Webový obsah - zobrazení
Slovenská sieť proti chudobe v médiách 2013
26. 7. 2013 Záznam z besedy o základnom a minimálnom príjme: účastníci Daniel Gerbery a Zuzana Kusá
26. 7. 2013: Rozhovor s Jožkom Balicom, členom Výboru SAPN a podpredsedom OZ KOVO o minimálnej mzde
2. 10. 2013 Rozhovor so Zuzanou Kusou o význame minimálnej mzdy
17. 10. 2013 Agentúrne spracovanie Vyhlásenia Siete k medzinárodnému roku boja proti chudobe; vo webnovinách
News Portlet
Sídlo Slovenskej siete proti chudobe:
SAPN
Winterova 3
921 01 Piešťany
Fakturačné údaje
O.Z. Slovenská sieť proti chudobe
Winterova 3
921 01 Piešťany
IČO: 42094372
DIČ: 2022870542
TATRA banka
2620793071 / 1100
IBAN SK0511000000002620793071
BIC TATRSKBX
Kontaktná osoba:
Anna Galovičová
Winterova 3
921 01 Piešťany
0905 602 993
Stanovy občianskeho združenia
Mária Huštatýová, KO ÚŽS Košice 17.12.2015/konfrencia SAPN
Rok 2015 je Európskym rokom rozvoja.
OSN/UNESCO, tento rok vyhlásila Rokom svetla. V tomto roku si pripomína Únia žien Slovenska, predtým SZŽ, 70. výročie svojho založenia. Spájajú nás spoločné korene so Živenou, ženami - osobnosťami, ktoré sa podieľali aj na procese budovania spoločného štátu, ktorý vznikol po 1. svetovej vojne. Krátke obdobie zdanlivého pokoja na európskom kontinente, nespokojnosť s „delením" sveta, boje o moc, krízy, žiaľ boli zárodkom 2. svetovej vojny.
Veľmi ťažko som sa rozhodovala, nakoniec som predsa zamerala pozornosť členiek i dobrovoľníčok ÚŽS v tomto roku na osvetu, že rozvoj je výsledkom aj našej práce, aj keď ekonomicky nevyjadrená, a zámer UNESCO – Rok svetla, môže byť prínosom, vnesieme aspoň trochu svetla do tejto oblasti života. Ako to je, že pracujeme, sme prínosom pre rodinu i spoločnosť, ale nie sme v HDP štátu, práca je neplatená, teda v súčasnom sociálnom systéme to má priamy dopad na dôchodok. Tam chudoba žien pokračuje. Cítime, že je potrebné posilniť uvedomenie žien o svojich právach, o svojich možnostiach a že rozprávka O troch grošoch už dávno neplatí.
Byť ženou v monarchii, potom v republike, znamenalo každodennú starostlivosť o rodinu - deti, starších členov rodiny, bola to a je dodnes povinnosť ženy, od ktorej to všetci očakávali. Napriek tomu ženy si často vzájomne radili, pomáhali v obciach i mestách. Neformálne. Len preto, že vedeli, ako sa cíti tá druhá, delili sa o skúsenosti. Často aj o poslednú múku a chlieb. II. svetová vojna priniesla dovtedy nepoznané kruté straty na životoch. Už počas SNP sa ženy viac zomkli, aby ochránili slabších, chorých a pomáhali. Nevrátili sa živitelia rodiny - pole však bolo treba obrábať, aby úroda pomohla prežiť ďalšiu zimu. Bolo treba nakŕmiť a zaodieť rodinu. Oblečenie sa vyrábalo doma, väčšinou sa od dievčat očakávalo, že všetky súvisiace práce urobia.
Táto práca nebola nikdy pomenovaná, ohodnotená, neznamenala výrobu, produkciu.
„Len" ju bolo treba urobiť, lebo ak nebola vykonaná, celý reťazec životaschopnosti rodiny mohol skolabovať. Túto neplatenú prácu – mimo oficiálny trh práce, nazývajú prácou reproduktívnou . Desaťročia vykonávame nedocenenú dobrovoľnícku prácu v prospech rozvoja obce, mesta, podieľame sa na rozvoji. Vzájomnoprospešne i verejnoprospešne. Zažívame opäť neľahké obdobie, plné stereotypov o úlohe ženy v rodine i spoločnosti, ktoré by sme mali aj vlastnou činnosťou meniť – voči svojej rodine s deľbou práce, voči štátu, pomenovaním našich potrieb a hodnoty prác, ktoré vykonávame. Slovensko je od r. 2004 členským štátom EÚ. Pokračujeme v dialógoch so ženami, aj štátom, pretože prijatý Zákon o dobrovoľníctve nepomenováva bezplatnú dobrovoľnícku prácu žien. Spoločnosť, akoby sa zameriavala na jednorazové aktivity, študentov, nezamestnaných, kampaňovitý zber odpadu, namiesto výchove a osvete o udržiavaní poriadku, prezentácie darcov, kým dobrovoľnícku prácu žien nielen, že nepomenováva, ale ani nedoceňuje.
Dlhoročnú výchovno-osvetovú prácu pri zachovávaní tradícií ženy vykonávajú, nie je pomenovaná ani ocenená. Štát i samosprávy však prezentujú po celom svete ručné práce, výrobky, regionálne jedlá, kroje. Sú výsledkom dobrovoľníckej práce žien, vrátane folklóru, speváckych a tanečných skupín. Postupne si tieto zručnosti osvojujú ďalší, využívajú komerčne, na báze živnosti, bez toho, aby sa ocenila tradícia, ktorú ženy udržiavali –bezplatne, aj bez finančnej podpory. Úplne iný postup funguje napr. pri oprave hradov.
Konferencia SAPN v KE........................................dobrovoľníctvo žien.....................str.2
Nazývame to zo zákona – dobrovoľnícka práca - platia sa povinné odvody sociálnej, zdravotnej poisťovni a platí sa mzda. Podobne je to v sociálnej oblasti. Podrobne rozpracované sú sociálne služby v zariadeniach, mzdovo zaradené... a tá istá práca v domácnosti zostala na pleciach ženy. Viete si predstaviť dlhodobé ošetrovanie odkázaného člena rodiny ? Je to 24 hodín denne, mesiace, roky,...nie je to práca? Bez nároku na dovolenku, odvody do poisťovní, následkom čoho je aj výpočet dôchodku ženy – nebola „zapojená do pracovného procesu"...a chudoba sa reťazí. Vytvára spoločnosť rovnaké podmienky pre mužov a ženy?
Slovensko je od r. 2004 členským štátom EÚ. Často sa používa v dokumentoch EÚ „rodová rovnosť" – je to rovnosť žien a mužov.
Teoreticky. Malo by to znamenať rovnaké sociálne postavenie mužova a žien vo všetkých sférach verejného a súkromného života. Malo by to byť „spravodlivé zaobchádzanie so ženami a mužmi, zohľadňujúce ich špecifické potreby a životné situácie. Stereotypy sú však silne zakorenené v našom povedomí, nie veľmi to menia ani verejné politiky, ani legislatíva. A chudoba sa prehĺbuje. V súčasnej spoločnosti majú akoby „význam" a hodnotu najmä ekonomické vyjadrenia práce. Partneri rokujú o minimálnej mzde v spoločnosti – ženy neboli oslovené, i keď platí Akčný plán rodovej rovnosti – práce nie sú pomenované, nie sú adekvátne zaplatené, akoby sa ženy na rozvoji spoločnosti nepodieľali. Chýba tu základná filozofia rozvoja. V čase prípravy zákona o dobrovoľníctve sme pripomienkovali, že „bez" zmluvy nie je možné definovať ako „čierna práca",...potom sa dlho diskutovalo o vzájomnoprospešnosti a verejnoprospešnosti dobrovoľníckej práce...nebol prijatý argument, že táto práca ženy sa úplne odlišuje od inej dobrovoľníckej práce. Rovnako, ako pri zachovávaní tradícií v obci, meste a nedá sa vykonávať kampaňovito. Ak má organizácia svoj program, členov, dobrovoľníkov – treba koordinovať a manažovať program, práca na projekte podľa výzvy je PLUS a vyčerpávajúca. Aj manažment je neplatený.
