždenia diskutovali a začali hodnotiť projekty. Na základe hodnotenia vzniklo poradie projektov. V záverečnej fáze diskusie zhromaždenie hľadalo možnosti ako znížiť náklady na projekty bez toho, aby stratili svoj zmysel a stali sa nerealizovateľnými a podporiť ich tak čo najviac. Zvažovanie ukončila reflexia celého procesu a náčrt podoby ďalšieho ročníka PR.

K výsledkom verejného zvažovania sa pričítali výsledky verejného hlasovania, pričom váha verejného zvažovania tvorí 90 percent a hlasovania 10 percent výsledku. Vo verejnom hlasovaní bolo odovzdaných 628 hlasov.

Celkový výsledok participatívneho rozpočtu pre Bratislavu za rok 2012

Názov projektu

Verejné zvažovanie – počet bodov

Percento

Verejné hlasovanie – počet hlasov

Percento

Spolu percent

Pridelená suma - euro

Kultúrne a komunitné centrum ZORA

58

5,97

152

2,37

8,34

13000

Komunitné záhrady v Bratislave

66

6,8

70

1,09

7,89

2375

Komunitné centrum generácií (KCG) II.

68

7

 

34

0,53

 

7,53

5400

Cyklokuchyňa rozbicykluje Bratislavu

65

6,69

19

0,3

6,99

1400

Zelená hliadka II

65

6,69

19

0,3

6,99

3200

Marketing PR a KCG

61

6,28

12

0,19

6,47

1700

Kompostovanie

54

5,56

38

0,59

6,15

2000

Zodpovedné spolužitie so psami v meste

54

5,56

36

0,56

6,12

900

 

Podporené projekty sa budú realizovať od septembra 2012. Nasledujúci ročník participatívneho rozpočtu začne rovnako v septembri verejnými diskusnými fórami. Všetky informácie o priebehu PR, práci jednotlivých komunít, anketách alebo verejných diskusných fórach nájdete na stránke pr.bratislava.sk. Do ktorejkoľvek formy participácie sa môže zapojiť každý občan alebo občianka.

Fotografia: aromano

Priemerne (0 Hlasy)


Porto Alegre Porto Alegre

Veselý prístav Bratislava

Autor/ka: Silvia Ruppeldtová

Stop urbicíde – genocíde mesta!


Video je bez zvuku!

Chceme naspäť naše mesto, chceme mesto na život, nie nocľaháreň unavených existencií terorizovaných svojvôľou morálnych a kultúrnych ignorantov. Je stále viac tých, ktorí sú nespokojní. To, čo sa dnes usiluje robiť PETÍCIA by pokojne zvládla aj DEFENESTRÁCIA. To znamená, že nerieši NIČ.
Preto: Nestačí voliť. Nestačí písať petície. Nestačí hádzať symbolický hrach na steny magistrátu. Nestačí zdvorilo preukazovať svoj nesúhlas za dverami rokovacej siene začlenení do kategórie aktivistov, ktorou mestskí byrokrati tak arogantne opovrhujú.
Mesto je naše, nie ICH.
Oni nám nesmú VLÁDNUŤ, oni sú na to, aby nám SLÚŽILI.
Nestačí protestovať.
Treba zmeniť systém.
Chceme PARTICIPATÍVNY ROZPOČET PRE BRATISLAVU!

Zdroj: Utopia https://utopia.sk/wiki/display/porto/Porto+Alegre

Z dielne Porto Alegre Z dielne Porto Alegre

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Bratislavu - príklady zo zahraničia

Silvia Ruppeldtová hovorí o rozličných mechanizmoch participatívneho rozpočtu využívaných v mestách Porto Alegre, Saint-Denis a Lisabon.

Lisabon, prvé európske hlavné mesto, ktoré zaviedlo celoplošný participatívny rozpočet

Lisabon, prvé európske hlavné mesto, ktoré zaviedlo celoplošný participatívny rozpočet

Hlavné mesto Portugalska sa svojim obyvateľom a návštevníkom hrdo a oprávnene predstavuje ako „princezná Teja". O Bratislave sa tiež dlho a oprávnene hovorilo ako o „krásavici na Dunaji", ako o „malom slovenskom Paríži", či ešte dávnejšie ako o „najkrajšom meste Horného Uhorska". Podobne ako Lisabon, aj Bratislavu ospevovali básnici, spisovatelia, cestovatelia, milovali hudobníci, výtvarníci a vinári, z bližšieho aj širšieho okolia a z celého sveta. Na rozdiel od Lisabonu, toto všetko je preč.

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

Rôzne druhy participatívneho rozpočtu

Rôzne druhy participatívneho rozpočtu

Na konci januára som mala prednášku na medzinárodnej konferencii o participatívnom rozpočte, ktorá sa konala v Berlíne. Konferencia bola veľmi zaujímavá a stretla som tam veľa ľudí, ktorí sa participatívnym rozpočtom zaoberajú po celom svete a o ktorých som dovtedy len počula alebo si s nimi vymenila elektronickú poštu. Čo ma však skutočne ohromilo, bolo poznanie, ako je participatívny rozpočet v rôznych častiach sveta odlišný.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Saint-Denis

Stredoveké historické mesto Saint-Denis leží v severnej časti metropolitnej oblasti Paríža, v regióne Ile-de-France a od centra Paríža je vzdialené len necelých desať kilometrov. Je sídlom univerzity, významným centrom politického, kultúrneho, športového či politického života vo francúzskom a európskom význame (Majstrovstvá sveta v rugby, Európske sociálne fórum...), známe bohatým historickým dedičstvom. V posledných desiatich rokov vzrástol počet obyvateľstva o 12-tisíc osôb a v súčasnosti žije v Saint-Denis viac ako stotisíc obyvateľov. Participatívny rozpočet mesto prijalo v roku 2001.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Saint-Denis

Stredoveké historické mesto Saint-Denis leží v severnej časti metropolitnej oblasti Paríža, v regióne Ile-de-France a od centra Paríža je vzdialené len necelých desať kilometrov. Je sídlom univerzity, významným centrom politického, kultúrneho, športového či politického života vo francúzskom a európskom význame (Majstrovstvá sveta v rugby, Európske sociálne fórum...), známe bohatým historickým dedičstvom. V posledných desiatich rokov vzrástol počet obyvateľstva o 12-tisíc osôb a v súčasnosti žije v Saint-Denis viac ako stotisíc obyvateľov. Participatívny rozpočet mesto prijalo v roku 2001.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv. 

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

Právo na mesto (2)

Právo na mesto (2)

Posledná rázna expanzia urbanizačného procesu, podobne ako všetky predchádzajúce, priniesla neuveriteľnú zmenu životného štýlu. Vo svete, v ktorom sa konzumerizmus, turizmus, kultúrny priemysel a priemysel založený na vedomostiach stali najdôležitejšími aspektmi mestskej politickej ekonómie, sa kvalita života v meste rovnako ako mesto samotné stala tovarom.

First Previous
  • 1
  • 2
Next Last