Child pages
  • Otevřená data veřejné správy ČR
Skip to end of metadata
Go to start of metadata

Dňa 13.11.2015 sa v Prahe konala konferencia "Otevřená data veřejné správy ČR". Na konferencii sa zúčastnilo zhruba 150 ľudí, pričom zhruba tretina z nich pracuje vo verejnej správe.

Na konferencii predstavil p. Tomáš Kroupa z MV ČR "Standardy publikace a katalogizace otevřených dat veřejné správy ČR", ktoré považuje za míľnik pre Open Data v ČR za rok 2015:

http://opendata.gov.cz/

Ďalším míľnikom je aj spustenie Národního katalogu otevřených dat:

http://data.gov.cz/

V panelových diskusiách zastupoval Slovensko p. Rastislav Janota (generálny riaditeľ NASES) a vystúpil aj p. Ľubor Illek (NASES), ktorý predstavil projekt eDemokracia.

Prečo a ako zverejňovať otvorené údaje

V diskusiách sa rozoberali dôvody prečo a ako zverejňovať otvorené údaje. Príjemné bolo aj to, že moderátor nenechal predstaviteľov verejnej správy len tak sa chváliť a potľapkávať sa po pleci, ale kládol aj štipľavé otázky.

SR

P. Janota uviedol, že otváranie údajov v SR je motivované primárne podporou podnikania. Cena za publikovanie údajov je zahrnutá v daniach a neskôr, cez zvýšenú ekonomickú aktivitu, povedie aj k vyššiemu výberu daní.

Ďalej uviedol, že v SR síce už máme pripravené dobré technické štandardy (Výnos o štandardoch pre ISVS [č. 55/2014 Z. z.]), o.i. aj vďaka dobrej spolupráci s aktivistami, ale zverejňovaniu chýba silný pán a opakované použitie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám (viď napr. § 21b) je slabé (1).

P. Illek vo svojej prezentácii o projekte eDemokracia zhrnul základnú filozofiu SR ohľadom zverejňovania informácií:

  • zhruba v roku 2000? "čo nie je tajné, je verejné" (na vyžiadanie)
  • v roku 2015: "čo nie je tajné, je zverejnené" (proaktívne)

Za jednu z kľúčových aktivít NASES-u v otázke zverejňovania informácií označil (na základe svojho prieskumu medzi úradníkmi aj občanmi) sprostredkovanie komunikácie medzi "čudnými úradníkmi" a "otravnými používateľmi". (smile)

Spomenul aj ďalšie témy súvisiace so zverejňovaním údajom: kvalita údajov, identifikátory (URI), G2G, atď. Pričom tieto témy sú dôležité nie len pre zverejňovanie, ale aj interne pre samotný chod organizácií.

V programovacom období 2014-2020 je pre nové projekty podmienkou analýza toho, čo bude projekt zverejňovať ako otvorené údaje.

(linka: http://opendata.gov.cz/_media/edu:konference-otevrena-data-13-11-2015-priklady_vyuziti_otevrenych_dat.pdf)

ČR

P. Jaromír Novák (ČTÚ) dôvody na zverejňovanie vidí podobne ako p. Janota: primárny záujem je ekonomický. Dodal však, že zverejňovanie informácií má okamžitý benefit aj do vnútra tým, že sa vďaka zverejňovaniu údaje upracú a sú teda ľahšie použiteľné aj interne. ďalej uviedol, že v ČR zatiaľ ťahajú zverejňovanie Open Data najmä úrady, "ktoré to baví" a obáva sa, že úrady "ktoré to nebaví" sa budú zverejňovaniu vyhýbať aj keď bude povinnosť jasne definovaná v zákone. Čo s takými úradmi? Jedna odpoveď bola podaná možno úsmevne, ale podľa mňa trefne: "vymeniť" (neochotných ľudí v nich).

P. Tomáš Vyhnánek (MF ČR) pripojil aj konkrétny príbeh, kedy starosta odmietol poskytnúť občanom informácie o výsledkoch kontrol hospodárenia obce. Keďže tieto informácie obce posielajú aj na MF ČR, tak sa MF po konzultáciách s právnikmi rozhodlo zverejniť tieto informácie samo a plošne za všetky obce.

Spoločné črty

P. Jaroslav Strouhal (MV ČR) za ďalší prínos proaktívneho zverejňovania otvorených údajov šetrenie práce a nákladov pri vybavovaní žiadostí o informácie: ak sú údaje zverejnené vopred, bez opýtania a udržiavané aktuálne, redukuje sa počet podaných žiadostí. A tiež je ľahšie odpovedať na žiadosti napr. tým, že občanopv odkážeme na už zverejnené údaje.

P. Ondřej Profant (Magistrát hlavního města Prahy) uviedol, že samotné inštitúcie často nevedia, aké údaje majú a ako s nimi pracovať. Otvorené údaje vidí aj ako riešenie aj tohto problému, keďže vďaka Open Data si inštitúcie spravia zoznam údajov a napr. odpozorovaním toho, ako so zverejnenými údajmi pracujú občania či firmy, sa naučia údaje lepšie využiť aj sami pre seba.