Naša organizácia žien vykonáva túto prácu 70 rokov. Ide o zachovanie kontinuity v sieti okresov i kraja, i keď medzitým vznikli iné typy organizácií v neziskovom sektore – nadácie, neinvestičné fondy, verejnoprospešné neziskové organizácie,...pracujeme naďalej s deťmi, ženami, seniormi i celými rodinami - a Zákon o dobrovoľníctve „vypustil" túto činnosť. Bez nej však ani jedna MAS na vidieku by nemala šancu. Žiaľ, pribúdajú zákony, ktoré nepovažujú výchovu a osvetu za prínos pre spoločnosť. Riešia situácie, až keď nastane problém a financujú dopad. Ten je niekoľkonásobne drahší, ako výchova a osveta, ako primárna prevencia. Vykonávame to niekoľko desaťročí, vedieme o tom dialóg, žiaľ zmena nenastáva. Aktuálna situácia s migráciou ešte zhoršuje príležitosť zmeniť to. Očakávame od vlády i parlamentu SR, že zachová základné sociálne pravidlá pre vlastných občanov a súčasne bude s nami viesť dialóg o rovnosti príležitostí mužov a žien na Slovensku. Na podporu dialógu a na program výchovy dobrovoľníčok uvoľní minimálne sumu vo výške 2 % z predpokladaného príspevku na šport v štátnom rozpočte a postupne ju bude zvyšovať až do výšky 10 % do roku 2020. Ku spracovaniu pravidiel participatívneho rozpočtu – genderbudgeting rady prispejeme, aby sa už v tejto dekáde do 2020 objavila dobrovoľnícka práca žien ako súčasť rozvoja SR a zníženia nerovnosti a chudoby žien.
A JE TO. OZ. (Eva Račická)
Agentúra Podporovaného Zamestnávania Somotor n.o.
Agora, o.z.
Arcidiecézna charita Košice
Asociácia Organizácií zdravotne postihnutých občanov
BARZACH, o.z. Bratislava
Centrum pre vyskum regionov Modra
Centrum pre výskum regiónov n.o.
CKV Consult, s.r.o
Detské centrum Kľúčik
Diecézna charita Nitra
EFFETA, Stredisko sv. F Saleského
Fórum kresťanských inštitúcií
Gréckokatolícka cirkev
Gréckokatolícka diecézna charita Prešov
Gréckokatolícka charita Prešov
Hľa človek (Nina Beňová, Liptovský Hrádok)
Charitatívno sociálne centrum Partizánske
Charitatívno-sociálne centrum Žilina
Inštitút pre programy regiónov
IOM
Jednota dôchodcov na Slovensku
Jozef Kanáloš, občiansky aktivista
Klub rómskych žien na Slovensku Zvolen
Kolpingovo dielo na Slovensku
Komunitné centrum Letanovce Klaudia Nemčíková
Komunitné centrum menšín
Komunitné centrum SPOLU
Komunitné centrum Varhaňovce
Krajská asociácia rómskych iniciatív
Krajská organizácia únie žien Slovenska, Košice
Krajské centrum pre rómske otázky Prešov (Alexander Mušinka)
Krajské poradenské centrum ZPMP v Prešovskom kraji, n. o.
Kultúrne združenie Rómov SR
KVOZ Láčho drom Kokava nad Rimavicou
Ľudia a voda
Martin Vavrinčík, MPSVR, poradca št. taj. pre sociálne vylúčené spoločenstvá
Nadácia HELP
Nádej – Reménység,n.o.
Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR
NO Centrum kontinuálneho vzdelávania
Nota Bene Košice
Oáza – nádej pre nový život, n. o.
O.Z. pre trvalo udržateľný rozvoj regiónov Slovenska Košice
O.Z. Sila pomoci
Občiansky klub
OZ Čercheň
OZ Dosvyd
OZ Humanita v komunitách
OZ Klejoro ando jilo - KAJ Žiar nad Hronom
OZ Madrina (Mária Tomášová Košice)
OZ Nádej deťom
OZ OAZIS DSS (pre dospelých)
OZ Plť
OZ Prima
OZ PSI Šariš (Partnerstvo soc.inklúzie pre okres Prešov a Sabinov)
OZ Regióny, Bratislava, Centrum pre výskum regiónov, n.o.
OZ Spiš - združenie pre obnovu a rozvoj
OZ Združenie mladých Rómov Slovenska
OZ Združenie žien Slovenska
Pakiv Európska Sieť-národná a medzinárodna úroveň
Platforma mimovládnych rozvojových organizácií
Podpoľanie, občianske združenie Detva
Prameň nádeje Tekovské Lužany, (ZSS Samaritán)
Pomoc ohrozeným deťom
Rada pre poradenstvo v sociálnej práci
Regio - In, n.o.
Regióny n.o.
Rómska asociácia detí a mládeže SR
Rómska tlačová agentúra/Roma media group
Slovenská humanitná rada
Slovenská katolícka charita
Slovenský zväz sluchovo postihnutých
Spoločnosť Slovensko-indického priateľstva
Únia materských centier
Únia žien Slovenska
Únia žien Slovenska, Levoča (Obvodná organizácia ÚŽS)
UPSVaR Kežmarok
Vzdelanie, naša nádej do budúcnosti
Za vzájomné spolunažívanie (Spišská Nová Ves)
Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR
Združenie abstinentov Slovenska
Združenie kresťanských robotníkov a zamestnancov
Združenie mladých Rómov na Slovensku
Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím
Združenie Prameň nádeje - Centrum pomoci DSS
Združenie pre rozvoj južného Slovenska–RRA Lučenec
Združenie SPOLU
Združenie za sociálnu reformu
Združenie žien Slovenska
14. Európske stretnutie ľudí so skúsenosťou s chudobu
Európske stretnutie ľudí so skúsenosťou s chudobou sa konalo 19-20 novembra 2015 v Bruseli. Stretnutie malo za hlavný cieľ podporu sociálnej konvergencie v Európe a posilnenie účasti ľudí žijúcich v chudobe na tvorbe politík, ktoré ich ovplyvňujú. Delegácie ľudí so skúsenosťou s chudobou z 30 krajín v Európe mali priestor na dialóg s úradníkmi z EÚ a ďalšími politickými činiteľmi. Výsledky z rokovania budú dostupné v najbližších týždňoch a závery budú použité na výročnom zasadnutí o chudobe a sociálnom vylúčení, ktoré sa bude konať začiatkom roka 2016.
Okrem tohto priestoru na konzultáciu stretnutie poskytovalo viac otvoreného priestoru pre delegácie na zdieľanie osobných príbehov, príkladov dobrej praxe a ich očakávaní od politických orgánov. Cieľom zasadnutia bolo ukázať znalosti ľudí žijúci v chudobe ktoré môžu prispieť k dosiahnutiu sociálneho začlenenia. Bol to priestor pre vzájomnú výmenu, vzdelávanie a rozvíjanie solidarity medzi ľuďmi a komunitami zažívajúcimi rôzne formy chudoby v celej Európe.
Na videozáznam z konferencie kliknite na obrazok 
Európska stretnutie ľudí so skúsenosťou s chudobou je organizované Európskou sieťou proti chudobe (European Anti-poverty Network, EAPN) s podporou Európskej komisie, Luxemburského predsedníctva v Rade Európskej únie a EAPN fondu.
Viac informáci v reporte:
Tlačová správ z podujatia:
originál v anglickom jazyku
preklad do slovenčiny
Európska sieť proti chudobe (European Anti-Poverty Network, www.eapn.eu a http://voicesofpoverty-eu.net/)
Dňa 14. – 15. decembra 2015 sa zúčastnili dvaja zástupcovia Slovenskej sieti proti chudobe slávnostného udeľovania ocenení novinárom, reportérom, za najlepšie príspevky o chudobe v médiách vo Viedni.
Spravidla chudobní ľudia strkajú hlavu do piesku a nechcú si pripustiť vlastnú chudobu. Preto Rakúska Sieť proti chudobe rozbehla projekt Informuj – zviditeľni – nehanbi sa! Ide o spoluprácu s médiami, aby informovali verejnosť citlivo o ľudí , ktorí sa v stále väčšom počte ocitli na pokraji chudoby. Ide o aktívnu participáciu bez ktorej sa zmeny k lepšiemu v spoločnosti nezrealizujú. Veď je naivné myslieť si, že bez interakcie s vylúčenými ľuďmi a ich vlastnej motivácii zmeniť tento stav, v ktorom sa ocitli často bez ich pričinenia, dôjde k napredovaniu a inklúzii vyčlenených.
Bez aktívnej participácie všetkých občanov nedôjde k posilneniu demokracie, k odstráneniu nerovností.
