Trochu viac zoširoka
Ako súvisia otvorené údaje s bojom proti korupcii? Pomôžem si citátom z "Tackling Corruption Together: How Open Data Can Help Fight Corruption":
Ak sú informácie o činnosti verejnej správy limitované, predstavuje to príležitosti pre skorumpovaných na zneužívanie verejných zdrojov pre obohacovanie seba samých. Na vybudovanie transparentnosti, zodpovednosti a dôvery vo vládu, medzinárodná zmena smerom k otvorenosti je nevyhnutná.
Publikovanie otvorených údajov predstavuje proaktívne zverejňovanie údajov, kedy verejná správa nečaká na "žiadosť o informácie", ale priebežne, bez žiadostí a bez zbytočného zdržania zverejňuje všetky údaje, ktoré vrámci svojej činnosti zozbierala (výnimkou sú utajované okolnosti a vo väčšine prípadov aj osobné údaje), pre všetkých, zadarmo a na akýkoľvek účel (samozrejme, legálny). Takéto zverejnenie dáva príležitosť komukoľvek byť "kontrolórom štátu". Vrámci hesla "slnko je najlepší dezinfekčný prostriedok" si hocikto môže "posvietiť" na hocičo o čom sú zverejnené informácie. (Je to tiež príležitosť byť efektívnym partnerom/spolupracovníkom úradníkov pre tých, ktorí chcú spoločnosti pomôcť aj inak než len zaplatením daní.)
V rozvoji publikovania a používania otvorených údajov je komunita v SR našťastie zajedno s oficiálnymi politikami štátu (myslím, že najmä vďaka tzv. Otvorenému vládnutiu / OGP a občianskej participácii). A za uplynulé roky má SR Slovensko aj výsledky:
- štandardy ISVS obsahujú aj všetky potrebné náležitosti pre otvorené údaje
- máme centrálnu infraštruktúru na ktorej vrchole je https://data.gov.sk/
- máme aj hackatony (napr. http://danubehack.eu/)
- máme portály, ktoré už dnes zverejňujú mnoho dôležitých a podrobných údajov (Centrálny register zmlúv, Register účtovných závierok, ITMS2014+, atď.)
- podľa hodnotenia European Data Portal (EUDP) sme za rok 2017 v elitnej skupine "trend-setters", dobré výsledky máme aj v iných rebríčkoch (viď Rebríčky, hodnotenia, porovnania)
- rozvojové aktivity naďalej pokračujú (viď napr. Akčný plán Iniciatívy pre otvorené vládnutie 2017-2019 - OGP 2017-2019)
Čo ďalej? Z hodnotenia Európskeho dátového portálu (EUDP) vyplýva, že takmer všetko už máme veľmi dobré, len samotné údaje akosi chýbajú. A na údaje treba najmä:
- ľudí: dátových kurátorov a ďalší IT aj nie-IT personál vo verejnej správe ale aj mimo nej, ktorí by vedeli ich otvoriť/zverejniť
- financovanie: ktoré pokryje tých ľudí a (poväčšine drobné či malé) úpravy existujúcich alebo novo vznikajúcich informačných systémov
Otváranie údajov je podstatnou časťou mnohých strategických dokumentov a úloh. Tu problém nie je.
Problémom nie sú ani peniaze: Na zlepšovanie štátneho IT išli (OPIS, ...) a ešte pôjdu (OPII, EVS, ...) miliardy, pričom na otvorené údaje treba len nepatrný zlomok z toho.
Ostávajú teda ľudia, tých je aktuálne málo. Ľudia, ktorí sa otváraniu údajov najmä chcú venovať. (Prípadné chýbajúce know-how nie je problém, pomôžeme doplniť, nie je to ťažké, keďže ďalším princípom otvorených údajov sú jednoduchosť a otvorené štandardy.)
