Deborah Puntenney z ABCD inštitútu konštatuje, že aj komunita, ktorá je blízka rozkladu, aspoň čiastočne disponuje nejakými zdrojmi. Tie podľa nej možno rozdeliť do nasledujúcich kategórií:

• individuálne zdroje – zručnosti, vedomosti a skúsenosti miestnych obyvateľov;

• zdroje zoskupení – dobrovoľné zoskupenia a siete známostí a priateľov;

• inštitucionálne zdroje – lokálne verejné a súkromné inštitúcie a neziskové organizácie;

• fyzické zdroje – krajina, resp. pôda, vlastníctvo, budovy a infraštruktúra;

• ekonomické zdroje – individuálna produkcia, výdavky spotrebiteľov, lokálne podnikanie;

• kultúrne zdroje – história a identita komunity, lokálne tradície a zážitky úspechu.

Prípadové štúdie

Metodológiu ABCD vytvorili John McKnight a Jody Kretzmann z Inštitútu výskum politiky na Northwestern University. V ich spoločnej práci, ktorá vyšla v roku 1993 pod názvom Building Communities from the Inside Out (Vytváranie komunít zvnútra), načrtli alternatívny prístup k metodológiám, ktoré sa využívali v prostredí chudobných komunít a vyrastali z ich potrieb. Tento proces posilňuje komunity, aby „akumulovali schopnosti v nových kombináciách a nových štruktúrach možností, nové zdroje príjmu a kontroly a nové možností pre produkciu".

Nathan Kosnoff uvádza, že spomínaní autori a ich spolupracovníci v Spojených štátoch amerických motivovali a zmobilizovali viacero komunít, aby využili ABCD prístup pre ekonomický a sociálny rozvoj. Napríklad v Savannah George členovia a členky miestnej komunity premenili svoje postavenie z konzumentov služieb na producentov pre komunitu. Takýto postupný presun demonštruje, že individuálne zdroje sa v komunite často vôbec nevyužívajú. Kľúč k ABCD spočíva v schopnosti prepojiť miestne vzťahy tak, aby dokázali spustiť komunitný rozvoj. Sila jednotlivých väzieb sa môže prepájať so silou ďalších väzieb spôsobmi, ktoré znásobujú ich efektivitu.

ABCD sa medzičasom stala populárnou stratégiou pre rozvoj, ktorý vychádza priamo z komunity. Súčasné stratégie vychádzajúce z metodológie ABCD, vrátane stratégií udržateľnosti, rozvíja Úrad pre medzinárodný rozvoj.

Latinskoamerickí imigranti vytvorili v Minneapolise Mercado Central ako maloobchodný kooperatív. Komunita pracovala s viacerými organizáciami a skupinami na vytvorení tradičného trhu na báze dôvery vo svojej štvrti v meste. Existencia trhu, jeho prínosy, i samotný proces jeho vytvárania, výrazne zmenili komunitu a vzťahy v nej.

Na svojej stránke komunita prezentuje tento príbeh v podobe krátkej histórie: Mercado Central je kooperatív vlastnený jeho členmi a pozostáva zo 48 ôsmych malých prevádzok, ktoré sa snažia o obnovenie autentickej latinsko-americkej tržnice. Tržnica od otvorenia v roku 1999 funguje ako malý obchodný inkubátor a kultúrne centrum. Latinskoamerickí absolventi výcvikového kurzu malopodnikania v Centre susedského rozvoja vtedy vypracovali pre Mercado Central trojročnú víziu. Mercado Central sa stal integrálnou súčasťou obnoveného rozvoja ulice East Lake na báze metodológie ABCD. Vďaka nej sa podarilo odkryť sily a potenciál tunajších komunít a naštartovať udržateľný rozvoj.

Ďalším príkladom je The Greater Rochester Health Foundation, ktorá  v roku 2008 spustila program na zlepšenie zdravotného stavu v štvrti. ABCD inštitút je v tomto programe partnerom. Zameriava sa na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľov konkrétnej  komunity. Päť individuálnych projektov sa zaoberá lokálnymi záležitosťami: bývaním, ekonomickými otázkami, životným prostredím a propagáciou sociálnych interakcií. Organizácia takto preukazuje efektívnosť mobilizácie miestnych obyvateľov pri zlepšovaní celkového zdravia komunity.

V roku 1995 bolo historické centrum mesta Seattle zvané Columbia City preplnené prostitútkami a drogovými dílermi. Miestni podnikatelia a obyvatelia v snahe zmeniť tento stav vytvorili revitalizačnú komisiu. Účastníci a účastníčky mali za úlohu premýšľať o projektoch, ktoré by zlepšili situáciu tejto lokality. Každá myšlienka sa zaznamenala na kúsok papiera. Tie sa potom umiestnili na stenu miestnosti. Nápady sa rozdelili do jednotlivých skupín. Výsledkom procesu bola realizácia niekoľkých komunitných projektov. Vypracovanie komunitnej vízie a využitie zdrojov komunity prinavrátilo podnikateľské aktivity do tejto lokality.

Hodnotenie

Nathan Kosnoff konštatuje, že ABCD čelí mnohým budúcim výzvam. Skutočným nebezpečenstvom je jej diskreditácia v prípade, že sa stane „sebaobslužnou iniciatívou" súkromných agentúr. Najdôležitejšou otázkou je, ako sa úspešne vyhnúť závislosti na facilitovaní procesov externými agentúrami. Až keď sa komunity rozrastú a vytvorí sa hlbšia sieť vzťahov, môže dôjsť k redukcii takejto centrálnej kontroly. Odbúravanie tejto závislosti je tak ďalším problémom metodológie ABCD.

Iným problémom je, že isté prostredia nie sú celkom prístupné tejto metóde. Môže byť totiž veľmi problematické aplikovať ju v hostilnom prostredí, alebo na miestach, kde sociálna hierarchia marginalizuje väčší počet ľudí.

Najväčším prínosom ABCD je zrejme to, že v konkrétnej komunite nielen vzniká ako výsledok komunitného verejného zvažovania, ale zároveň ho aj ako metodológia spätne a nanovo podporuje. ABCD navyše môže vychádzať z veľkého množstva zdrojov, nástrojov a metód vychádzajúcich z praxe participatívneho rozvoja opierajúceho sa o komunitu.

Ďalšie zdroje:

http://www.abcdinstitute.org
http://www.synergos.org
http://www.bostonabcd.org
http://www.abcd.org

Zostavil, preložil a upravil Peter Nedoroščík

ABCD – rozvoj vlastnými silami I.

Fotografia: laffy4k