Média a následne verejná mienka sú spravidla plné stereotypov ohľadom chudobných ľudí. Ani fakt, že jedna tretina absolventov vysokých a stredných škôl na Slovensku je nezamestnaná, nedokáže odstrániť rozšírený predsudok, že chudobní ľudia sú nevzdelaní, hlúpi, leniví a neochotní pracovať, pod vplyvom alkoholu a drog. Aj preto tejto problematike nevenujú pozornosť média. Nevieme o konkrétnych prípadoch, veď o takýchto ľudí nemajú novinári, reportéri záujem. Na žurnalistike sa nedozvedia študenti, budúci novinári, ako citlivo získať informácie od ľudí so skúsenosťou chudoby.
A tak sa Rakúska sieť proti chudobe rozhodla zmeniť tento stav a rozbehla r. 2010 projekt ocenenia novinárov, autorov rozhlasových, televíznych príspevkov ZDOLA. Tento projekt má nasledovné ciele:
- Upozorňuje čitateľov, poslucháčov a televíznych divákov na konkrétnu situáciu jednotlivých ľudí so skúsenosťou chudoby počas ich priamej komunikácii s ľuďmi v médiách a širokou verejnosťou, napr. na ulici.
- Šírenie dobrých praktík počas mediálneho reportu s dôrazom na citlivosť voči chudobným.
R. 2011 sa aktivity tohto typu rozbehli po celom Rakúsku. Použili sa obyčajné drevené čajové lyžičky, ktorými sa štrngotalo, aby sa upozornilo na natáčajúcu situáciu na ulici. Nimi si občania vyžadovali pokračovanie príbehu, ďalšie informácie.
Niekedy sa na takéto akcie zavolali zástupcovia ministerstiev, politických strán, úradu predsedu vlády, ľudí s rozhodovacími právomocami, aby povedali ľuďom, čo konkrétne urobili pre zníženie chudoby.
Neskôr vytlačili vreckové vydanie brožúry o chudobe a nerovnosti v Rakúsku. O tom, ako postupovať pri znižovaní chudoby. Obsahuje 10 odpovedí na najčastejšie otázky o chudobe. Ako napr. ozaj existuje v Rakúsku chudoba? Nie je to chyba chudobných? Ozaj narastá rozdiel medzi najbohatšími a chudobnými? Čo s tým urobiť?
Neskôr začali organizovať workshopy pre novinárov a fotografov. Stretli sa tam s ľuďmi so skúsenosťou chudoby a mohli sa s nimi otvorene povyprávať o ich dennom živote. Pozvali sa novinári z printových i audiovizuálnych médií a mohli ľuďom vysvetliť princípy reportáže. Jedného workshopu sa zúčastnilo 10 – 20 chudobných ľudí. Títo kritizovali novinárov, že ich oslovujú ako paraziti, darmožráči zneužívajúci sociálny systém, atď. Novinári pochopili, keď lepšie spoznali týchto ľudí, že nevolili správne pojmy a stigmatizovali chudobných, negatívne ovplyvňovali verejnú mienku voči ľuďom, ktorí sa bez svojho pričinenia ocitli nezamestnaní a následne v sociálnej sieti. A to, že má niekto nízky príjem, ešte nemusí znamenať, že je parazit, či lenivý, nevzdelaný. Naopak.
V inom workshopu sa kriticky preberala reportáž odvysielaná v médiách necitlivo informujúca o chudobných neúplných rodinách bez otca.
A tak členovia Rakúskej sieti proti chudobe začali monitorovať relácie, články o chudobných. A diskutovali sa dobré a zlé príklady. Postupne vznikol nápad oceniť najlepšie články, reportáže, televízne a rozhlasové vysielania o ľuďoch zažívajúcich chudobu ZDOLA. V porote sedelo 15 chudobných ľudí. Prvé ocenenie sa uskutočnilo 20. decembra 2010. Fotky ocenených sú na web stránke EAPN Austria. Postupne boli aktívnejší i novinári, reportéri, aj chudobní, ktorí začali pracovať na projekte ako dobrovoľníci a rozšírili členskú základňu. Bohužiaľ, často nie je dobrovoľnícka práca chudobných ocenená a finančne podporovaná verejnými inštitúciami a miestnymi orgánmi. Dokonca sú prípady, že boli za svoju dobrovoľnícku prácu ešte potrestaní, lebo im bránila pracovať. Aj preto sa stal rok 2011 Európskym rokom dobrovoľníctva, aby si ľudia hlbšie uvedomili, že sociálne cítenie je darom a egoisti tento dar nemajú. Ani asociálni ľudia, ktorí vidia za každým človekom iba profit.
T.č. sa tento príklad dobrej praxe šíri do ďalších susedných štátoch ako Maďarsko, Chorvátsko. Uchytí sa aj na Slovensku?
Aktualizované: $dateTool.format( 'full','short', $dateTool.toDate( "EEE, dd MMM yyyy hh:mm:ss Z" , $reserved-article-display-date.getData()) , $localeUtil.fromLanguageId( $request.locale ) )
Dňa 14. – 15. decembra 2015 sa zúčastnili dvaja zástupcovia Slovenskej sieti proti chudobe slávnostného udeľovania ocenení novinárom, reportérom, za najlepšie príspevky o chudobe v médiách vo Viedni.
Spravidla chudobní ľudia strkajú hlavu do piesku a nechcú si pripustiť vlastnú chudobu. Preto Rakúska Sieť proti chudobe rozbehla projekt Informuj – zviditeľni – nehanbi sa! Ide o spoluprácu s médiami, aby informovali verejnosť citlivo o ľudí , ktorí sa v stále väčšom počte ocitli na pokraji chudoby. Ide o aktívnu participáciu bez ktorej sa zmeny k lepšiemu v spoločnosti nezrealizujú. Veď je naivné myslieť si, že bez interakcie s vylúčenými ľuďmi a ich vlastnej motivácii zmeniť tento stav, v ktorom sa ocitli často bez ich pričinenia, dôjde k napredovaniu a inklúzii vyčlenených.
Bez aktívnej participácie všetkých občanov nedôjde k posilneniu demokracie, k odstráneniu nerovností.
Média a následne verejná mienka sú spravidla plné stereotypov ohľadom chudobných ľudí. Ani fakt, že jedna tretina absolventov vysokých a stredných škôl na Slovensku je nezamestnaná, nedokáže odstrániť rozšírený predsudok, že chudobní ľudia sú nevzdelaní, hlúpi, leniví a neochotní pracovať, pod vplyvom alkoholu a drog. Aj preto tejto problematike nevenujú pozornosť média. Nevieme o konkrétnych prípadoch, veď o takýchto ľudí nemajú novinári, reportéri záujem. Na žurnalistike sa nedozvedia študenti, budúci novinári, ako citlivo získať informácie od ľudí so skúsenosťou chudoby.
A tak sa Rakúska sieť proti chudobe rozhodla zmeniť tento stav a rozbehla r. 2010 projekt ocenenia novinárov, autorov rozhlasových, televíznych príspevkov ZDOLA. Tento projekt má nasledovné ciele:
- Upozorňuje čitateľov, poslucháčov a televíznych divákov na konkrétnu situáciu jednotlivých ľudí so skúsenosťou chudoby počas ich priamej komunikácii s ľuďmi v médiách a širokou verejnosťou, napr. na ulici.
- Šírenie dobrých praktík počas mediálneho reportu s dôrazom na citlivosť voči chudobným.
R. 2011 sa aktivity tohto typu rozbehli po celom Rakúsku. Použili sa obyčajné drevené čajové lyžičky, ktorými sa štrngotalo, aby sa upozornilo na natáčajúcu situáciu na ulici. Nimi si občania vyžadovali pokračovanie príbehu, ďalšie informácie.
Niekedy sa na takéto akcie zavolali zástupcovia ministerstiev, politických strán, úradu predsedu vlády, ľudí s rozhodovacími právomocami, aby povedali ľuďom, čo konkrétne urobili pre zníženie chudoby.
Neskôr vytlačili vreckové vydanie brožúry o chudobe a nerovnosti v Rakúsku. O tom, ako postupovať pri znižovaní chudoby. Obsahuje 10 odpovedí na najčastejšie otázky o chudobe. Ako napr. ozaj existuje v Rakúsku chudoba? Nie je to chyba chudobných? Ozaj narastá rozdiel medzi najbohatšími a chudobnými? Čo s tým urobiť?
