Ak rozvinieme tieto vety, ktoré znejú ako definícia alebo poučka, môžeme povedať, že participatívne rozpočty sa vo všeobecnosti zakladajú na nasledovných princípoch:
• presmerovávanie verejných zdrojov v prospech najpostihnutejších (v prípade Brazílie ide o najchudobnejších obyvateľov)
• vytváranie nového vzťahu medzi magistrátom (miestnym úradom a pod.) a občanmi, čo v praxi znamená formovanie novej formy riadenia
• znovuvytváranie sociálnych väzieb
• podporovanie aktívneho občianskeho prístupu
Je to prirodzene veľmi ambiciózny zámer. Participatívny rozpočet v Porto Alegre znamenal pre Latinskú Ameriku prvý pokus prelomiť tradíciu protekcie a klientelizmu charakteristických pre politiku a zároveň pokus presadenia väčšej sociálnej spravodlivosti umožnením participovať na projektoch všetkým občanom, chudobným aj bohatším, vytváraním vlastných rozhodnutí a možnosti vlastnej kontroly dôsledkov týchto rozhodnutí.
Štruktúra procesu
| Exekutíva | Tvorí ju starosta a jeho námestník zvolení v priamych všeobecných voľbách, ako aj všetky verejné administratívne telesá, orgány, výbory a verejné služby menované starostom. Podporujú participatívny proces. |
| Legislatíva | Mestské zhromaždenie volené občanmi proporčným hlasovaním. Jeho politická orientácia sa môže odlišovať od politickej orientácie exekutívy. |
| Občianska spoločnosť | Všetci obyvatelia, ktorí sa chcú zúčastňovať zasadnutí mestského zhromaždenia, či už priamo alebo nepriamo prostredníctvom oficiálnej skupiny (napr. susedské spolky) alebo neoficiálnej skupiny |
| Participatívna pyramída | Vytvára styčnú plochu medzi exekutívou a občianskou spoločnosťou. Organizuje sa v dvoch hlavných prúdoch: teritoriálnom (podľa sektorov) a tematickom. |
Participatívna pyramída – pôvodná štruktúra
Participatívna pyramídafunguje na troch úrovniach.
| 1.úroveň | Je to mikro alebo lokálna úroveň, ktorá zahŕňa malé skupiny tvorené obyvateľmi domu, ulice alebo susedstva. Účastníci diskutujú o konkrétnych problémoch a z nich vyplývajúcich potrebných opatreniach. Určujú si priority a menujú hovorcov, ktorí budú ich požiadavky sprostredkúvať na vyššiu úroveň. |
| 2.úroveň | Zahŕňa sektory (obvykle 10 až 15) a témy (5 až 6). Ich počet sa mení v závislosti od veľkosti dediny alebo mesta. Plenárne zhromaždenia sektorov môžu spojiť okolo 2000 participantov, ktorí porovnávajú silné a slabé stránky toho ktorého susedstva, definujú všeobecné priority sektora a určujú delegátov do sektorálnych fór ako aj členov rady participatívneho rozpočtu, ktorých úlohou je rokovať s exekutívou o hlavných prúdoch smerovania verejného rozpočtu. Plenárne zhromaždenia sa vždy orientujú na konkrétne záležitosti a uskutočňujú sa paralelne so stretnutiami sektorov. Aj sektory si volia delegátov na tematické fóra a člnov rady participatívneho rozpočtu. |
| 3.úroveň | Tvorí ju mestská rada pre participatívny rozpočet, ktorá je vrcholom pyramídy. Jej členovia sú menovaní na jeden rok. Reprezentujú jednotlivé sektory, témy, ako aj mestskú exekutívu, verejné služby a asociatívne hnutia. Stretnutia sa konajú niekoľkokrát za mesiac, rada dozerá na participáciu a zabezpečuje komunikáciu medzi mestskou administratívou a participatívnou pyramídou. |
Ročný rozpočtový cyklus
Participatívny rozpočet vo všeobecnosti predstavuje neustále prebiehajúci proces v ročných cykloch. V Porto Alegre sa začiatočný prípravný cyklus v marci a v apríli. V prvej časti sektorálneho a tematického zhromaždenia podáva exekutíva správu o výdavkoch z posledného rozpočtu a predstavuje rozpočet prebiehajúceho roka. Môžu byť zvolení niektorí z delegátov.
