OGP si dalo vypracovať aj nezávislé hodnotenie SR, ktoré realizuje Matej Kurian. Nezávislé hodnotenie poslúži ako kontrola toho oficiálneho: http://tretisektor.gov.sk/uskutocnil-sa-hodnotiaci-workshop-iniciativy-pre-otvorene-vladnutie/

K tomuto nezávislému hodnoteniu Matej organizoval stretnutia so záujemcami o tému. Ja (Hanečák Peter) som sa zúčastnil stretnutia v termíne 16.10.2013.

Za seba v princípe len zopakoval, čo som hovoril na oficiálnom hodnotení (viď hodnotiaci workshop Iniciatívy pre otvorené vládnutie, 2013/09/19 - hodnotenie PHA) plus sa stotožňujem s niektorými pripomienkami, ktoré som tam zachytil:

  • Transparentnosť:

    • Bolo by potrebné najmä lepšie prepojiť konkrétne osoby z úradov (riešiacich konkrétnu agendu) na konkrétne formálne aj neformálne skupiny.

    • Použiť treba viac než len "bežné novinárske metódy" a  teda treba siahnuť po mailing listoch (zriaďovať vlastné, použiť existujúce občianske), diskusných fórach, Wiki, skupinách na soc. sieťach a pod.

      • Úradníci by vrámci možností mali vyjsť občanom aktívne v ústrety a zúčastňovať sa občianskych akcií (stretnutia komunít, občianskych združení a pod.) ktoré súvisia s témou ich práce resp. riešenými úlohami.
    • Zverejnenie zoznamu všetkých zamestnancov štátu spolu s informáciou o plate po vzore ČSR v medzivojnovom období.
  • Občianska participácia: Treba vhodne nastaviť spoluprácu s občanmi tak, aby neboli po čase znechutení tým, ako málo a ako pomaly sa veci hýbu v štátnej správe. Časté zdôvodnenie "to sa nedá" ide proti princípom transparentnosti a otvorenosti, keďže občanov demotivuje.

  • Zodpovednosť:

    • Vyššia vymožiteľnosť práva. Aj voči úradom a úradníkom. Zistené nedostatky musia byť prešetrené a voči zodpovedným osobám vyvodené dôsledky.

    • Politici a úradníci musia byť dobrým príkladom. A keď o sebe zverejňujú "niečo navyše", tak je potrebné tieto informácie zbierať aj zverejňovať štruktúrovane, inak je to len nepoužiteľná formalita.

  • Otvorenosť prostredníctvom nových technológií, Zverejňovanie datasetov:

    • Skvalitniť publikovanie údajov:

      • otvorené formáty, strojovo spracovateľné (ujednotený formát CSV, formáty kvalitnejšie než CSV: RDF, XML, JSON, ...),

      • API (REST),

      • podmienky použitia:

        • jasná licencia (podmienky použitia a opätovného publikovania),

        • jedna alebo len veľmi mála sada licencií pre všetky datasety,
        • jasná tzv. SLA (koľko dotazov je OK, koľko už nie je OK, kedy sú plánované výpadky a pod.),

      • pracovné postupy zabezpečujúce kvalitné zverejňovanie a pravidelnú aktualizáciu ako aj mechanizmy na dialóg s občanmi (aby napr. chyby v údajoch nahlásené občanmi boli riešené efektívne).

    • Technologické novinky s občanmi zdieľať vopred, už v čase vytvárania koncepcie, aby sme vedeli, na čo sa máme tešiť, na čom sa pracuje, ako presne tie plány práve vyzerajú, kto ich tvorí, ... aby sme sa k tomu mohli vyjadriť (fundovane, a skôr než deň po slávnostnom spustení).

      • Napr. projekt eDemokracia: Bolo by vítané, vhodné aj užitočné, keby sa tzv. "scope" projektu riešil v spolupráci s občanmi ešte pred vyhlásením projektu.

      • Obdobne projekt UPVS a pod.