Neskôr začali organizovať workshopy pre novinárov a fotografov. Stretli sa tam s ľuďmi so skúsenosťou chudoby a mohli sa s nimi otvorene povyprávať o ich dennom živote. Pozvali sa novinári z printových i audiovizuálnych médií a mohli ľuďom vysvetliť princípy reportáže. Jedného workshopu sa zúčastnilo 10 – 20 chudobných ľudí. Títo kritizovali novinárov, že ich oslovujú ako paraziti, darmožráči zneužívajúci sociálny systém, atď. Novinári pochopili, keď lepšie spoznali týchto ľudí, že nevolili správne pojmy a stigmatizovali chudobných, negatívne ovplyvňovali verejnú mienku voči ľuďom, ktorí sa bez svojho pričinenia ocitli nezamestnaní a následne v sociálnej sieti. A to, že má niekto nízky príjem, ešte nemusí znamenať, že je parazit, či lenivý, nevzdelaný. Naopak.
V inom workshopu sa kriticky preberala reportáž odvysielaná v médiách necitlivo informujúca o chudobných neúplných rodinách bez otca.
A tak členovia Rakúskej sieti proti chudobe začali monitorovať relácie, články o chudobných. A diskutovali sa dobré a zlé príklady. Postupne vznikol nápad oceniť najlepšie články, reportáže, televízne a rozhlasové vysielania o ľuďoch zažívajúcich chudobu ZDOLA. V porote sedelo 15 chudobných ľudí. Prvé ocenenie sa uskutočnilo 20. decembra 2010. Fotky ocenených sú na web stránke EAPN Austria. Postupne boli aktívnejší i novinári, reportéri, aj chudobní, ktorí začali pracovať na projekte ako dobrovoľníci a rozšírili členskú základňu. Bohužiaľ, často nie je dobrovoľnícka práca chudobných ocenená a finančne podporovaná verejnými inštitúciami a miestnymi orgánmi. Dokonca sú prípady, že boli za svoju dobrovoľnícku prácu ešte potrestaní, lebo im bránila pracovať. Aj preto sa stal rok 2011 Európskym rokom dobrovoľníctva, aby si ľudia hlbšie uvedomili, že sociálne cítenie je darom a egoisti tento dar nemajú. Ani asociálni ľudia, ktorí vidia za každým človekom iba profit.
T.č. sa tento príklad dobrej praxe šíri do ďalších susedných štátoch ako Maďarsko, Chorvátsko. Uchytí sa aj na Slovensku?
Aktualizované: $dateTool.format( 'full','short', $dateTool.toDate( "EEE, dd MMM yyyy hh:mm:ss Z" , $reserved-article-display-date.getData()) , $localeUtil.fromLanguageId( $request.locale ) )
Správa o Valnom zhromaždení Európskej sieti proti chudobe (EAPN) v Bilbao.
V dňoch 2. – 4. Júla 2015 sa konalo VZ spolu so strategickým kongresom, ktorého sa zúčastnili aj 3 delegáti zo SAPN. VZ sa zúčastnilo viac ako 110 delegátov EAPN, zástupcov 31 národných sietí a 18 Európskych organizácií (EO).
Treba zdôrazniť, že EAPN je najväčšia Európska organizácia spájajúca národné, regionálne a miestne siete, MVO, orientujúce sa na dôstojný život ľudí, grassroot skupiny ako aj veľké EO aktívne v tejto oblasti. Vznikla v r. 1990.
Delegáti zvolili nové vedenie EAPN na čele so Sergiom Aires z Portugalska. Do výboru EXCO za Slovensko bola zvolená Valným zhromaždením Anna Galovičová. Treba dodať, že SAPN je finančne podporovaná EAPN, v ktorom je zahrnutý predovšetkým príspevok na prípravné stretnutia ľudí so zážitkom chudoby. Tohto ročné 14. Stretnutie sa bude konať v novembri 2015. Presný termín ešte nie je určený. Keďže jednou z tém 15. Stretnutia ľudí so zážitkom chudoby je prisťahovalectvo spojené s novou vlnou sťahovania národov, bude prípravné stretnutie zamerané na otázky a problematiku spojenú s touto témou.
Je potrebné si uvedomiť, že je v prospech nás všetkých neeskalovať strach z neznáma, nevytvárať priestor pre agresívne správanie a zrážku kultúr. Netreba zabúdať, že aj naši predkovia boli nútení vycestovať do sveta za prácou v extrémne ťažkých životných situáciách v niekoľkých vlnách. Aj dnes je mnoho Slovákov za prácou a štúdiom v zahraničí.
Strategický plán EAPN nadväzuje na obdobie 2012 – 2015. EAPN v spolupráci s ďalšími sieťami a EO hľadá a rozvíja alternatívne ekonomické modely. Okrem dôrazu na budovanie tímu a posilnenie hlasu ľudí so zážitkom chudoby, i udržateľnosť mimovládnych organizácií takto orientovaných, ide súčasne o finančnú podporu národných sietí. Je potrebné zlepšiť komunikáciu s verejnosťou, s verejnými autoritami a medializáciu činnosti EAPN i národnej sieti . Veľká pozornosť je venovaná oblasti fundraisingu a získaniu finančnej podpory pre aktivity. Lebo udržateľný model zníženia chudoby, sociálnej inklúzie a nerovnosti je hlavnou prioritou rozhodovacieho procesu a srdcom Európy. Od národných sietí sa očakáva spolupráca na rôznych úrovniach s ďalšími steakholdermi ako aj verejné debaty zamerané na národné i európske politiky, v ktorých budú ľudia a naša planéta na prvom mieste. Treba pokračovať v monitorovaní využitia 20% štrukturálnych fondov EU na zníženie chudoby a pravidlá správania partnerov. Správu vyhotovila Anna Galovičová.
Záverečné vyhlásenie z Valného zhromaždenia EAPN (4.júla 2015 v Bilbao)
Viac než 110 delegátov Európskej sieti proti chudobe (EAPN), reprezentujúce 31 národných sietí a 18 Európskych organizácii sa stretlo v Bilbao na každoročnom Valnom zhromaždení. Silne naliehali na európskych vládnych a štátnych predstaviteľov, Európsku komisiu a Európsky parlament, aby uprednostnili rovnováhu sociálnych a ekonomických politík so solidaritou a stratégiou vykoreniť chudobu, sociálnu exklúziu a boj s narastajúcou nerovnosťou.
Okrem toho EAPN delegáti naliehavo vyzývajú inštitúcie, aby reagovali na humanitárnu krízu prisťahovalectva a ukázali, že sú ešte platné princípy pri ich zakladaní ako solidarita, úcta k demokracii a ľudským právam.
Na záver, delegáti EAPN deklarovali svoju solidaritu s ľuďmi v Grécku, ktorí trpia kvôli následkom „chorého a iracionálneho programu úsporných opatrení, z ktorých profitovali iba bohatšie štáty EÚ", ale neriešili reálne problémy, ktorým čelí grécky ľud.
Delegáti zdôraznili, že:
- participácia ľudí so skúsenosťou chudoby a exklúzie a ich MVO sa musí stať novou prioritou, ak má záujem EÚ obnoviť demokraciu a rozvíjať také riešenia, ktoré by udržali práva a sľuby.
- keď približne 22 000 migrantov zahynulo v Stredozemnom mori v období od 2000 – 2014 na ich osudovej ceste do Európy
- keď viac ako jeden zo štyroch, viac ako 121 miliónov ľudí zakúša denne chudobu v EÚ
- keď pokračujúca politika úsporných opatrení vedie k nárastu chudobných.
- Migračná politika založená na ľudských právach!
EAPN zdôrazňuje, že EU musí ukázať, že dokáže silne reagovať na humanitárnu naliehavosť s krátko-stredno a dlhodobým plánom ako zachrániť ľudské životy a predísť , aby sa ešte viac ľudí, ktorí uverili Európe a túžili po lepšom a bezpečnom živote, prepadlo do chudoby.
EAPN dáva do popredia dohodu prezidentov a premiérov v apríli „mobilizovať všetko úsilie, aby sa zabránilo ďalším ľuďom utopiť sa v mori a riešiť korene migrácie".
EAPN vyzýva členské štáty, aby podporili návrh Komisie ohľadom migračnej agendy, a rovnakou mierou zodpovednosti sa podieľali na prijatí azylantov a poskytli dodatočné fondy na zaistenie ľudského zaobchádzania s nimi v krátkom i dlhodobom horizonte a požadujú EÚ, aby pokračovali pri odstraňovaní ekonomických i politických príčin prisťahovalectva, vychádzajúcich z narastajúcej nerovnosti medzi Severom a Juhom. V tomto kontexte, EAPN je hlboko sklamaná, že naposledy Rada Európy nebola schopná odsúhlasiť systém pracovných kvót.