Druhý podcyklus sa koná medzi marcom a júnom a spravuje ho participatívna štruktúra. Konajú sa na ňom aj mnohé tzv. susedské stretnutia, na ktorých sa obyvatelia vyjadrujú k téme. Priority sa posúvajú do fór a predstavujú sa rade participatívneho rozpočtu. Je to vrchol ľudového participatívneho procesu.
Tretí podcyklus v júni a v júli zahŕňa druhé kolo sektorálnych a tematických zhromaždení, ktoré sa zhodujú s druhým cyklom. V priebehu týchto troch prvých cyklov sa organizujú špeciálne autobusy prevážajúce na miesta stretnutí aj deti, ktoré takisto získavajú informácie a môžu sa v procese priamo podieľať. V tomto období sa takisto organizujú rôzne kultúrne a divadelné osvetové stretnutia, ktorých cieľom je podporovať participatívny proces a stimulovať verejný záujem.
Štvrtý podcyklus trvá od júla do septembra. Obsahuje spustenie rady participatívneho rozpočtu ako aj diskusiu o rozpočte na báze priorít, určených a ohodnotených radou.
Posledný piaty pocyklus je od októbra do decembra. Zahŕňa pravidelnú diskusiu o mestského zhromaždenia o rozpočte, prípravu naplánovaných investícií a nadchádzajúci ročný rozpočtový cyklus.
Demokratické, redistribučné a technické smerovanie
Okrem vyššie spomínaných štruktúr sleduje participatívna dynamika v Porto Alegre tri hlavné zásady veľmi komplexných spôsobov praktického fungovania.
• princíp prikláňajúcich sa požiadavkám a potrebám väčšiny, založený na počte
participujúcich a na kritériách a na formálnych kritériách prerozdeľovania rozpočtu na základe najpálčivejších občianskych požiadaviek
• princíp distribučnej spravodlivosti zaručujúci mimoriadny prídavok (bonus) susedstvám s najmenšou alebo s najväčšmi znevýhodnenou populáciou. Aj tu sa kritériá definujú na základe priorít občanov, podľa dostupnosti k základným službám, infraštruktúre a podľa obyvateľstva
• technický princíp pod vedením mestských služieb. Prvý zabezpečuje predbežné vyčíslenie chýbajúceho vybavenia, navrhuje spôsob uskutočnenia a finančnej schodnosti investícií. Ich moc je obmedzovaná a kontrolovaná radou participatívneho rozpočtu.
Mnohoraké participatívne modely
Všetky modely vychádzajú s rovnakých a pomerne jednoduchých všeobecných princípov, ale porovnávanie mestských regulácií nám predstavuje rôznorodosť foriem rozpočtov mestskej rady. Všetky sú spracované a uverejnené v príručkách určených verejnosti a veľmi jasne a prehľadne formulované. Ich cieľom je zaručiť, aby regulácie stanovujúce počet delegátov každej jednotky, poslanie verejných predstaviteľov, výsady a vplyv rozpočtovej rady a jednotlivých fór boli jasné a prehľadné.
V závislosti od toho ktorého modelu sa môže množstvo vynakladaných verejných prostriedkov pohybovať od niekoľkých percent až po kompletný verejný rozpočet (v prípade Porto Alegre je to celých 100 %). Údaje ukazujú prevahu rozpočtov tvorených 3 až 15 % celkových mestských zdrojov, čo všeobecne zodpovedá základnej čiastke dostupných investičných zdrojov. Počet stretnutí ako aj participantov sa v závislosti od jednotlivých miest mení (od niekoľkých až po 35 % obyvateľstva). Vychádza to s pomerne komplexných s porovnaní jednotlivých rád.
Vyvíjajúci sa systém
Pokus s participatívnym rozpočtom v Brazílii preukazuje silný inovatívny a adaptabilný potenciál. V každom väčšom či menšom meste sa na minulé skúsenosti nadväzuje každoročnými úpravami štruktúry. Proces závislý od exekutívy sa môže prerušiť a prípadne opätovne rozbehnúť v nasledujúcom legislatívnom období. Zaviedli sa viaceré alternatívne formy participatívneho rozpočtu, napríklad mestský participatívny rozpočet pre mládež v meste Bara Mansa (štát Rio de Janeiro). V roku 1999 tam približne 7000 mladých ľudí určoval svoje požiadavky. V tom istom roku napríklad štát Rio Grande do Sul (patrí tam aj Porto Alegre) zaviedol politiku participatívneho rozpočtu na celoštátnej úrovni.
Spracované podľa: Francoise Lieberherr, Urban News No 7, 2003