Diskutujúci sa zhodli, že zodpovednosť za zverejňovanie informácií je na konkrétnych povinných osobách, ale že je potrebné zabezpečiť spoločné štandardy, aby napr. rozpočty obcí nezverejňoval každý v inom formáte a inej štruktúre.

Identifikovaný bol aj vcelku často sa vyskytujúci "mentálny blok" v inštitúciách: "a na čo to tým ľuďom bude?" Riešiť tento problém bude možno ťažšie než nájsť na zverejňovanie financie. P. Strouhal uviedol, že nápady využitia informácií "mimo organizácie" budú vždy početnejšie a lepšie než "v nej" a že dobré aplikácie potrebujú spájať mnoho informácií z mnohých organizácií. Čím odkázal na výrok Rufusa Pollocka (zakladateľa Open Knowledge a pioniera Open Data) "nejzajímavéjší využití vašich dat vymyslí někdo jiný", ktorý organizátori konferencie uviedli aj na letáčiku.

Podľa p. Martina Tajtla (ČOI) je to začarovaný kruh:

  • inštitúcia: nedáme údaje kým nevieme na čo budú použité
  • občania a firmy: kým nie sú údaje, nevieme vymyslieť využitie (aplikáciu)

Tento začarovaný kruh môže rozseknúť iba verejná správa tým, že údaje skrátka zverejní.

Ďalšou prekážkou vo zverejňovaní informácií je podľa p. Martina Tajtla (ČOI) Úrad pre ochranu osobných údajov, lebo nerozumie tomu, prečo je podľa Úradu napr. IČO živnostníka osobný údaj (zatiaľ čo IČO s.r.o. či a.s. osobným údajom nie je).

Ako prekážku vo zverejňovaní vníma p. Benedikt Kotmel (MF ČR) aj IT dodávateľov, ktorí si do zmlúv vkladajú klauzule o vlastníctve údajov dokonca aj v prípadoch, že je informačný systém fyzicky prevádzkovaný na ministerstve na HW, ktorý ministerstvo vlastní. A ktorí pri snahe dosiahnuť realizáciu zverejňovania údajov napr. chcu účtovať nemalé peniaze už len za úvodné stretnutie k téme.

Padla tiež otázka, či bude v budúcnosti existovať centrálna databáza so všetkými otvorenými údajmi: Podľa p. Strouhala je to technická otázka a stratégiou je mať najmä centrálny katalóg údajov s odkazom na každý jeden dataset. Centrálnu databázu údajov vníma ako komplikovaný cieľ, s ohľadom na schopnosti aktuálnych technológií a odhadovaný objem verejných informácií. P. Janota doplnil, že v SR síce pripravujeme centrálnu platformu pre otvorené údaje, ale v režime "chceme pomôcť, nemusíte použiť", aby to povinné osoby mohli využiť ak nemajú dostatočné vlastné prostriedky, ale aby neboli nútené ju používať (napr. pod hrozbou sankcií), čím sa výrazne zvýšia možnosti na nájdenie efektívneho riešenie zverejňovania údajov. Uviedol aj príklady:

  1. "Veľké veci" typu Register osôb sa v centrálnej infraštruktúre replikovať nebudú, keďže najefektívnejšie ich vie publikovať samotná povinná osoba ktorá daný register prevádzkuje a zodpovedá zaň.
  2. Ale napríklad Register adries využíva centrálnu infraštruktúru práve preto, že na efektívne poskytovanie otvorených údajov nebol dostatočne dobre pripravený (API R.a. je veľmi zložité a nebolo navrhnuté pre masové používanie) a tak NASES a centrálna infraštruktúra pomáha tým, že údaje registra preklápa do jednoduchšej formy vhodnej pre občanov a firmy.

A rady do budúcna?

  • p. Profant: Nebojte sa! (robiť to aj interne a použiť Open Source)
  • p. Tajtl: Začnite aspoň s niečím, netreba robiť veľké projekty. A zohľadnite dopyty občanov.
  • p. Petr Souček (ČÚZK) a p. Tomáš Vašica (Moravskoslezský kraj): Aplikácie a vizualizácie robené samotnou inštitúciou treba chápať ako "rozjazd", robiť ich len v základnej podobe a lepšie aplikácie a vizualizácie následne ponechať na občanov, NGO a firmy.
  • p. Souček ešte dodal: Peniaze ušetrené na aplikáciách treba potom smerovať do zvýšenia kvality zverejňovaných informácií.
Príklady využitia otvorených údajov

Michal Kubáň a Martin Nečaský si kvôli motivácii pripravili aj prehľad českých aj zahraničných aplikácií, ktopré využívajú otvorené údaje:


(linka: http://opendata.gov.cz/_media/edu:konference-otevrena-data-13-11-2015-priklady_vyuziti_otevrenych_dat.pdf)

Pár tweetov o akcii


Peter Hanečák, 25.11.2015


(1) môj názor: Asi málo programátorov po prečítaní relevantných odstavcov pochopí, že "opakované použitie" je vlastne poskytnutie API. Niečo možno začať tušiť napr. po prečítaní "Podnikatelia ... budú môcť žiadať o sprístupnenie informácií ako aj o napojenie sa cez tzv. dátovú pumpu na informačný systém povinnej osoby." (viď "Pravidlá pre sprístupňovanie informácií na opakované použitie sa upravia").

  • No labels