Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.
Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.
Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.
Novinky z komunít Porto Alegre a Participativny strom
PR BB
Existuje množstvo definícií toho, čo je participatívny rozpočet. V zásade sa však tieto definície zhodujú v kritériách, ktoré by mal proces verejného rozhodovania o rozpočte zahŕňať, aby sa dalo o ňom hovoriť ako o participatívnom rozpočte. Tu sú príklady dvoch takých pohľadov na PR a jeho kritériá:
1) Predmetom procesu je verejný rozpočet, alebo aspoň jeho časť (nejde teda o mestské plánovanie);
2) Účasť (participácia) občanov má priamy dopad na rozpočet (nie je to teda konzultácia);
3) O pravidlách, ktorými sa celý proces riadi, rozhodujú občania;
4) Proces PR obsahuje prvok zvažovania (nie je to teda obdoba švajčiarskeho fiškálneho referenda);
5) Súčasťou podoby procesu PR je redistributívna logika - napr. najchudobnejšie časti či oblasti dostanú viac peňazí a naopak;
6) Proces PR je navrhnutý inštitucionálne tak, aby zaisťoval občanom možnosť monitorovať verejné výdavky;
7) Proces PR sa periodicky opakuje (najčastejšie na ročnej báze)...
Ďalšia definícia vychádza z nasledujúcich piatich kritérií:
(1) O finančnej a rozpočtovej dimenzii musí prebiehať diskusia; PR sa zaoberá vzácnymi, resp. obmedzenými zdrojmi.
(2) Súčasťou procesu PR musí byť úroveň mesta alebo (decentralizovaná) mestská štvrť či obvod s istou mocou v oblasti administrácie.
(3) Musí ísť o opakovaný proces (jedno stretnutie alebo jedno referendum o finančných záležitostiach teda nie sú príkladmi participatívneho rozpočtovania).
(4) Proces musí zahrňovať nejakú formu verejného zvažovania (deliberácia) v rámci špecifických stretnutí/fór (otvorenie administratívnych stretnutí či klasických zastupiteľských inštancií voči normálnym občanom mesta nie je participatívnym rozpočtovaním).
(5) Vyžaduje sa istá zodpovednosť vo veci výstupov/výstupných údajov.
Čo participatívny rozpočet - povedané inými slovami - znamená?
-
Participácia – vaša spoluúčasť od navrhovania, cez rozhodovanie, realizovanie, až po vyhodnocovanie projektov.
-
Sebarealizácia – priestor pre vaše nápady a možnosť pretvárať svet okolo seba. Zanechať tu kúsok seba.
-
Angažovanosť – je čas začať meniť to, na čo môžeme dosiahnuť.
-
Spolupráca – viac hláv, viac rozumu, rozmanitosti a kvality. Je možné, že váš projektový nápad zaujme ďalších Banskobystričanov natoľko, že vám s ním budú chcieť pomôcť. Je možné, že viacero ľudí bude chcieť riešiť nedostatok, ktorý vidíte aj vy. Logicky, namiesto vypracovávania konkurenčných návrhov, sa budete môcť spojiť, spolupracovať, rozpracovávať ideu spolu a sledovať, ako sa váš nápad rozrastie.
-
Inovácia – využi svoj potenciál.
Sign In
Novinky
Právo na mesto a distribúcia priestoru
Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.
Participatívny rozpočet pre Lisabon
Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.
Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva
Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.
Participatívny rozpočet v Porto Alegre
Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.
Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie
Od definície k úsiliu
Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza
Realizovať utópie
V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.
Veselý prístav Bratislava
Stop urbicíde – genocíde mesta!