ABCD – rozvoj vlastnými silami I.

Autor/ka: -

Asset-Based Community Development, teda komunitný rozvoj založený na lokálnych zdrojoch je, ako uvádza stránka ABCD inštitútu, komunikačná stratégia, ktorá využíva  individuálne schopnosti a zručnosti občanov pre vybudovanie silnejšej komunity a pre zabezpečenie jej udržateľného rozvoja. Inštitút ABCD dnes pôsobí na akademickej pôde, ale najmä v teréne, teda priamo v komunitách, ktoré sa dostali do ťažkostí.

Stratégia ABCD sa teda nezameriava na riešenie špecifických problémov, ako sú napríklad konflikty, ale predstavuje snahu o ich celoplošné riešenie v rámci konkrétnej komunity. ABCD prístup sa pri riešení problémov pokúša využiť individuálne lokálne prínosy tak, aby došlo k  zmysluplnej zmene. V protiklade k prístupom, ktoré sa opierajú o externý vplyv, rozvoj zabezpečuje samotná komunita.

Táto metodológia vznikla v deväťdesiatych rokoch a už vtedy ju začali využívať komunity po celom svete. Výhodou stratégie ABCD je, že poskytuje inštitúciám postup, ktorý je lacný, efektívny a zabraňuje závislosti na určitých osobách. Vychádza z presvedčenia, že postupy a metodológie, ktoré vznikajú „dole", na občianskej úrovni, vytvárajú všetky predpoklady pre posilňovanie, rozvoj a aktivizáciu jednotlivých členiek a členov komunít.

Metodológia a konkrétne kroky

ABCD je proces samoaktivizácie, ktorý má dnes vypracované kroky a postupy na dosiahnutie vysokého stupňa rozvoja komunity vlastnými silami. Tieto kroky napomáhajú participantom pri organizovaní skupiny, ako aj pri mapovaní kapacít komunity. Napriek jednotnej metodológii je stratégiu možné využiť v rozličných modifikáciách, ktoré závisia od potrieb konkrétnych komunít či mimovládnych organizácií.

Nathan Kosnoff v jednom zo svojich textov člení proces na nasledujúce kroky:

Krok 1: Zbieranie príbehov

Vedenie neformálnych diskusií a rozhovorov by malo priviesť fórum občanov a občianok k analýze skúseností z predošlých aktivít. Takáto diskusia má dvojaký efekt: odhaľuje nielen nerealizované možnosti, ale taktiež napomáha budovať dôveru v osobné schopnosti jednotlivcov. Táto dôvera bude prebúdzať a zvyšovať motiváciu občanov a občianok k tomu, aby prispievali k procesu udržateľného rozvoja komunity.

Krok 2: Vytvorenie jadrovej skupiny

Počas zbierania príbehov bude možné identifikovať medzi účastníkmi vedúce osobnosti. Títo jednotlivci napríklad mohli prejavovať vodcovské schopnosti v minulosti, alebo sú v pozícii autority dnes. Organizovanie lídrov skupiny a ich motivovanie k ďalšiemu skúmaniu a hľadaniu prínosov pre komunitu, má veľký význam. Vedúce osobnosti budú spájať ľudí a vytvárať vzťahy s ostatnými jednotlivcami v komunite.

Krok 3: Mapovanie celkových kapacít a prínosov jednotlivcov, združení a lokálnych inštitúcií

Mapovanie je rozsiahly proces, ktorý uskutočňujú samotní občania. Pomáha zúčastneným zisťovať viac o schopnostiach ostatných členov komunity a umožňuje identifikáciu prepojení a nadväzností medzi rozličnými zdrojmi. Mapovanie je komplikovanejšie ako jednouché zhromažďovanie informácií, pretože podstatná časť procesu mapovania spočíva vo vytváraní nových vzťahov medzi členmi komunity. Počas neho by sa mali zhromaždiť informácie, ktoré umožnia:

  • Identifikovať združenia a iné zoskupenia – tieto zoskupenia predstavujú základ komunitnej činnosti a sú podstatnou zložkou jednotlivých zdrojov. Združenia by sa mali zaradiť do zoznamu podľa typu a mali by sa identifikovať tie, ktoré sa najviac hodia na spoločnú prácu na spoločnom cieli.