- Ekonomické politiky a proces zabraňujúci chudobe
EAPN potvrdzuje, v tomto kontexte tvrdenie Prezidenta Európskej komisie Junckera, že chudoba a udržateľný rozvoj sú najurgentnejšie témy.
Existuje iste veľa kritérií, na základe ktorých môžeme tvrdiť, že určitá spoločnosť je vyspelá. Podľa jedných jej úroveň určuje tempo ekonomického rastu, druhí poukazujú na rozdelenie hrubého domáceho produktu na obyvateľa, iní na kultúrnu vyspelosť a gramotnosť väčšiny občanov, ďalší zas trebárs na počet väzňov. Podľa teórie systémov sa sila celého systému rovná sile jeho najslabšieho článku. Ak tento prístup uplatníme v rámci akejkoľvek civilizácie, môžeme vyhlásiť, že vyspelosť spoločnosti určuje to, ako rieši problémy ľudí postihnutých chudobou.
V slovenskej spoločnosti sa o chudobe príliš nehovorí; akoby bola tabuizovaná. Lenže toto tabu je nebezpečné. O to viac, že o citlivých a rozumných riešeniach tohto celospoločensky závažného problému sa takmer vôbec nedá hovoriť ani na úrovni politiky. A nedostatočná či takmer nijaká diskusia o tomto probléme je navyše poznačená množstvom neznalostí a predsudkov.
Asi jediným styčným bodom ľudí, ktorí sa chudobe venujú je to, že ju považujú za problém. To je však žalostne málo, pretože vnímanie tohto problému, ako aj spôsoby jeho riešenia si často môžu protirečiť. Chudoba sa dá chápať ako problém ekonomický, ako jav potenciálne ohrozujúci stabilitu štátneho zriadenia, ako problém morálny – ako zlyhanie jednotlivca, ako problém charity a milosrdenstva atď. Tieto rozdielne optiky však často bránia vidieť problém chudoby ako problém ľudských práv. Ako práv človeka na dôstojný život a práv nebyť chudobný. Prvý krok k tomu, aby sme chudobu mohli chápať aj takto, je vyjasniť si niektoré pojmy a definície a kriticky sa pozrieť na povery, ktoré sprevádzajú diskusie o chudobe.
Kto je chudobný?
Je veľmi dôležité nájsť spoľahlivý spôsob, ako vymedziť pojem chudoby. Jednou z možností je inšpirovať sa Organizáciou spojených národov (OSN), ktorá sa pokúsila definovať chudobu roku 1995 v Kodani. Podľa OSN je chudobný ten človek, ktorý trpí hladom a podvýživou, nemá prístup k pitnej vode, hygienickým zariadeniam ani k zdravotnej starostlivosti, má obmedzený alebo nijaký prístup k vzdelaniu a informáciám. Okrem toho býva v neadekvátnych podmienkach, navyše v nezdravom životnom prostredí a v rámci jeho sociálnej skupiny rastie úmrtnosť. Ak život jednotlivca spĺňa uvedené atribúty, je sociálna diskriminácia a vylúčenie už iba ich logickým dôsledkom. Hranicu chudoby teda neurčuje len disponibilný príjem, ale napríklad aj prístup k sociálnym službám.
Pri snahe definovať chudobu teoreticky, sa najčastejšie používajú dva pojmy: chudoba absolútna a relatívna. Princíp absolútnej chudoby ju popisuje v termínoch prežitia, a odvoláva sa teda na nevyhnutné podmienky, ktoré zabezpečujú, aby človek nezomrel.
Druhý koncept hovorí o relatívnej chudobe, ktorú najlepšie vystihuje profesor Peter Townsend z London School of Economics. Hovorí, že jedincov, rodiny a skupiny v populácii možno považovať za chudobných, ak im chýbajú zdroje na zabezpečenie niektorých druhov stravy, životných podmienok a výdobytkov, ktoré sú zvyčajné v spoločnostiach, do ktorých patria. Pri takomto prístupe sa teda berie do úvahy aj stupeň rozvoja spoločnosti a pomery, ktoré v nej prevládajú. Význam sociálneho kontextu na tematizovanie chudoby zdôrazňuje definícia prijatá Európskou komisiou v roku 1984. Podľa nej za chudobných možno považovať osoby, rodiny a skupiny osôb, ktorých zdroje (materiálne, kultúrne a sociálne) sú také obmedzené, že ich vylučujú z minimálne akceptovateľného spôsobu života členských štátov, v ktorých žijú.
Ako merať chudobu
Zvolené nástroje na meranie chudoby vyplývajú z toho, akým spôsobom ju definujeme. Možno ju pritom merať prostredníctvom výšky príjmov, výdavkov na spotrebu, životného či existenčného minima alebo aj pomocou subjektívnych výpovedí.
Pri meraní chudoby je preto dôležité poznať prečo, ako, čo a kto meria. Dôvody, ktoré vedú k meraniu chudoby, do veľkej miery určujú aj priebeh merania. Rôzne ciele totiž môžu viesť k rôznym metódam merania, teda aj k rôznym výsledkom. Výber konkrétnej metódy merania chudoby môže mať vážne morálne a politické dôsledky. Od odpovede na otázku čo chceme merať, závisí, aké indikátory (ukazovatele) chudoby použijeme, a teda aj ako vymedzíme hranice chudoby, voči ktorej sa indikátory budú posudzovať. Dôležité je vedieť, kto meria alebo chce merať chudobu a kto rozhoduje o tom, čo je a čo už nie je základnou potrebou, a to najmä z pohľadu transparentnosti celého procesu merania.
Všeobecne sa pri meraní chudoby uplatňujú tri prístupy. Profesionálni experti často vytvárajú tzv. budget standards a definujú nevyhnutný okruh tovarov a služieb pre rôzne typy domácností. Konsenzuálny – „demokratický" – prístup sa opiera o názory celej populácie, nielen o názory expertov. Participatívny prístup vychádza z presvedčenia, že ľudia zažívajúci chudobu, sú sami najlepšími odborníkmi na tento problém a ich názory by sa mali zohľadňovať v každej fáze merania či výskumu o chudobe; nemali by teda byť len objektmi, ale aj subjektmi výskumného procesu.
Slovenská realita
Na Slovensku sa chudoba meria podľa štandardov prijatých Európskou radou. Tie pokrývajú viacero oblastí života ako napríklad úroveň vzdelania, zdravotný stav či nezamestnanosť. Prednostne sa však zameriavajú na príjem. Chudoba sa tu definuje ako podiel ľudí žijúcich v domácnostiach, kto-rých príjem je menší ako šesťdesiat percent mediánu. Medián je, zjednodušene povedané, taká výška príjmu, pri ktorej presná polovica obyvateľstva zarába viac a druhá polovica menej. Podľa tohto ukazovateľa je u nás miera chudoby 13,3 percenta. To znamená, že takéto percento ľudí žije na Slovensku v domácnosti s príjmom nižším ako 5 631 korún mesačne. Medzi skupiny ohrozené chudobou najviac, patria deti do 15 rokov, nezamestnaní, jednorodičovské ako aj viacdetné rodiny.
Na Slovensku navyše ešte stále pretrvávajú výrazné regionálne rozdiely, ktoré sa pretavujú do nerovnakých životných podmienok a šancí. Existujú u nás celé marginalizované územia, ktoré sú znevýhodnené vo viacerých aspektoch (geografický, sociálny, priemyselný a podobne). Aktuálnu situáciu týchto regiónov určuje jednak nedostatok trvalého záujmu o znižovanie regionálnych rozdielov a zároveň je aj výsledkom ich historického vývoja. Sociológovia hovoria o regiónoch, ktoré sú nositeľmi historickej marginality. Sú to regióny, ktoré v minulosti dlhodobo stáli mimo hlavných procesov modernizácie. A tak je nepriaznivá situácia v niektorých častiach Slovenska výsledkom kombinácie minulých znevýhodnení a súčasných nedostatkov pri riešení ich situácie. K územiam Slovenska s najvyššou mierou chudoby patrí Košický, Prešovský a Banskobystrický kraj. Výrazne najlepšie sa z tohto hľadiska darí Bratislave a okoliu.
