Navigation
O participatívnom rozpočte
TRANSPARENTNOSŤ
Základným poslaním participatívneho rozpočtovania a plánovania je vytvoriť prostredie pre čo najväčšiu a najkvalitnejšiu možnú občiansku angažovanosť a spoluúčasť pri spravovaní vecí verejných. Princípy maximálnej transparentnosti, prístupnosti a zrozumiteľnosti sú jeho podstatným predpokladom.
Povinnosťou pre všetky aktivity odohrávajúce sa v rámci participatívneho rozpočtu a plánovania je pravidelne zverejňovať informácie o svojom pôsobení a umožniť tak čo najefektívnejšiu komunikáciu medzi aktívnymi členmi komunít, ako aj umožniť verejnosti spoluprácu pri rozvíjaní, realizovaní a kontrolovaní jednotlivých návrhov a projektov.
PR a jeho kritériá
Existuje množstvo definícií toho, čo je participatívny rozpočet. V zásade sa však tieto definície zhodujú v kritériách, ktoré by mal proces verejného rozhodovania o rozpočte zahŕňať, aby sa dalo o ňom hovoriť ako o participatívnom rozpočte. Tu sú príklady dvoch takých pohľadov na PR a jeho kritériá:
1) Predmetom procesu je verejný rozpočet, alebo aspoň jeho časť (nejde teda o mestské plánovanie);
2) Účasť (participácia) občanov má priamy dopad na rozpočet (nie je to teda konzultácia);
3) O pravidlách, ktorými sa celý proces riadi, rozhodujú občania;
4) Proces PR obsahuje prvok zvažovania (nie je to teda obdoba švajčiarskeho fiškálneho referenda);
5) Súčasťou podoby procesu PR je redistributívna logika - napr. najchudobnejšie časti či oblasti dostanú viac peňazí a naopak;
6) Proces PR je navrhnutý inštitucionálne tak, aby zaisťoval občanom možnosť monitorovať verejné výdavky;
7) Proces PR sa periodicky opakuje (najčastejšie na ročnej báze)...
Ďalšia definícia vychádza z nasledujúcich piatich kritérií:
(1) O finančnej a rozpočtovej dimenzii musí prebiehať diskusia; PR sa zaoberá vzácnymi, resp. obmedzenými zdrojmi.
(2) Súčasťou procesu PR musí byť úroveň mesta alebo (decentralizovaná) mestská štvrť či obvod s istou mocou v oblasti administrácie.
(3) Musí ísť o opakovaný proces (jedno stretnutie alebo jedno referendum o finančných záležitostiach teda nie sú príkladmi participatívneho rozpočtovania).
(4) Proces musí zahrňovať nejakú formu verejného zvažovania (deliberácia) v rámci špecifických stretnutí/fór (otvorenie administratívnych stretnutí či klasických zastupiteľských inštancií voči normálnym občanom mesta nie je participatívnym rozpočtovaním).
(5) Vyžaduje sa istá zodpovednosť vo veci výstupov/výstupných údajov.
Čo participatívny rozpočet - povedané inými slovami - znamená?
-
Participácia – vaša spoluúčasť od navrhovania, cez rozhodovanie, realizovanie, až po vyhodnocovanie projektov.
-
Sebarealizácia – priestor pre vaše nápady a možnosť pretvárať svet okolo seba. Zanechať tu kúsok seba.
-
Angažovanosť – je čas začať meniť to, na čo môžeme dosiahnuť.
-
Spolupráca – viac hláv, viac rozumu, rozmanitosti a kvality. Je možné, že váš projektový nápad zaujme ďalších Banskobystričanov natoľko, že vám s ním budú chcieť pomôcť. Je možné, že viacero ľudí bude chcieť riešiť nedostatok, ktorý vidíte aj vy. Logicky, namiesto vypracovávania konkurenčných návrhov, sa budete môcť spojiť, spolupracovať, rozpracovávať ideu spolu a sledovať, ako sa váš nápad rozrastie.
-
Inovácia – využi svoj potenciál.
O participatívnom rozpočte
O PARTICIPATÍVNOM ROZPOČTE
Úloha občanov nekončí účasťou na voľbách raz za štyri roky, participatívny rozpočet im umožňuje priamo sa zapojiť do procesu rozhodovania o prioritách týkajúcich sa ich mesta či mestskej štvrte. Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen volí poslancov mestského zastupiteľstva, ale je priamo vtiahnutý do procesu rozhodovania o prioritách týkajúcich sa jeho mesta či mestskej štvrte.
Myšlienka participatívneho rozpočtu vznikla v brazílskom meste Porto Alegre v 80-tych rokoch 20. storočia v dôsledku dlhodobého sociálno-historického vývoja vplývajúceho na politiku v mestách, počas ktorej dochádzalo k čoraz hlbšej exklúzii celých skupín obyvateľstva, predovšetkým sociálnej. Ruka v ruke s tým sa prirodzene zhoršovali celkové podmienky života v meste, či už ide o kriminalitu, gentrifikáciu, likvidáciu občianskych zariadení, zelene, údržbu infraštruktúry a vzťah k histórii.
Participatívny rozpočet v zásade znamená:
- vytváranie nového vzťahu medzi zastupiteľstvami a občanmi, čo v praxi znamená formovanie novej, demokratickejšej formy riadenia a rozhodovania
- zvyšovanie záujmu o veci verejné, podporovanie aktívneho občianskeho prístupu
- presmerovanie verejných zdrojov v prospech najpostihnutejších a na projekty, ktoré sú prioritou pre samotných obyvateľov mesta
- opätovné obnovovanie narušených sociálnych väzieb
- postupné zvyšovanie transparentnosti mestskej správy, odstraňovanie korupcie a vonkajších vplyvov, ktoré sú v rozpore so záujmami obyvateľov, na rozvoj mesta.
Participatívny rozpočet sa dnes úspešne uplatňuje aj v mnohých európskych mestách (Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Anglicko, Holandsko…). Formy participatívneho rozpočtu sa prípad od prípadu menia podľa toho, aké sú domáce právne podmienky, aké sú potreby a aký je tlak verejnosti.
Presadenie participatívneho rozpočtu je relatívne dlhodobý a náročný proces. Prvým krokom pri snahe o jeho zavedenie je vytvorenie otvorenej a demokratickej občianskej platformy prístupnej jednotlivcom aj združeniam, ktoré budú myšlienke jeho presadzovania naklonené. Táto platforma bude obsahovať skupiny rozdelené podľa záujmov (resp. tém ako je zeleň, školstvo, doprava, architektúra a pod.) a podľa miestnej príslušnosti (resp. mestskej časti). Postupne by sa mala rozširovať na čo najväčší počet obyvateľov a popri tom vytvárať mechanizmy dosahovania demokratického konsenzu pri prijímaní rozhodnutí.
Zdroj: http://pr.bratislava.sk