  • Identifikovať individuálne dary, zručnosti a kapacity – každý participant by mal mať pocit, že jeho nadanie sa môže realizovať a má svoju hodnotu. Kapacity každej osoby sa umiestňujú do kategórií, ako napríklad „zručnosti pre vytváranie komunity", „učiteľské schopnosti", „umelecký talent" a podobne. Niektoré organizácie môžu využiť aj kategorizáciu podľa zručností rúk, hlavy a srdca. 

  • Identifikovať prínosy lokálnych inštitúcií – prínosy inštitúcií by sa mohli hľadať podľa služieb, ktoré poskytujú a podľa vybavenia alebo komunikačných kanálov a prepojení, ktorými disponujú.

  • Identifikovať hmotné prínosy, prírodné zdroje – prírodné zdroje, ako napríklad pôda, voda a ďalšie, by sa mali identifikovať buď ako súkromne spravované, alebo vlastnené a spravované komunitou. 

  • Zmapovať lokálnu ekonomiku – ako funguje lokálna ekonomika? Ktoré lokálne zdroje môžu byť zužitkované pre maximálny prospech komunity? Mali by byť importované produkty vyrábané lokálne?

Krok 4: Zhromaždenie skupiny so širokou podporou a zastúpením pre vytvorenie komunitnej vízie a plánu

V tomto kroku sa centrálne organizovaná téma/námet prispôsobuje rozličným prínosom. Rozhodnutie by mali uskutočniť predovšetkým tí, ktorí boli v predchádzajúcich krokoch identifikovaní ako vedúce osobnosti.

Krok 5: Mobilizácia zdrojov pre komunitný rozvoj

V tomto kroku sa iniciujú procesy, ktoré vychádzajú zo zmobilizovaných zdrojov komunity. Povzbudzujú a zapájajú sa ďalšie združenia a zoskupenia, aby sa pripojili k tým, ktoré majú obdobné záujmy. Nevyhnutné je tu ďalej hľadať spolu s participantmi spoločný základ a povzbudzovať k ďalšej účasti.

Krok 6: Investičné aktivity, investície a zdroje zvonka komunity na podporu ABCD lokálne definovaného rozvoja

Predtým, než sa začnú využívať externé zdroje, musia byť najprv podľa možností využité všetky lokálne. Týmto spôsobom by komunita mala získať omnoho väčšiu silu pre ďalšie rozvíjanie vlastnej vízie.

Zostavil, upravil a preložil Peter Nedoroščík

ABCD – rozvoj vlastnými silami II.

Fotografia: wwhyte1968

Priemerne (1 Hlas)

Novinky Novinky

utopia.sk

Tie, na ktoré sme čakali

Čo dnes znamená byť verejne činnou rómskou ženou, komunitnou líderkou a organizátorkou? Ako sa dajú prekonať bariéry predsudkov a sociálneho vylúčenia, ktoré systematicky vytvára spoločnosť, v ktorej spoločne žijeme? Ako sa dá každodennou prácou prispieť k tomu, aby zmizlo podhubie plodiace etnický, sociálny či rodový útlak?

 

utopia.sk

Zabudnutá generácia: o ľudských právach bez strachu

V štvrtej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o ľudských právach, ich význame a dôvodoch, prečo sú často ľuďom odopierané.

 

utopia.sk

S Novembrom ´89 na večné časy a nikdy inak? Prísľuby, realita a budúcnosť

V tretej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o odkaze Novembra '89, prísľuboch, ktoré priniesol, výsledkoch politickej a ekonomickej transformácie a možnostiach ďalšieho spoločenského vývoja.

 

utopia.sk

Späť do budúcnosti. Perspektívy družstevníctva v strednej Európe

V druhej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o problémoch a úspechoch družstevníctva v strednej Európe a jeho budúcnosti.

 

utopia.sk

Načo nám je práca? Diskusia o súčasnosti a budúcnosti práce

V prvej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme sa bližšie pozreli na to, čo dnes považujeme za prácu a ako by mohla vyzerať jej budúcnosť.