Byť chudobný neznamená byť lenivý
Zodpovednosť jednotlivcov za svoju chudobu je azda najostrejšie diskutovanou témou a odráža minimálne dve diametrálne odlišné hľadiská odpovedí na otázku, kto za to môže. Postoj, ktorý v tejto otázke zaujíma väčšina slovenskej spoločnosti, je ovplyvnený mnohými predsudkami. Je totiž mimoriadne pohodlné pripisovať podstatu problému iba negatívnym povahovým črtám, ktorými by mali oplývať chudobní ľudia a ľudia, ktorí nemajú prácu. Lenže títo jednotlivci sú rôzni. Presne tak, ako sú rôzni ľudia, ktorí pracujú. Zjednodušujúce pohľady bránia pochopiť a riešiť podstatu chudoby a zakladajú nebezpečné precedensy. Vedú nielen k skreslenému pohľadu, hodnoteniu, ale aj k skresleným riešeniam, ktoré vychádzajú z toho, že si za svoju situáciu môžu jedine sami. Bohužiaľ, tento zjednodušujúci pohľad si často osvojujú aj vzdelaní občania, teda tí, ktorí by mohli súčasnú situáciu zmeniť.
Čas konať
Nielen o odbúravanie predsudkov spojených s chudobou sa bude snažiť tridsať mimovládnych organizácií, ktoré sa združili do Slovenskej siete proti chudobe (SAPN). Aktivity siete sa okrem osvety zamerajú najmä na ovplyvňovanie politických rozhodnutí formou pripomienkovania zákonov, pri ktorom chcú mimovládne organizácie uplatniť svoje dlhoročné odborné skúsenosti. Vzácnu pridanú hodnotu pritom určite predstavuje každodenný styk s ľuďmi postihnutými chudobou, ktorý sa z poslaneckých lavíc udržuje len veľmi ťažko.
autor bol v r. 2007 - 2008 predseda Slovenskej siete proti chudobe
Existuje iste veľa kritérií, na základe ktorých môžeme tvrdiť, že určitá spoločnosť je vyspelá. Podľa jedných jej úroveň určuje tempo ekonomického rastu, druhí poukazujú na rozdelenie hrubého domáceho produktu na obyvateľa, iní na kultúrnu vyspelosť a gramotnosť väčšiny občanov, ďalší zas trebárs na počet väzňov. Podľa teórie systémov sa sila celého systému rovná sile jeho najslabšieho článku. Ak tento prístup uplatníme v rámci akejkoľvek civilizácie, môžeme vyhlásiť, že vyspelosť spoločnosti určuje to, ako rieši problémy ľudí postihnutých chudobou.
V slovenskej spoločnosti sa o chudobe príliš nehovorí; akoby bola tabuizovaná. Lenže toto tabu je nebezpečné. O to viac, že o citlivých a rozumných riešeniach tohto celospoločensky závažného problému sa takmer vôbec nedá hovoriť ani na úrovni politiky. A nedostatočná či takmer nijaká diskusia o tomto probléme je navyše poznačená množstvom neznalostí a predsudkov.
Asi jediným styčným bodom ľudí, ktorí sa chudobe venujú je to, že ju považujú za problém. To je však žalostne málo, pretože vnímanie tohto problému, ako aj spôsoby jeho riešenia si často môžu protirečiť. Chudoba sa dá chápať ako problém ekonomický, ako jav potenciálne ohrozujúci stabilitu štátneho zriadenia, ako problém morálny – ako zlyhanie jednotlivca, ako problém charity a milosrdenstva atď. Tieto rozdielne optiky však často bránia vidieť problém chudoby ako problém ľudských práv. Ako práv človeka na dôstojný život a práv nebyť chudobný. Prvý krok k tomu, aby sme chudobu mohli chápať aj takto, je vyjasniť si niektoré pojmy a definície a kriticky sa pozrieť na povery, ktoré sprevádzajú diskusie o chudobe.
Kto je chudobný?
Je veľmi dôležité nájsť spoľahlivý spôsob, ako vymedziť pojem chudoby. Jednou z možností je inšpirovať sa Organizáciou spojených národov (OSN), ktorá sa pokúsila definovať chudobu roku 1995 v Kodani. Podľa OSN je chudobný ten človek, ktorý trpí hladom a podvýživou, nemá prístup k pitnej vode, hygienickým zariadeniam ani k zdravotnej starostlivosti, má obmedzený alebo nijaký prístup k vzdelaniu a informáciám. Okrem toho býva v neadekvátnych podmienkach, navyše v nezdravom životnom prostredí a v rámci jeho sociálnej skupiny rastie úmrtnosť. Ak život jednotlivca spĺňa uvedené atribúty, je sociálna diskriminácia a vylúčenie už iba ich logickým dôsledkom. Hranicu chudoby teda neurčuje len disponibilný príjem, ale napríklad aj prístup k sociálnym službám.
Pri snahe definovať chudobu teoreticky, sa najčastejšie používajú dva pojmy: chudoba absolútna a relatívna. Princíp absolútnej chudoby ju popisuje v termínoch prežitia, a odvoláva sa teda na nevyhnutné podmienky, ktoré zabezpečujú, aby človek nezomrel.
Druhý koncept hovorí o relatívnej chudobe, ktorú najlepšie vystihuje profesor Peter Townsend z London School of Economics. Hovorí, že jedincov, rodiny a skupiny v populácii možno považovať za chudobných, ak im chýbajú zdroje na zabezpečenie niektorých druhov stravy, životných podmienok a výdobytkov, ktoré sú zvyčajné v spoločnostiach, do ktorých patria. Pri takomto prístupe sa teda berie do úvahy aj stupeň rozvoja spoločnosti a pomery, ktoré v nej prevládajú. Význam sociálneho kontextu na tematizovanie chudoby zdôrazňuje definícia prijatá Európskou komisiou v roku 1984. Podľa nej za chudobných možno považovať osoby, rodiny a skupiny osôb, ktorých zdroje (materiálne, kultúrne a sociálne) sú také obmedzené, že ich vylučujú z minimálne akceptovateľného spôsobu života členských štátov, v ktorých žijú.
Ako merať chudobu
Zvolené nástroje na meranie chudoby vyplývajú z toho, akým spôsobom ju definujeme. Možno ju pritom merať prostredníctvom výšky príjmov, výdavkov na spotrebu, životného či existenčného minima alebo aj pomocou subjektívnych výpovedí.
Pri meraní chudoby je preto dôležité poznať prečo, ako, čo a kto meria. Dôvody, ktoré vedú k meraniu chudoby, do veľkej miery určujú aj priebeh merania. Rôzne ciele totiž môžu viesť k rôznym metódam merania, teda aj k rôznym výsledkom. Výber konkrétnej metódy merania chudoby môže mať vážne morálne a politické dôsledky. Od odpovede na otázku čo chceme merať, závisí, aké indikátory (ukazovatele) chudoby použijeme, a teda aj ako vymedzíme hranice chudoby, voči ktorej sa indikátory budú posudzovať. Dôležité je vedieť, kto meria alebo chce merať chudobu a kto rozhoduje o tom, čo je a čo už nie je základnou potrebou, a to najmä z pohľadu transparentnosti celého procesu merania.
Všeobecne sa pri meraní chudoby uplatňujú tri prístupy. Profesionálni experti často vytvárajú tzv. budget standards a definujú nevyhnutný okruh tovarov a služieb pre rôzne typy domácností. Konsenzuálny – „demokratický" – prístup sa opiera o názory celej populácie, nielen o názory expertov. Participatívny prístup vychádza z presvedčenia, že ľudia zažívajúci chudobu, sú sami najlepšími odborníkmi na tento problém a ich názory by sa mali zohľadňovať v každej fáze merania či výskumu o chudobe; nemali by teda byť len objektmi, ale aj subjektmi výskumného procesu.
Slovenská realita
Na Slovensku sa chudoba meria podľa štandardov prijatých Európskou radou. Tie pokrývajú viacero oblastí života ako napríklad úroveň vzdelania, zdravotný stav či nezamestnanosť. Prednostne sa však zameriavajú na príjem. Chudoba sa tu definuje ako podiel ľudí žijúcich v domácnostiach, kto-rých príjem je menší ako šesťdesiat percent mediánu. Medián je, zjednodušene povedané, taká výška príjmu, pri ktorej presná polovica obyvateľstva zarába viac a druhá polovica menej. Podľa tohto ukazovateľa je u nás miera chudoby 13,3 percenta. To znamená, že takéto percento ľudí žije na Slovensku v domácnosti s príjmom nižším ako 5 631 korún mesačne. Medzi skupiny ohrozené chudobou najviac, patria deti do 15 rokov, nezamestnaní, jednorodičovské ako aj viacdetné rodiny.