    • Zabezpečiť kvalitné a nestranné hodnotenie kvality a dôležitosti zverejnených datasetov.
    • Zabezpečiť mapovanie "zamlčaných" a nezverejnených datasetov.
      • Zamlčanie treba vnímať ako priestupok resp. nedodržanie povinností. Treba sankcionovať.
      • Viesť treba aj kompletný zoznam všetkých datasetov, aj tých nezverejnených.
      • Dôvody nezverejnenia treba riadne dokladovať.
    • Je potrebné zabezpečiť mechanizmus pre spätnú väzbu: Aby boli chyby vo forme či obsahu datasetov hlásené zodpovedným osobám a aby zodpovedné osoby vykonávali nápravu.
    • K datasetom viesť aj zoznam aplikácií (či iných používateľov), ktoré dataset používajú. Takýto zoznam napomôže pri určovaní, ktoré datasety sú dôležité resp. prioritné.
    • Štruktúrované a ujednotené majetkové priznania pre verejných činiteľov.
  • Iné:
    • Zrejme len malá časť štátnej správy je s agendou stotožnená a má na ňu vyhradené zdroje (finančné aj ľudské).
      • Taktiež treba zlepšiť medzirezortnú spoluprácu (aj) v tejto oblasti.
    • Ak sa niekde píše "bolo spravené", "bolo splnené" atď., treba tam linkovať zdroje (dokumenty, web stránky), ktoré by ozrejmili a podporili takéto tvrdenia tým, že poskytnú doplňujúce informácie o tom:
      • kto to robil,
      • s kým to robil,
      • ako to robil,
      • kedy to robil,
      • atď.
    • Treba zapojiť aj samosprávu.
    • Netreba vynechať štátne a obecné podniky.
  • No labels

1 Comment

  1. Trochu off-topic: Poziadavka zverejnenia zoznamu vsetkych uradnikov od ucastnika oficialneho workshopu ma dost zaujala. Trosku som prehladaval a nasiel napr. toto: Daňová a colná správa ČSR v období prvej republiky (1918 – 1938), kde zo strany 8 vyberam:

    Platové pôžitky úradníkov sa riadili automatickým postupom. Výška platu a ďalšie právne postavenie úradníkov boli stanovené platovým zákonom č. 103/1926 Sb. z. a n.., ktorý ich rozdeľoval na štyri služobné triedy a to podľa predpísaného vzdelania. Plat sa skladal zo „služného“ (platová trieda), „činovného“ (platový stupeň) a „výchovného“ (príspevok za dieťa). Úradníci mohli byť ustanovení len na systemizované miesta.
    Pre čakateľa na služobné miesto bola stanovená čakateľská doba podľa tried na 1 až 4 roky. Ročná výška čakateľského platu bola stanovená pre 1. služobnú triedu vo výške 17 400 Kč, pre 2. služobnú triedu vo výške 11 100 Kč, pre 3. služobnú triedu vo výške 10 500 Kč a pre 4. služobnú triedu vo výške 10 200 Kč. Služné úradníkov na systemizovaných miestach mimo platovej stupnice predstavovalo ročne 100 000 Kč. Služné úradníkov na služobných miestach (po čakacej dobe) v platových stupniciach sa stanovilo ročne pre 1. platovú stupnicu vo výške od 72 000 Kč až pre 7. platovú stupnicu vo výške 18 000 Kč.
    K tomuto slúžnemu sa pripočítavali tzv. „náslužné prídavky“ ktoré ročne predstavovali od 3 000 Kč – 900 Kč. „Činovné“ predstavovalo podľa služobnej triedy a platovej stupnice ročne od 4 200 Kč do 6 000 Kč. Výchovné predstavovalo ročne pre jedno nezaopatrené dieťa 1 800 Kč, až 3 000 Kč pri viacerých nezaopatrených deťoch.
    Dĺžka dovolenky bola stanovená v dĺžke dvoch týždňov pre čakateľov, pre úradníkov v 7. platovej skupine tri týždne, v 6. a 5. platovej skupine mali nárok na štyri týždne dovolenky, v 3. platovej skupine na päť týždňov dovolenky a v 2. a 1. platovej skupine na šesť týždňov dovolenky.
    Úradník mal právo na preloženie na „trvalý odpočinok“ (penzionovanie), ak bol neschopný výkonu služby, dosiahol 60 rokov, alebo keď tri roky po sebe posudok jeho kvalifikácie znel ako neuspokojivý.
    Predpisy boli pre úradníkov prísne aj v disciplinárnej oblasti. ...