 

Zastavme dohodu CETA

Zastavme dohodu CETA

Viac ako 450 organizácií z Európskej únie a Kanady podpísalo spoločné vyhlásenie, ktoré odmieta obchodnú dohodu CETA a žiada všetkých volených zástupcov a zástupkyne, aby ju v procese schvaľovania nepodporili. Opodstatnené obavy obrovského množstva ľudí neboli vypočuté. V súčasnosti už máme k dispozícii veľa analýz a argumentov, ktoré potvrdzujú, že táto dohoda len prehĺbi problémy, s ktorými zápasia nielen EÚ a Kanada. Preto treba dohodu CETA zastaviť a s ňou aj akékoľvek ďalšie pokusy o presadzovanie obchodnej politiky, ktorá škodí ľuďom a životnému prostrediu.

Celý text výzvy v anglickom jazyku so signatármi a odkazmi na zdroje tvrdení vo vyhlásení je zverejnený na adrese:
http://www.s2bnetwork.org/european-canadian-civil-society-groups-call-rejection-ceta/

Český preklad textu vyhlásenia si môžete prečítať nižšie.

 

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Brusel 22. september – Široká skupina občianskych a spotrebiteľských organizácií ako aj odborových zväzov vyzýva ministrov a ministerky EÚ, aby odmietli podpísať Komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu(CETA) s Kanadou [1]. Ministri a ministerky zodpovední za obchod sa dnes a zajtra zídu v Bratislave, aby prediskutovali schválenie dohody CETA.

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Je možné, že sa to skončilo? Ak áno, je to víťazstvo kampane, ktorá ešte pred časom vyzerala beznádejne, čeliac hradbe politickej, korporátnej a byrokratickej moci. Zdá sa, že TTIP – dohoda o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, je mŕtva. Nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel vyhlásil, že „rokovania s USA fakticky zlyhali." Francúzsky premiér Manuel Valls oznámil, že rozhovory boli „jednoznačne zastavené". Podobne sa vyjadrili aj belgické a rakúske ministerstvá. Moc ľudí zvíťazila. Nateraz.

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

23. septembra 2016 sa v Bratislave stretnú ministri obchodu, aby sa pokúsili nájsť spoločnú pozíciu pred podpisom dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou (The Comprehensive Economic and Trade Agreement, CETA). Táto chvíľa je nesmierne dôležitá, pretože ak sa zhodnú, CETA môže byť podpísaná a odoslaná do Európskeho parlamentu. Slovinsko, Rumunsko, Poľsko, Bulharsko a Valónsky parlament v Belgicku však vyjadrujú svoje znepokojenie a námietky proti prijatiu dohody CETA. Preto je veľmi dôležité, aby aj organízácie občianskej spoločnosti, združenia a odborové organizácie v nadchádzajúcom období prejavili svoj odmietavý postoj k dohode CETA. Spoločne tak pomôžu vytvárať tlak na ministrov obchodu, aby neodsúhlasili obchodnú dohodu, z ktorej budú mať prospech len korporácie, a ktorá poškodí záujmy občanov a pracujúcich.

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Iniciativa Alternativa Zdola se v r. 2013 zapojila do projektu „Inclusive local economies through cooperatives development" podpořeného Visegrádským fondem. Projekt vede slovenské sdružení Utopia, zapojili se i maďarští a polští partneři. Hlavními cíli projektu bylo zmapovat postavení družstev v jednotlivých zemích a inspirovat se příklady dobré praxe jak v oblasti legislativní, tak v prezentaci ve sdělovacích prostředcích. Vyvrcholením projektu bude ve všech čtyřech zemích vytvoření „družstevního inkubátoru", který má sloužit jako informační a poradenské centrum pro zájemce o družstevnictví. Inspirací pro projekt se stala zpráva Evropského parlamentu z roku 2013, která hodnotila pozitivní příspěvek a odolnost družstev vůči krizi a nabádala členské státy k podpoře a posílení tohoto sektoru, včetně vytvoření potřební právní a finanční infrastruktury. Souvislost s lokální udržitelností i sociálními aspekty se odrazila v zaměření projektu, proto také název „Inkluzivní místní ekonomiky prostřednictvím rozvoje družstev."

 

 

First Previous Next Last

FB FB