Na Slovensku navyše ešte stále pretrvávajú výrazné regionálne rozdiely, ktoré sa pretavujú do nerovnakých životných podmienok a šancí. Existujú u nás celé marginalizované územia, ktoré sú znevýhodnené vo viacerých aspektoch (geografický, sociálny, priemyselný a podobne). Aktuálnu situáciu týchto regiónov určuje jednak nedostatok trvalého záujmu o znižovanie regionálnych rozdielov a zároveň je aj výsledkom ich historického vývoja. Sociológovia hovoria o regiónoch, ktoré sú nositeľmi historickej marginality. Sú to regióny, ktoré v minulosti dlhodobo stáli mimo hlavných procesov modernizácie. A tak je nepriaznivá situácia v niektorých častiach Slovenska výsledkom kombinácie minulých znevýhodnení a súčasných nedostatkov pri riešení ich situácie. K územiam Slovenska s najvyššou mierou chudoby patrí Košický, Prešovský a Banskobystrický kraj. Výrazne najlepšie sa z tohto hľadiska darí Bratislave a okoliu.
Byť chudobný neznamená byť lenivý
Zodpovednosť jednotlivcov za svoju chudobu je azda najostrejšie diskutovanou témou a odráža minimálne dve diametrálne odlišné hľadiská odpovedí na otázku, kto za to môže. Postoj, ktorý v tejto otázke zaujíma väčšina slovenskej spoločnosti, je ovplyvnený mnohými predsudkami. Je totiž mimoriadne pohodlné pripisovať podstatu problému iba negatívnym povahovým črtám, ktorými by mali oplývať chudobní ľudia a ľudia, ktorí nemajú prácu. Lenže títo jednotlivci sú rôzni. Presne tak, ako sú rôzni ľudia, ktorí pracujú. Zjednodušujúce pohľady bránia pochopiť a riešiť podstatu chudoby a zakladajú nebezpečné precedensy. Vedú nielen k skreslenému pohľadu, hodnoteniu, ale aj k skresleným riešeniam, ktoré vychádzajú z toho, že si za svoju situáciu môžu jedine sami. Bohužiaľ, tento zjednodušujúci pohľad si často osvojujú aj vzdelaní občania, teda tí, ktorí by mohli súčasnú situáciu zmeniť.
Čas konať
Nielen o odbúravanie predsudkov spojených s chudobou sa bude snažiť tridsať mimovládnych organizácií, ktoré sa združili do Slovenskej siete proti chudobe (SAPN). Aktivity siete sa okrem osvety zamerajú najmä na ovplyvňovanie politických rozhodnutí formou pripomienkovania zákonov, pri ktorom chcú mimovládne organizácie uplatniť svoje dlhoročné odborné skúsenosti. Vzácnu pridanú hodnotu pritom určite predstavuje každodenný styk s ľuďmi postihnutými chudobou, ktorý sa z poslaneckých lavíc udržuje len veľmi ťažko.
autor bol v r. 2007 - 2008 predseda Slovenskej siete proti chudobe
Aktualizované: $dateTool.format( 'full','short', $dateTool.toDate( "EEE, dd MMM yyyy hh:mm:ss Z" , $reserved-article-display-date.getData()) , $localeUtil.fromLanguageId( $request.locale ) )
Západoslovenská sekcia SAPN pripravuje
Workshop „Rub a líce chudoby"
„ Boh nikdy nezamýšľal rozprávkové bohatstvo pre jedných a ubíjajúcu chudobu pre druhých. „ Rev. Dr. Martin Luther King Jr.
The World Economic Forum´s Global Risks Report z januára 2014, vypracovaný vyše 700 odborníkmi, očakávajú, že narastajúci rozdiel v príjmoch a bohatstve je vysoký rizikový faktor , ktorý značne poškodzuje ľudí naprieč planétou. Najviac sa tento problém dotýka najchudobnejších krajín. Podľa Svetovej banky jedna miliarda ľudí žije s menej než, 1,25 dolárov denne a dve miliardy ľudí s menej než 2 dolármi denne. Títo ľudia poznajú hlad, utrpenie, nevhodné bývanie, negramotnosť, nedostatočnú zdravotnú starostlivosť, nedostatok šancí, škodlivé životné podmienky. Likvidácia strednej vrstvy zasahuje každého. Aj bohatí ľudia v chudobných krajinách väčšmi trpia chorobami, problémami, nespokojnosťou, než tí v krajinách s rovnosťou medzi občanmi. Odborné štúdie o well-beeing a šťastnom živote potvrdzujú starú múdrosť našich predkov, že peniaze nie sú všetko. Že človek bez súcitu a lásky k blížnemu nemôže byť šťastný. Ide o krízu hodnôt? Čo s tým?
Termín: 29.11.2015 v nedeľu
Miesto: Centrum OZ Spoločnosť Slovensko-indického priateľstva, Winterova 3, Piešťany
Program:
10 – 11 h Registrácia a ubytovanie
11 – 11.30 h Oboznámenie sa a očakávania
11.30 – 12.30 h Ako sa zbaviť negatívneho očakávania a bezmocnosti veci zmeniť?
Interaktívny program s praktickými ukážkami
12.30 – 13. 30 h Obed a voľná diskusia
13.30 – 15.00 h Workshop Zmierňovanie materiálnej deprivácii – práca v skupinách
15.00 – 16.00 h Deklarácia o nerovnosti v príjmoch a zvyšovaní rozdielov.
Ako zmenšiť chamtivosť a rozvíjať štedrosť? Aktívna participácia a ovplyvnenie verejných politík. Ako ukončiť extrémnu chudobu do r. 2030? Ako zapojiť média, aby sa venovali aj najchudobnejším?
16.00 h Záver a voľná diskusia o výzvach, spoločných projektoch
17.00 h Večera pre ubytovaných
Odborný garant: PhDr. Anna Galovičová
Členovia sekcie: Paulína Heráková, Milota Pfeffer, Milka Baštová, Ivan Malek
13. Európske stretnutie ľudí zažívajúcich chudobu
22 – 24. septembra 2014 sa v Bruseli stretli v Charlemagne Building EK zástupcovia ľudí zažívajúcich chudobu zo všetkých členských štátov EÚ a EHP. Cieľom stretnutia bolo vypočuť hlas ľudí, ktorých sa priamo týka stratégia znižovania chudoby v Európe a s ňou spojené opatrenia. Stretnutie organizovala Európska sieť proti chudobe (EAPN), ktorá má členov v každom štáte EÚ, vrátane Slovenska. Tentokrát bolo hlavnou témou zabezpečenie financovania boja proti chudobe. Súčasťou programu boli workshopy zamerané na témy ako minimálny príjem pre dôstojný život, bezdomovectvo a bezmocnosť, mládež a chudoba, exklúzia prisťahovalcov, bohatstvo a nerovnosť. Závery a odporúčania boli predstavené v panelovej diskusii, ktorej sa zúčastnili Michel Servoz z EK – gen. riaditeľ pre Zamestnanie, sociálne veci a iklúziu, Heather Roy – prezident Sociálnej platformy, Zoltán Kazatsay z EK, Karima Delli, Thomas Dominique – prezident výboru EU pre sociálnu ochranu a Sali Guntin z EAPN.
Ako v úvode spomenul Fintal Farell, dlhoročný bojovník proti chudobe z Írska, práve v tomto období sa rozhoduje o financiách na roky 2014 – 2020. Po voľbách do Európskeho parlamentu sa objavili noví poslanci a komisári. Mnohí pochopili, že úloha znížiťchudobu do roku 2020 je náročná a nutná. Chudoba sa stále zvyšuje a nedotýka sa len nevzdelaných ľudí zo znevýhodneného prostredia, ale aj mladých absolventov VŠ a SŠ. V Európe má 29% mladých ľudí skúsenosť s chudobou, 23% mladých ľudí je nezamestnaných. Podľa záverečných slov László Andora, komisára pre zamestnanosť, sociálne veci a inklúzii,prioritou je preto systematicky riešiť chudobu mládeže reformou vzdelávania, zabezpečením výučby cudzieho jazyka a mobility, bývania, a nielen prostredníctvom podpory prístupu na pracovný trh. Cieľom je, aby títo mladí ľudia neboli stratenou generáciou.
