Toto presvedčenie vyjadril primátor Milan Ftáčnik predovšetkým vo svojom predvolebnom sľube o participatívnom rozpočte a o otvorenej samospráve, ktoré zahrnul do programových cieľov bratislavskej samosprávy. Tieto ciele zastupiteľstvo schválilo a pred občanmi Bratislavy sa tak otvorila výnimočná šanca priamo ovplyvňovať chod nášho mesta.
Počnúc rokom 2012 sa súčasťou života bratislavskej samosprávy stane mechanizmus participatívneho rozpočtu, čo v tomto konkrétnom prípade znamená, že občania mesta predložia zastupiteľstvu na schválenie svoje rozhodnutie o tom, ako naložiť s jedným percentom z celkového rozpočtu. Ide o sumu okolo dvoch miliónov eur.
Participatívny rozpočet dnes už funguje v niekoľkých desiatkach miest na celom svete, z ktorých mnohé sú niekoľko násobne väčšie ako Bratislava. Ako agendu pre kvalitnú samosprávu si ju osvojila aj OSN.
Mechanizmus participatívneho rozpočtu má rozmanité podoby, predsa však má niekoľko spoločných všeobecných charakteristík. Prebieha počas celého roka a v niekoľkých cykloch. Na začiatku tohto procesu sa zväčša sformujú dva druhy skupín. Prvý typ skupín vzniká na základe lokality podľa miesta bydliska. Môžu to byť malé susedské skupiny, ktoré združujú jednu ulicu alebo štvrť. Druhý typ skupín vzniká na základe tém, ktoré zväčša predstavujú aj dnes jednotlivé položky v mestskom rozpočte. Ide napríklad o kultúru, životné prostredie, dopravu, vzdelávanie a podobne. Po vytvorení jednotlivých skupín a prerokovaní základných potrieb a požiadaviek volia skupiny svoje reprezentantky a reprezentantov, ktorí pokračujú v procese vytvárania konsenzu na úrovni zhromaždení, kde reprezentujú záujmy a požiadavky vlastných skupín, ale zároveň sa aj zapájajú do formovania rozpočtu na základe potrieb všetkých zúčastnených skupín. V treťom cykle sa reprezentanti vracajú do vlastných skupín a na základe priebehu zhromaždení skupina modifikuje vlastné požiadavky a opätovne ich predkladá zodpovedajúcim zhromaždeniam, ktoré nanovo pracujú s týmito zámermi. V ďalšom cykle sa zo zhromaždení volia zástupcovia, ktorí dopracovaný návrh predkladajú zástupcom mestskej exekutívy. Po schválení občianskeho návrhu sa tvorí komisia občianskych reprezentantov, ktorá dohliada na proces realizácie rozpočtu a kontroluje efektivitu jednotlivých financovaných aktivít.
Viac informácií o participatívnom rozpočte môžu záujemkyne a záujemcovia získať v rámci verejných prezentácií, ktoré sú súčasťou Ľudovej univerzity, a prebehnú priamo na pôde magistrátu. Prvé štyri prezentácie sa uskutočnia v júni, ďalšie štyri v septembri. Bližšie informácie o prezentáciách ako aj texty o participatívnom rozpočte v slovenčine nájdete tu:
Okrem verejných prezentácií sa v tomto roku pripravuje aj pilotný projekt participatívneho rozpočtu, ktorý sa zrealizuje na jeseň. O jeho príprave, jednotlivých krokoch a možnostiach zapojenia sa Vás budeme priebežne informovať.
Otvorená samospráva ako koncept začína zverejňovaním údajov o fungovaní samosprávnych orgánov, ale jej skutočné naplnenie sa realizuje až v momente, keď sa občania môžu zapájať nielen do kontroly samosprávy, ale aj do procesu navrhovania jej cieľov a priorít. Aby bol takýto proces možný, musia politickí reprezentanti a úradníci získať partnera z občianskeho prostredia. Ako ukazuje príklad súčasnej verejnej diskusie o PKO, či rodiaca sa spolupráca magistrátu a cyklokoalície pri rozširovaní cyklotrás v Bratislave zo strany občanov prichádza nielen záujem, ale aj podnetné nápady a návrhy. Táto skutočnosť spolu s prípravou participatívneho rozpočtu predstavujú výbornú príležitosť na zapojenie ďalšej dôležitej štruktúry participatívnej demokracie, ktorou je participatívna komunita.
Participatívna komunita sa formuje na základe témy a vytvára tak partnerskú neformálnu, ale formalizovanú občiansku štruktúru pre samosprávne inštitúcie, ktorej úlohou je (a) komunikácia so samosprávou ohľadom aktuálnych problémov, (b) kritika a kontrola samosprávy, (c) navrhovanie vlastných alternatívnych riešení, (d) príprava a realizácia procesu PR.
V prípade Vášho záujmu o zapojenie sa do procesu budovania tematických participatívnych komunít, či už ako skupina, alebo ako jednotlivec, kontaktujte nás prosím na utopia@utopia.sk.
Stala sa veľká vec. Bratislavský magistrát a bratislavskí poslanci otvárajú občanom verejný priestor. Ako občianky a občania prvý krát dostávame možnosť nielen protestovať či pripomienkovať, ale aj sami navrhovať a určovať ako bude naše mesto vyzerať. Ak doňho vstúpime a zapojíme sa, bez akéhokoľvek pátosu možno povedať, že sa stane prelomová udalosť, ktorá prekoná november 1989. Prekoná ho preto, lebo konečne dôjde k naplneniu jeho vznešeného prísľubu – k uskutočneniu demokracie.
Peter Nedoroščík, OZ Utopia