Konkrétne príklady
Dva konkrétne príklady, ako by tu a dnes zlepšenie publikovania otvorených údajov mohlo výrazne pomôcť dokončiť prácu Jána Kuciaka:
PPA a Kataster
Citujem príspevok Adama Valčeka (tiež investigatívneho novinára):
V týchto dňoch prichádzame na to, prečo je verejná kontrola poľnohospodárskych dotácií taká náročná. Predstavte si, že chcete vedieť, komu patrí pole za vašim domom. Čo urobíte? Kliknite na katastrálnu mapu a za pár sekúnd to viete.
Ale čo urobíte, keď chcete vedieť, kto dostáva dotácie na toto pole? Ľahké a rýchle to rozhodne nie je. Je to svet, v ktorom sa ktastrálne územie volá „názov štvorca“, kde sa parcela volá „kultúrny diel“ a najmä, kde názov štvorcov nekopíruje názvoslovie obcií a miest na Slovensku.
Pole v Dvoriankach tak nehľadáte v Dvoriankach, ale v rámci „štvorca“, ktorý má úplne iný názov. Jednoduché vyhľadávanie neexistuje. Musíte si otvoriť pôdnu mapu, prepnúť na satelitné zobrazenie a porovnávať podľa terénu, kde cca. sa nachádza územie, ktoré preverujete. Keď to už máte a netrvá to krátko, musíte zistiť, súčasťou akého „kultúrneho dielu“ je hľadaná parcela.
V mape zistíte číslo tohto kultúrneho dielu a to zadáte do vyhľadávača na webe Poľnohospodárskej platobnej agentúry, aby ste sa konečne dozvedeli, kto a koľko dotácií zinkasoval.
Ak chcete hľadať širšie vzťahy, napríklad kto s kým susedí, musíte parcelu po parcele, štvorec po štvorci, kultúrny dielik po dieliku preverovať. Keď chcete zistiť, ktorá firma má koľko parciel — „kultúrnych dielov“, vlastne to nezistíte (také vyhľadávanie som zatiaľ nenašiel).
#opendata #allforjan
Toť silný argument pre riadne a rýchle otvorenie konkrétnych údajov z Poľnohospodárskej platobnej agentúry (PPA) a Katastra. (A nie, vylepšenie iba existujúcich webových portálov a ich vyhľadávacích funkcií nestačí. Jeden z dôvodov je načrtnutý v nasledujúcom odstavci.)
Žiadosti o informácie môžu byť aj nebezpečné
V článku "Freedom of Information Law: Reporter’s Best Friend or Killer?" rozoberajú autori (Vlad Lavrov a Eva Kubaniova) možnosť, že sa o aktivitách a rozpracovanom článku Jána Kuciaka dozvedel objednávateľ vraha od verejných funkcionárov, ktorí spracúvali jeho žiadosti o informácie.
V tomto kontexte je proaktívne publikovanie otvorených údajov vcelku kľúčové: údaje ktoré sú voľne dostupné na webe netreba písomne žiadať a zároveň je pre štát výrazne ťažšie (a na základe princípov Open Data aj zbytočné) podrobne sledovať, kto čo sťahuje. Dá sa teda povedať, že čím viac údajov štát zverejní ako otvorené údaje, tým menšie riziko predstavuje práca s údajmi pre investigatívnych novinárov (alebo aj v menej kritickom kontexte: tým menšie riziko napr. pre start-upy, že ich nový biznis nápad bude predčasne prezradený).
Poznámky povedľa:
- Obdobné platí, ak by Ján alebo iní pracovali s údajmi síce bez žiadosti, ale cez/na štátom prevádzkovaných portáloch. ( Zo záznamov v týchto portáloch sa totiž zvyčajne dá tiež veľmi dobre zrekonštruovať, kto čo zisťoval.)
- Proaktívne zverejňovanie otvorených údajov má výhody aj pre samotných úradníkov: šetrí im to prácu pri vybavovaní "infožiadostí" a zároveň je napríklad výrazne ťažšie ich podozrievať, že vynášajú citlivé informácie o používateľoch údajov.