Veľký potlesk zožala záverečná reč Karimy Delli, členky EP za stranu Zelených. Upozornila na existenciu energetickej chudoby a na to, že mnohí ľudia ani nevedia, že majú nárok na príspevok na kúrenie. Hovorila o nutnosti umožniť ľuďom dôstojne žiť a mať minimálny príjem, ktorý nebude len o živorení. Ako dodal komisár Andor, je vôľa zabezpečiť zvýšenie príjmu. Aj preto sa vyčlenilo na cieľ znížiť do r. 2020 počet chudobných ľudí o 20 miliónov takmer 300 miliárd. Vznikol fond pre pomoc najodkázanejším vo výške 3,8 miliárd € navýšený o 15% národnými vládami. Tu sa objavili ďalšie otázky: vedia chudobní ľudia vo všetkých krajinách o tejto možnosti? Ako sami chudobní ľudia môžu kontrolovať, kam idú a pôjdu tieto peniaze? Či budú efektívne vynaložené a či sa ozaj z nich niečo ujde ľuďom v biede a zníži ich chudobu? Aj preto sa opakoval návrh, aby sa viac dôverovalo Európskej sieti proti chudobe a ďalším mimovládnym organizáciám, ktoré v teréne pracujú s chudobnými a mnohí vedia, koho treba podporiť i ako riešiť ich situáciu.
„Zapojenie mimovládneho sektoru je v súčasnosti bežné", konštatoval komisár Andor, avšak mnohé národné Siete boja proti chudobe, sú malé a nedokážu splniť všetky byrokratické požiadavky na získanie financií". . Delegáti z členských krajín EÚ však napriek tomu vyjadrili presvedčenie, že EP a EK si s týmto dokáže poradiť a nájsť formu ako podporiť Európsku sieť proti chudobe a jej národné organizácie. Veď aj preto bol podnadpis 13. Stretnutia v Bruseli Financovanie boja proti chudobe. Všetci rečníci i účastníci ocenili úprimný dialóg a potrebu spätnej väzby. Veď ako spomenul komisár Andor „vďaka pápežovi chudobných Františkovi a prezidentovi USA Obamovi sa dnes dialóg týka aj nerovnosti medzi ľuďmi, polarizácie spoločnosti na bohatých a chudobných a kriticky sa diskutuje o trende, že väčšinu bohatstva na našej planéte vlastní úzka skupina najbohatších.
Slovenská delegácia sa aktívne zapájala do všetkých diskusií, a svojím sloganom žiadala záruku 1. zamestnania ( pre absolventov škôl). Teraz sú mladí zdraví, plní sily, entuziazmu, ale keď nebudú mať možnosť tento potenciál využiť, začnú chradnúť fyzicky aj psychicky. A potom bude ich návrat do spoločnosti oveľa nákladnejší.
Tiež sme upozornili na trend, že príčinou zvýšenej chudoby Európanov je aj morálna kríza. Na jednej strane sa vyhadzuje množstvo potravín a na druhej strane deti trpia podvýživou. Upozornili sme napotrebu limitov pre minimálnu ale aj maximálnu mzdu.
Starší účastník z Nemeckej spolkovej republiky ukončil diskusiu konštatovaním, že patrí k najstarším zakladajúcim členom EAPN a za tých 13 rokov Stretnutí PeP v Bruseli zažil mnohé sľuby ako sa veci pohnú a takmer nič sa podľa neho nezmenilo. Len chudobných ľudí, bezdomovcov, nezamestnaných mladých ľudí, chudobných seniorov je viac a viac. Zatiaľ ešte chudobní ľudia sú trpezliví, čakajú na nápravu, ale dokážu zmeniť svoj postoj, najmä ak sa dozvedajú, že je dostatok peňazí na zbrojenie a nákup nových zbraní.
13. Európske stretnutie bolo poznačené začiatkom nového programového obdobia 2014 - 2020, voľbami vedenia EP, EK a nových komisárov. Aj preto sa tentokrát mnohí europoslanci i naši ospravedlnili, že kvôli urgentným pracovným povinnostiam vo výboroch nebudú môcť prísť a povyprávať sa osobne. Aj preto sme sa potešili všetkým Slovákom pracujúcim v Európskej komisii, ktorí zavítali k nášmu stánku. Treba si nájsť k sebe navzájom cestu a začať si dôverovať.
Anka Galovičová
Slovenská sieť proti chudobe Vás víta na svojej stránke.
Byť proti chudobe znamená byť
proti ohrozeniu ľudskej dôstojnosti v každej oblasti činnosti,
proti vzájomnému odcudzeniu sa spoločenských vrstiev,
proti strate lojality k normám spoločnosti,
proti politickej ľahostajnosti,
proti spoločenskej polarizácii a narušeniu spoločenskej súdržnosti.
Slovenská sieť proti chudobe aj tento rok pripravila Tieňovú správu o chudobe a sociálnom vylúčení v Slovenskej republike.
Definitívna verzia Tieňovej správy za rok 2013 je k dispozícii tu. Správa má šesť kapitol. Prvá kapitola predstavuje najdôležitejšie medzinárodné dokumenty, ktoré požiadavku odstraňovať chudobu ako prekážku dôstojného života konkretizujú do podoby odporúčaní pre národné politiky.
V druhej kapitole približujeme situáciu a podoby chudoby na Slovensku na základe údajov zo zisťovania EU SILC a ďalších databáz.
Tretia kapitola je najrozsiahlejšia. Skladá sa z troch častí opisujúcich a posudzujúcich verejné politiky, ktoré majú zabezpečovať tri komplexné podmienok kvality života. Jej prvá časť sa zaoberá politikami zabezpečovania dostatočného príjmu, t.j. príjmu, ktorý je nutný pre slušný život bez každodenných existenčných starostí a pocitov zahanbenia. Druhá časť tejto kapitoly približuje situáciu v prístupe k službám, ktoré majú zásadný význam pre podporu ľudského rozvoja. Z kapacitných dôvodov sa zameriava len na oblasť vzdelávania, služieb zamestnanosti a bývania. Posledná časť tejto kapitoly sa venuje podpore účasti chudobných ľudí na občianskom a politickom živote.
Podiel osôb trpiacich materiálnou depriváciou a ťažkou materiálnou depriváciou v rôznych typoch domácností SR (EU SILC 2012)
Správu uzavierajú dve krátke kapitoly. Obsahom štvrtej kapitoly je stručné posúdenie pokroku pri plnení odporúčaní Európskej komisie, ktoré majú Slovensku pomôcť dosahovaní cieľa stratégie Európa 2020. Toto hodnotenie Slovenská sieť proti chudobe robí z podnetu Európskej siete proti chudobe, ktorá koordinuje monitorovanie pokroku Európy 2020 národnými sieťami proti chudobe v členských štátoch EÚ. Posledná kapitola nesie názov Búranie mýtov. Zhŕňame v nej argumenty, ktoré možno použiť na kritiku najrozšírenejších predsudkov o príčinách chudoby a mentalite ľudí žijúcich v chudobe.
Vec: žiadosť o nepodpísanie novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi
Vážený pán prezident Slovenskej republiky, Dr. Ivan Gašparovič,
Dovoľujem si vás v mene občianskeho združenia Slovenská sieť proti chudobe požiadať o nepodpísanie novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi.
Veríme, že Odboru legislatívy a milostí Vašej Kancelárie a Vám osobne sú známe závažné argumenty, ktoré hovoria o možnom rozpore tejto novely s Ústavou Slovenskej republiky a so záväzkami, ktoré vyplývajú z podpisu medzinárodných zmlúv ako Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach či Charta základných práv Európskej únie a ďalšie. Preto len stručne zmienime niektoré z nich:
- podozrenie zo zavádzania inštitútu nútenej práce: novela odníma jednotlivcovi právo slobodne sa rozhodnúť, či ponúkanú prácu príjme, keďže jej neprijatie má za následok existenčné ohrozenie v dôsledku odňatia dávky či jej časti
- faktické zhoršenie materiálnej situácie odkázaných domácností (v dôsledku nevykonávania valorizácie dávky v rokoch 2010 až 2012 a v dôsledku zrušenia príspevku na zdravotnú starostlivosť)
- nezabezpečenie možnosti pre všetkých doplniť si nízku dávku o aktivačný príspevok a tým zmenšiť medzeru medzi dávkou a životným minimom.
Vážený pán prezident Slovenskej republiky, Dr. Ivan Gašparovič,
dovoľujeme si pripomenúť, že váš predchodca pán prezident Rudolf Schuster v roku 2003 nepodpísal pôvodný reformný zákon o pomoci v hmotnej núdzi a po jeho opätovnom schválení v NR SR sa obrátil s podaním na Ústavný súd SR. Nanešťastie sa však v podaní neodvolal na článok Ústavy, ktorý hovorí o práve každého na ľudskú dôstojnosť.
Veríme, že aj vy nájdete dôvody pre odmietnutie novely, ktorá ďalej prehlbuje vylúčenie odkázaného obyvateľstva zo spoločnosti.
S úctou
Zuzana Kusá
Predsedníčka Slovenskej siete proti chudobe